Slovenskí saleziáni sa snažia dokázať, že ich niekdajší spolubrat don Titus Zeman by mal získať titul blahoslavený alebo dokonca svätý.
Už pri jeho pohrebe sa o ňom hovorilo ako o mučeníkovi.
Život Titusa Zemana
Titus Zeman sa narodil 4. januára 1915 vo Vajnoroch pri Bratislave ako prvé z desiatich detí. Bol najstarší z desiatich detí Jána Zemana a Agneše rodenej Grebečiovej.
Vyrastal v rodine, ktorá od útleho detstva vychovávala deti k viere, a tak niet divu, že už ako malý desaťročný chlapec sa rozhodol vydať na cestu rehoľného kňaza. Po tom, ako sa v desiatich rokoch na príhovor Panny Márie Sedembolestnej náhle uzdravil, rozhodol sa stať sa kňazom.
Nikomu sa nepodarilo odradiť ho od tejto myšlienky. Dokonca ani donovi Bokorovi, ktorý ho pred prijatím do ústavu saleziánov v Šaštíne skúšal.
Titusovi teda už nič nestálo v ceste ísť za vytúženým povolaním rehoľného kňaza. Gymnaziálne štúdium absolvoval postupne v ústavoch saleziánov v Šaštíne, v Hronskom Svätom Beňadiku a vo Frištáku u Holešova, pričom polročné a koncoročné skúšky robil na Rímskokatolíckom reálnom gymnáziu v Kláštore pod Znievom, kde aj maturoval.
Teológiu študoval v Ríme a v Chieri pri Turíne, kde bol aj vysvätený za kňaza 23. júna 1940. Titusova túžba byť kňazom sa naplnila v Turíne 23. júna 1940, keď z rúk kardinála Maurilia Fossatiho pokorne prijal neoceniteľný dar kňazstva.
Primície mal v rodných Vajnoroch 4. augusta 1940. Keď sa po skončení štúdia vrátil na Slovensko, aby šíril Božie slovo a venoval sa mládeži, ako si to v mladosti zaumienil, začal pôsobiť v saleziánskom oratóriu v Bratislave na Miletičovej ulici.
Na Titusa Zemana veľmi doľahli udalosti barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950. Keď štátna moc obsadila kláštory a presunula rehoľníkov do sústreďovacích táborov, vďaka Božej prozreteľnosti bol na fare v Šenkviciach.
Začal sa zaoberať myšlienkou ilegálne odviesť mladých spolubratov a bohoslovcov do Turína, aby mohli dokončiť začaté štúdium. V situácii kedy štátna moc zatvorila všetky kláštory a rehoľníkov internovali, súdili, a ponižovali, Titus Zeman sa rozhodol zachraňovať mladé duchovné povolania.
Don Titus sa stal organizátorom veľmi riskantnej a nebezpečnej činnosti. Od toho okamihu začal pripravovať prechod cez hranice.
Ani zlé skúsenosti a hroziace nebezpečenstvo počas prvých dvoch ilegálnych ciest do Turína neodradili dona Titusa od prípravy ďalšej cesty. Veril, že tí, čo budú môcť študovať v Turíne, sa raz vrátia na Slovensko ako kňazi, alebo pôjdu ako misionári šíriť Božie slovo do sveta.
V snahe pomôcť svojim spolubratom si neuvedomoval riziko, do ktorého sa púšťal, lebo František Totka nebol taký skúsený prevádzač ako Jozef Macek, navyše bol neplavec.
Don Titus poučil účastníkov výpravy, ako sa majú správať v lese a neskôr pri rieke Morave. Cesta bola dlhá a veľmi únavná.
K rieke Morave prišli 9. apríla s viac ako trojhodinovým meškaním a zistili, že je stále rozvodnená. Don Titus nástojil: „Za každú cenu sa treba pokúsiť prejsť, aj keď to niekto z nás odnesie prechladnutím alebo zápalom pľúc.“
Všetkým bolo jasné, že je zle. Smutná správa sa dostala aj do Turína a Ríma. V mysliach spolubratov nastalo zdesenie.
Obžaloba sa opierala o vymyslené udalosti vo vynútených priznaniach obžalovaných z vyšetrovacej väzby, pričom prokurátor sústavne útočil na Vatikán, Cirkev a veriacich.
Don Titus bol v obžalobe opísaný ako zarytý nepriateľ štátu, špión v službách Vatikánskej spravodajskej služby a CIC, ako vlastizradca, ktorý ilegálne odvádzal z republiky ďalších nepriateľov štátu.
Obhajoba dona Titusa: Vo svojom svedomí sa necítim vinný. Všetko, čo sa mi kladie za vinu, robil som z lásky k Cirkvi a osobitne z lásky k Saleziánskej spoločnosti, ktorej ďakujem za všetko, čím som.
Ráno 22. februára predseda súdneho senátu Pavol Korbuly prečítať rozsudok: „V mene republiky sa odsudzuje: Titus Zeman. Súd z príčin jemu známych odhliada od absolútneho trestu a odsudzuje sa na 25 rokov trestu odňatia slobody.“
Jeho postoj k dnešnému ľudovodemokratickému zriadeniu je však úplne záporný a nijako to netají. Uložený trest pokladá za nespravodlivý a neúmerne vysoký.
Takmer po trinástich rokoch väzenia 10. marca 1964 doobeda, presne 11.25 hod. V roku 1967 sa začala politická situácia v Československej republike uvoľňovať.
Don Titus dostal povolenie slúžiť svätú omšu pri bočnom oltári v kostole vo Vajnoroch v civilných šatách bez prítomnosti veriacich. Denne po návrate z práce a v nedeľu pred desiatou išiel do kostola a sám v tichosti slúžil svätú omšu pri oltári Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.
Neopísateľnú radosť mal, keď začiatkom roku 1968 dostal súhlas slúžiť svätú omšu verejne a vykonávať kňazskú službu. Pritom sa postupne uzdravoval.
Navečer 7. januára 1969 pocítil don Titus srdcovú nevoľnosť, na druhý deň večer 8. januára jeho šľachetné a obetavé srdce dotĺklo. Jeho telo zomrelo, ale jeho duša plná lásky sa vybrala na cestu do večnosti.
V r. 1991 ho rehabilitačný proces vyhlásil definitívne za nevinného.
Titus Zeman sa narodil 4. januára 1915 vo Vajnoroch. V detstve býval často chorý. Po tom, ako sa v desiatich rokoch na príhovor Panny Márie Sedembolestnej náhle uzdravil, rozhodol sa stať sa kňazom.
Keď v r. 1946 komunisti žiadali odstránenie krížov zo školských tried, Titus sa ako profesor v Trnave postavil proti: doplatil na to prepustením. V situácii kedy štátna moc zatvorila všetky kláštory a rehoľníkov internovali, súdili, a ponižovali, Titus Zeman sa rozhodol zachraňovať mladé duchovné povolania.
Na jeseň 1950 dvakrát tajne sprevádzal mladých bohoslovcov cez rieku Moravu a cez Rakúsko do Talianska, aby tam mohli dokončiť štúdiá teológie a byť vysvätení za kňazov.Počas tretieho prechodu v apríli 1951 bol Titus Zeman spolu s takmer celou skupinou zatknutý.
Obvinenia boli: špionáž a velezrada. Prokurátor žiadal trest smrti, napokon dostal 25 rokov tvrdého väzenia bezpodmienečne, so stratou občianskych práv.
Titus znášal väzenia 13 dlhých rokov, bol ťažko mučený, zosmiešňovaný, ponižovaný. V Jáchymove musel manuálne drviť rádioaktívny urán. Zomrel 8. januára 1969 na následky mučenia a väzenia.
V Bratislave blahorečili saleziána kňaza Titusa Zemana (2. deň víkendu) TK KBS, ml; ml | 30. 09. 2017 13:00Bratislava 30. septembra (TK KBS) Slovensko má nového blahoslaveného.
Titus Zeman bol blahorečený dňa 30. septembra 2017 v Bratislave.
Pápež stanovil dátum liturgického slávenia sviatku nového blahoslaveného na 8. januára.
Proces Blahorečenia
Cirkev je zodpovedaná za preskúmanie života a smrti tých, čo majú byť blahorečení. Robí to prostredníctvom svedeckých výpovedí očitých svedkov alebo svedkov z počutia, preskúmaním dokumentov a osobných písomností kandidáta.
Synovec Božieho služobníka Titusa Zemana Ing. Michal Titus Radošinský z úcty k svojmu strýkovi a birmovnému otcovi začal už niekoľko rokov pred začiatkom procesu blahorečenia vyhľadávať svedkov, študovať archívne dokumenty i osobné písomnosti.
Ako každý proces blahorečenia aj náš má dve fázy. Prvá fáza procesu blahorečenia je diecézna fáza, uskutočnila sa v Bratislave pod vedením Mons. Stanislava Zvolenského, bratislavského arcibiskupa - metropolitu.
Tribunál vypočul svedkov, prijal historickú správu päťčlennej historickej komisie, dozoroval exhumáciu telesných ostatkov a prijal posudky cenzorov teológov.
Po nej nasledovala druhá, takzvaná Rímska fáza. Jej hlavnou časťou bolo spísanie takzvaného Pozícia. Na približne deväťsto stranách Pozícia sa dokazuje čnostný život a mučenícka smrť Božieho služobníka Titusa Zemana.
Sú tam citované dokumenty, zápisnice z výpovedí, ako aj správa historickej komisie a cenzorov teológov. Rímska fáza pokračovala po odovzdaní Pozícia 8. júna 2015 študovaním Pozícia deviatimi teológmi.
Rímska fáza pokračuje študovaním Pozícia komisiou biskupov a kardinálov. Po ich vyhodnotení a hlasovaní Kongregácia pre kauzy svätých požiada Svätého Otca o potvrdenie mučeníctva.
Pápež môže od zázraku dišpenzovať, no pokiaľ viem, pápež František to nerobí, lebo zázračné uzdravenie je úžasná vec, ktorá pochádza od Boha na príhovor kandidáta oltára.
Desať až pätnásť rokov je pre blahorečenie úplne normálne. Náš proces Božieho služobníka Titusa Zemana, ktorý sa začal 26. februára 2010 a blíži sa k záveru, ide podľa vyjadrenia odborníkov naozaj rýchlo.
Pričom to nebudú len povolania kňazské, rehoľné alebo povolania k sekulárnemu zasväteniu, ale zaiste aj kvalitné povolania pre manželstvo a rodinu.
V pondelok 27. februára 2017 Svätý Otec František schválil dekrét o mučeníctve dona Titusa a umožnil jeho blahorečenie.
Saleziáni don Bosca a Bratislavská arcidiecéza oznamujú, že blahorečenie mučeníka saleziána kňaza ctihodného Titusa Zemana sa uskutoční v sobotu 30. septembra 2017 v Bratislave.
Svätý Otec František prijal dnes 27. februára 2017 na osobnej audiencii kardinála Angela Amata SDB, prefekta Kongregácie pre kauzy svätých a schválil dekrét o mučeníctve Božieho služobníka Titusa Zemana, saleziána kňaza, ktorý sa narodil vo Vajnoroch 4. januára 1915 a tam aj zomrel na následky mučenia a väzenia 8. januára 1969.
Diecézna fáza skúmania sa začala v Bratislave 26. februára 2010 a prebiehala pod vedením otca arcibiskupa metropolitu Mons. Stanislava Zvolenského. Všetko toto skúmal arcidiecézny tribunál a diecézna fáza sa zavŕšila záverečným zasadaním 7. decembra 2012.
Rímska fáza prebiehala pod vedením relátora, ktorého určila Kongregácia pre kauzy svätých. Cieľom tejto fázy bolo napísať tzv. Pozício, v ktorom sa dokazovala mučenícka smrť Titusa Zemana.
Pozício sme odovzdali na Kongregácii pre kauzy svätých 8. júna 2015. Študovali ho deviati profesori teológie, ktorí približne po desiatich mesiacoch náročného štúdia napísali hodnotenie a na zasadnutí hlasovali. Ich hlasovanie dňa 7. apríla 2016 bolo pozitívne a teda mučeníctvo predložené v Pozíciu bolo uznané.
Nasledovalo štúdium Pozícia v komisii biskupov a kardinálov. Ich záverečné hlasovanie bolo 21. februára 2017.
Titus Zeman žil svätým životom a zomrel mučeníckou smrťou. On našiel nové, to Božie riešenie. Nebol iba ten, kto chce konať dobro. Chcel konať to dobro, ktoré očakáva Pán Boh.
26. septembra 2010 sa vo Vajnoroch, v rodisku Božieho služobníka dona Titusa Zemana, konala exhumácia jeho telesných pozostatkov. Súhlas k exhumácii v diecéznej fáze procesu blahorečenia dal Mons. Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup - metropolita, ktorý zároveň menoval Tribunál na čele s biskupským delegátom JCDr. Jána Formánka, PhD.
7. decembra 2012 sa uskutočnilo verejné záverečné zasadnutie Arcibiskupského Tribunálu, ktorým skončila fáza prvého stupňa blahorečenia saleziána Titusa Zemana.
28. júna 2013 sa Kongregácia pre kauzy svätých na svojom riadnom zasadaní vyjadrila k materiálom v kauze slovenského saleziána dona Titusa Zemana.
5. júna 2015 navštívil hlavný predstavený saleziánov don Ángel Fernández Artime prefekta Kongregácie pre kauzy svätých kardinála Angela Amata. Oficiálne mu predstavil a odovzdal Pozício o mučeníctve (Positio super martyrio) slovenského saleziána Božieho služobníka Titusa Zemana.
21. februára 2017 komisia kardinálov a biskupov členov Kongregácie pre kauzy svätých na svojom riadnom zasadnutí prerokovala kauza mučeníctva slovenského saleziána Titusa Zemana.
Význam Blahorečenia
Blahorečenie je v rímskokatolíckej cirkvi jedným z prvých stupňov v procese k svätorečeniu. Beatifikácia znamená vyhlásiť toho, kto bol doteraz nazývaný Boží služobník alebo ctihodný, za blahoslaveného.
Je to akt, ktorým - po uskutočnení predpísaného procesu - pápež dovolí, aby sa Božiemu služobníkovi preukazoval verejný cirkevný kult, na istom území a predpísanými spôsobmi, napr. v diecéze, ktorá proces viedla, alebo aj v celom národe, do ktorého Boží služobník patril, alebo v určitej skupine veriacich, napr. v reholi.
Svätí či blahoslavení bývajú menovaní za patrónov, či už profesií, alebo ľudí v nejakom type problému a podobne. Keď bude Boží služobník Titus Zeman blahorečený, stane sa patrónom nových povolaní a pomocníkom pre vytrvalosť v povolaní.
Záver:Proces blahorečenia Titusa Zemana je dôležitým krokom pre uznanie jeho hrdinských čností a mučeníckej smrti Cirkvou. Jeho život je inšpiráciou pre všetkých veriacich a jeho príklad môže pomôcť k posilneniu viery a k podpore nových duchovných povolaní.