Význam pontifikálnej svätej omše

Svätá omša je stredobodom liturgie, v ktorej je Najsvätejšia obeta obklopená nádherným súborom modlitieb a obradných úkonov. Počas sviatkov Všetkých svätých, Spomienky verných zosnulých a nasledujúcej „dušičkovej oktávy“ Pán na naše prosby a obety udeľuje špeciálnu milosť a odpustenie. Dnes má táto obeta podobu omšového milodaru, ktorý je výrazom viery v moc Najsvätejšej obety, zjednotenia našich úmyslov s univerzálnou modlitbou Cirkvi a zdieľania Božej milosti.

Aby sme sa vyhli konfúzii a zmätku, ktorý spôsobujú moderní liturgisti svojím nekontrolovaným experimentovaním, budeme čerpať z knihy Liturgický katechizmus pre mladých a starých, ktorý vydala v roku 1919 Societas Sacratissimi Cordis Jesu. A pretože v roku 1919 sa v latinskej časti katolíckej Cirkvi, až na niekoľko výnimiek, používal Rímsky rítus, teda obrad, ktorý dnes označujeme za „tradičný“, môžeme tento krátky text nazvať Malým katechizmom tradičnej liturgie.

Slávenie tradičnej sv. omše zdroj: wikimedia commons

Liturgia: Základné pojmy

Liturgia je forma verejnej bohopocty, ktorú Cirkev predpisuje a usporadúva. Teológia učí, že Cirkev je živé telo, organizmus, ktorý má, ako celok, povinnosť vzdávať chválu a prinášať obetu Všemohúcemu Bohu. Na splnenie tejto povinnosti vytvorila Cirkev zvláštnu formu modlitieb a bohoslužobných úkonov, ktorú nazývame liturgiou. Liturgia je teda oficiálna modlitba Cirkvi. V nej Cirkev vzdáva Bohu úctu a privoláva Jeho požehnania, vzdáva Mu vďaky a prináša Mu zmiernu obetu.

Okrem omše tu máme Kánonické hodinky - breviár, čiže celodennú modlitbu rozdelenú a predpísanú na určité denné a nočné hodiny. Tajomstvo Božieho vykúpenia je v priebehu roka rozdelené do rôznych fáz, podobne ako hranol rozkladá svetlo na rôzne farby, čím vzniká rad sviatkov pokrývajúcich celý liturgický rok. Advent nás svojím pochmúrnym, no radostným očakávaním privádza k Vianociam, po ktorých nasleduje, ako príprava na sviatky Umučenia a Zmŕtvychvstania, prísne obdobie Pôstu.

Takýmto spôsobom je pestovaná a zušľachťovaná spirituálna a morálna stránka kresťanského života, tu sa formuje pravý katolícky charakter. Keďže kríza, ktorá postihla po II. vatikánskom koncile Cirkev sa eminentne prejavuje v úpadku liturgie a úpadok liturgie sa prehlbuje predovšetkým kvôli stále väčšej neznalosti a nevzdelanosti, je užitočné neprestajne opakovať a pripomínať význam a zmysel najzákladnejších liturgických pojmov, definícií a princípov.

Význam slova liturgia

Pôvodne to znamenalo verejnú povinnosť, službu štátu, ktorú občan vykonával bezplatne. Neskôr to znamenalo všeobecnú službu verejného charakteru. V Septuaginte sa používa pre verejnú chrámovú bohoslužbu (Exodus xxxviii). Odtiaľ pochádza náboženský význam tohto slova, je to úloha kňazov, rituálna služba v chráme (Joel).

Dnes zahŕňa celý komplex oficiálnych bohoslužieb, všetky obrady, ceremónie, modlitby a sviatosti Cirkvi. V protiklade k liturgii stoja súkromné pobožnosti. Liturgické sú tie bohoslužby, ktoré sú obsiahnuté v niektorej z oficiálnych liturgických kníh: napr. kompletórium je liturgická modlitba (je to súčasť liturgie hodín), ale ruženec nie je.

Grécka cirkev obmedzuje slovo liturgia na hlavnú oficiálnu bohoslužbu - obetu svätej Eucharistie, ktorú my v našom latinskom obrade nazývame svätá omša. Keď Grék hovorí o svätej liturgii, myslí tým iba eucharistickú bohoslužbu.

Liturgické knihy

Liturgické knihy sú všetky knihy vydané autoritou Cirkvi, ktoré obsahujú texty a pokyny pre jej oficiálne bohoslužby. Medzi liturgické knihy patria: Misál, Pontifikál, Breviár, Rituál, Biskupský ceremoniál, Memoriale rituum a Martyrológium.

• Misál: Prvá časť obsahuje „Proprium de tempore“ texty omšovývh modlitieb od prvej adventnej nedele do poslednej po Turíciach. V Propriu sú uvedené omšové texty každej nedele a tých dní (vigílie, kántrové dni atď.), ktoré majú vlastnú omšu. Obsahuje „Proprium sanctorum“, teda sady omšových modlitieb na sviatky svätých, ktoré sa vyskytujú počas roka. Tretia časť obsahuje omšové texty pre rôzne príležitosti, teda všeobecné omše pre apoštolov, mučeníkov, panny atď. Tiež omše za zosnulých a aj zbierku votívnych omší a špeciálne omše pre určité diecézy.
• Pontifikál: Je kniha s textami modlitieb a obradov, ktoré náležia biskupovi a obsahuje obrady birmovania, kňazskej vysviacky, požehnania opátov, konsekrácie kostolov, oltárov, kalichov atď.
• Breviár: Obsahuje celé Božské ofícium (Divinum officium), nie však texty pre jeho spev v chóre. Po koncile sa Breviár občas nazýva liturgiou hodín. Je rozdelený na štyri časti: zima, jar, leto, jeseň.
• Rituál: Obsahuje všetky bohoslužby a obrady, ktoré potrebuje kňaz okrem tých, čo sú uvedené v misáli a breviári; Rituál obsahuje pokyny pre udeľovanie rôznych sviatostí, procesie, pohreby, exorcizmy atď.

Missale Romanum z roku 1911 zdroj: wikimedia commons

Rímsky misál, ktorý používame v tradičnej liturgii, bol vydaný svätým Piom V. v roku 1570. Bol revidovaný v niekoľkých nasledujúcich pontifikátoch, podľa potreby boli pridané nové omše, ale stále je to ten od Pia V. (pozn. red.: posledná revízia bola urobená za Jána XXIII. v roku 1962. Misály samozrejme existovali aj pred rokom 1570, ale až do Tridentského koncilu nebola kontrola nad obsahom Rímskeho misála vykonávaná centrálne a systematicky. Preto jestvovalo množstvo lokálnych variácií, ktoré sa viac či menej líšili. Reformácia a množstvo bludov, ktoré priniesla, si vyžiadali prísny dohľad nad vieroučným obsahom liturgických kníh a revízia, ktorú sv. Pius V. inicioval, odstránila, nakoľko to bolo možné, novšie, duplicitné alebo neorganické prídavky a úpravy Rímskeho kánonu, ktorý bol definitívne hotový už za sv. Gregora Veľkého).

Liturgické farby

Liturgické farby sú: biela, červená, zelená, fialová a čierna (pozn. red.: v novej omši bola čierna farba zrušená a nahradená fialovovu).

Stredoveký antifonár z Portugalska zdroj: wikimedia commons

Liturgický spev

V prísnom zmysle slova „spev“ znamená melódiu vydávanú len ľudským hlasom; v širšom zmysle sa slovo používa aj na označenie spevu sprevádzaného nástrojmi; môže tiež znamenať samotnú inštrumentálnu hudbu. Liturgický spev znamená liturgickú alebo posvätnú hudbu. Posvätná hudba zahŕňa štyri odlišné, ale vzájomne podriadené prvky: jednoduchý spev; harmonizovaný spev; jeden alebo druhý sprevádzaný organom a nástrojmi; a organ a nástroje samotné.

Jednoduchý spev (cantus planus) je synonymom pre gregoriánsky alebo rímsky chorál, pod ktorým sa dnes rozumie nielen raná cirkevná hudba, ale všetky podobné skladby napísané až do konca 16. storočia, ba aj neskôr. Rímsky spev sa nazýva aj gregoriánsky, pretože tento dôstojný a slávnostný spev bol vyučovaný a zdokonalený v škole založenej svätým Gregorom Veľkým, pre ktorú on daroval pozemok a dva domy. Zozbieral do jedného zväzku, nazývaného Antifonár, všetko, čo sa malo spievať počas omše a iných cirkevných obradov. Chcel, aby sa tieto spevy rozšírili po celej latinskej Cirkvi.

Rôzne druhy omší

Najdôstojnejšia je slávnostná omša - Missa Solemnis, ktorá sa slávi s diakonom a subdiakonom a množstvom asistencie, kňaz ju celú spieva a časti ako Glória, Krédo, Kyrie, Agnus Dei atď. nespieva ľud, ale schola. Missa Cantata alebo jednoduchá spievaná omša je slávnostná omša slúžená bez diakona a subdiakona. Recitovaná omša, v anglicky hovoriacich krajoch Low mass, sa slúži bez diakona a subdiakona a bez obvyklých znakov slávnostnej omše. Kňaz nespieva.

Konventuálna omša, prísne vzaté, je tá, ktorú sú kanonici pridružení ku katedrále povinní sláviť denne okolo Tercie - teda okolo 9. hodiny. Svadobná omša je špeciálna bohoslužba - iná ako omša vedená v misáli ako omša za ženícha a nevestu. Svadobná omša má niekoľko obradov, ktoré sú pre ňu jedinečné. Je veľmi starobylého pôvodu a kánon je po Pater Noster prerušený obradom požehnania novomanželov.

Zlatá omša bola omša, ktorá sa kedysi slávila v stredu kántrových dní v advente na počesť Matky Božej. Bola to mimoriadne nádherne a bohato slúžená slávnostná omša - Missa Solemnis - a často trvala tri alebo štyri hodiny. Účastnil sa jej biskup a všetci jeho kanonici.

Votívna omša je omša, ktorá nie je v súlade s propriom daného dňa. Keďže každý deň v roku má svoju vlastnú omšu, kedykoľvek sa tento poriadok naruší, omša, ktorá sa namiesto toho slúži, sa nazýva votívna. Votívne omše sa nesmú sláviť v nedeľu, ani počas oktávy Vianoc, Zjavenia Pána, Veľkej noci, Turíc, Božieho tela, ani počas Veľkého týždňa. Vo votívnych omšiach sa vynecháva „Glória in Excelsis“ a Krédo a vždy sa pripomína komemoruje omša z daného dňa. Vo votívnej omši o anjeloch a v sobotnej votívnej omši o blahoslavenej Panne Márii je povolené „Glória in Excelsis“.

Polnočná omša je teraz povolená len na Vianoce, ale polnočné omše boli bežné počas čias prenasledovania a neskôr mali niektoré sviatky privilégium polnočnej omše. Zádušná omša je omša za zosnulých. Zádušné omše sa zvyčajne slúžia: keď osoba zomrie, alebo v ktorýkoľvek deň medzi dňom smrti a dňom pohrebu; na tretí deň po smrti, na pamiatku vzkriesenia nášho Pána; na siedmy deň; na tridsiaty deň; rok po smrti - teda na výročný deň.

Oltár zdroj: flickr.com

Oltár

Oltár je posvätný stôl, na ktorom sa slúži omša. Predtým, než sa na ňom môže slúžiť omša, musí byť najprv posvätený biskupom. Pravá a ľavá strana oltára sú pomenované podľa pravej a ľavej ruky Ukrižovaného, ktorý na oltári musí byť umiestnený. Pravá strana sa volá aj strana evanjelia a ľavá strana je strana epištoly. Ak je kostol orientovaný podľa tradície - presbytérium smeruje na východ, potom je kňaz pri celebrovaní obrátený na východ a evanjeliová strana mieri na sever a epištolová strana na juh.

Pontifikálna svätá omša

Z tých piatich (predkoncilových) stupňov sv. omše máme dnes k dispozícii len stupne štyri. Najvyšším možným je omša biskupská alebo tiež pontifikálna (Missa pontificalis), ktorú celebruje biskup alebo cirkevný hodnostár, ktorý má výsadu užívať biskupské insígnie - mitru, berlu a prsteň. Od pontifikálií je teda odvodený latinský názov pre tento stupeň omše.

Nižšie stupne sv. omší s účasťou biskupa

Jednou z takýchto omší je tzv. Missa prelatizia, čo je vlastne „nízka prelátska omša“, respektíve tichá biskupská omša (Low Mass said by a bishop). V takomto prípade si biskup pod ornát neoblieka obvyklú (na pontifikálnych omšiach prítomnú) tunicellu a dalmatiku, ktoré v spojení s ornátom symbolizujú plnosť kňazského svätenia. Oblečený je teda ako kňaz, no navyše má na albe nasadený pektorál (náprsný kríž) a na ruke biskupský prsteň.

Biskupovu hlavu by mal zdobiť fialový biret a solideo. Biskup si (okrem zádušných omší) neoblieka manipul pred omšou, ale nasadí si ho počas stupňových modlitieb, keď pri päte oltára dokončí modlitbu Indulgentiam. Asistovať by mu mali dvaja alebo traja asistenti, nemusia to byť nevyhnutne kňazi. Na sedenie biskupa sa používa prenosný (skladací) stolec nazývaný faldistórium.

Kardinál Bartolucci slúži „nízku prelátsku omšu“.zdroj: newliturgicalmovement.org

Missa solemnis/cantata „coram episcopo“

Existuje i forma sv. omše, ktorej sa biskup zúčastňuje, ale sám ju neslúži. Vtedy hovoríme, že sv. omša je slávená „coram episcopo“ - pred biskupom. Existujú dve možnosti: biskup na tróne s pluviálom a mitrou na hlave alebo biskup na tróne v chórovom odeve, prípadne aj v cappe magne. Diecézny biskup (alebo kardinál) sedí na evanjeliovej strane na tróne, ideálne s baldachýnom vo farbe omše. Vedľa biskupa by mali sedieť dvaja vyššie postavení klerici.

Zásadným pravidlom je, že pred biskupom sa kľaká na ľavé koleno, hneď po tom, čo sa štandardne pokľakne pred oltárom. Biskup sa modlí stupňové modlitby pri úpätí oltára spolu s celebrantom. Modlitbu Confiteor má hovoriť kňaz napoly obrátený k Svätostánku a napoly k biskupovi. Kadidlo požehnáva biskup pri tróne, po čom sa prinesie celebrantovi pri oltári - asistencia s kadidlom pred biskupom kľačí, biskup ho nakladá a žehná posediačky.

Missa solemnis „coram episcopo“zdroj: newliturgicalmovement.org

Slávnostná pontifikálna omša

Pri pontifikálnej tridentskej omši koná biskup alebo kardinál neustále „in persona Christi capitis“, čo kňaz robí iba pri premieňaní. Má pri tom plnosť kňazstva. Keďže biskup pri pontifikálnej omši koná takmer vždy v „osobe Krista hlavy“, tak ani omša nie je tak centralizovaná okolo oltára, ale skôr okolo biskupa. Preto sa aj zo Svätostánku vyberá pred touto omšou Sviatosť oltárna a premiestňuje sa do blízkej bočnej kaplnky, skadiaľ je neskôr donesená biskupovi na oltár.

Pontifikálna sv. omša J. Em. Raymonda Lea kardinála Burka vo Vyššom Brode, 2016.zdroj: archív autora, K. Gazdíka (FOTO Michal Skovajsa, Jiří Churáček)

Pri slávnostnej biskupskej omši rozlišujeme skutočnosť, či sa na dotyčného preláta vzťahuje tzv. právo trónu. Biskup mimo svojej diecézy užíva prenosný (skladací) stolec faldistórium. Biskupský trón by mal byť prikrytý látkami vo farbe omše a podľa možnosti zastrešený baldachýnom. V blízkosti trónu by mal byť dostupný vankúš, na ktorý si biskup pokľakne počas vyznania viery. Po oboch stranách trónu je potrebné umiestniť dve sedadlá pre diakonov trónu a po biskupovej pravici ešte jedno sedadlo pre presbytera asistenta (pomocného kňaza). Oltár, na ktorom sa má slúžiť slávnostná pontifikálna omša, osvecuje sedem sviec - tri na epištolovej strane, tri na evanjeliovej strane a jedna vyššia svieca v strede, umiestnená za oltárnym krížom. Na oltárnej menze je namiesto bežných omšových kánonických tabuliek umiestnená kniha Canon Missae Pontificalis, ktorá obsahuje modlitby prednášané pri oltári, od Aufer a nobis až po posledné evanjelium. Neobsahuje však vlastné modlitby a lekcie - to je doména misála.

Asistencia

Na biskupskej omši sú prítomní omšový diakon a subdiakon, dvaja klerici v úlohe pomocných diakonov trónu, presbyter asistent, oblečený do pluviálu (pod ním má na rochete aj humerál odkazujúci na to, že posluhuje biskupovi), asistenti pre mitru, berlu, omšovú knihu, bugiu, gremiál a prípadný nosič vlečky cappa magna. Potom sú tu ďalší šiesti asistenti, ktorí posluhujú so sviecami; samozrejme nesmie chýbať krucifer v dalmatike, akolyti a thurifer. Na všetko dozerajú dvaja „biskupskí majstri ceremónií“, pričom prvý z nich reguluje celý obrad. Okrem toho je superpelicia vhodnejšia pre liturgickú službu. Mimochodom, ceremoniári kedysi používali aj rôzne „ukazovadlá“ (aestel), ktorých rukoväť bývala často bohato zdobená. Nimi ukazovali alebo pomáhali biskupovi čítať omšové texty.

Minister de luce alebo bugista, ktorý drží bugiu - malý ručný svietnik so zažatou sviecou - používaný na osvetlenie textov, ktoré číta biskup. Ďalšou zaujímavou funkciou je gremialista, ktorý má na starosti gremiál (lat. gremiale), čo je liturgická pomôcka používaná zvlášť v biskupskej liturgii (v 14. storočí ho používali aj presbyteri) na ochranu liturgických rúch.

Francúzsky gremiál, 1650zdroj: wikimedia commons

Pokiaľ biskup slúži túto omšu vo svojej katedrále tak je pochopiteľné, že mu prednostne budú asistovať kanonici kapituly, ktorí sa okrem služby pri oltári s biskupom aj modlia. Aby som to zhrnul, tak summa summarum, okolo biskupa sa môže pohybovať pokojne aj asistencia o počte 20 ľudí.

Obliekanie biskupa a symbolika jednotlivých paramentov

Biskup sa prezlieka buď vo vyčlenenej kaplnke (secretarium) a k oltáru príde v sprievode už oblečený v liturgickom odeve alebo príde k oltáru oblečený v chórovom odeve a prezlieka sa priamo na tróne, pred očami veriaceho ľudu. V každom prípade sú na oltári nachystané všetky paramenty a to inverzne k poradiu, v akom sa odoberajú. Prikryté sú závojom v patričnej liturgickej farbe. Na tento účel sa môže použiť aj spomínaný gremiál.

Biskup si pred vstupom do chrámu oblečie svoj chórový odev a v prípade, že je biskupom na území svojej diecézy, tak aj (podľa vlastného uváženia) cappu magnu. Zároveň mu môžu byť už predom oblečené/obuté pontifikálne pančuchy a sandále, ktoré majú biskupovi pripomínať, že má vždy ochotne hlásať evanjelium. Biskup do chrámu vstupuje ako svetský pán, kde najprv pokropí vítajúcu asistenciu a potom chvíľu adoruje pred Najsvätejšou sviatosťou oltárnou. Lenže pri oltári, kde už na neho čaká časť asistencie s diakonom a subdiakonom, cappu magnu na znak pokory vyzlieka, doslova si od nej umýva svoje ruky a postupne si oblieka liturgický odev - rúcho Krista. Svetská moc totiž k oltáru nepatrí, na čo poukazuje aj akt pri vyzliekaní tejto súčasti chórového „šatníka“ biskupov a kardinálov.

J. Em. Raymond Leo kardinál Burke v cappe magne, Trnava, 2019.zdroj: Nadácia Slovakia Christiana

Počas prezliekania biskupa do liturgických odevov sa zároveň modlia a spievajú žalmy Tercie. Biskup by mal počas obliekania len meravo a odovzdane stáť, pričom len občas môže v niečom „pomôcť“. Všetko musí okolo neho urobiť asistencia. Miništranti sú nastúpení pred biskupom, pričom každý jednotlivec drží jeden z paramentov a podáva ho asistencii pri tróne, ktorá biskupa oblieka. Postup obliekania je nasledovný:

1. Ako prvý sa oblieka humerál alebo amiktus, ktorý symbolizuje prilbicu spásy. Biskupovi ním zahaľujú hrdlo, ktoré je sídlom hlasu a plecia, ktoré sú oporou proti diablovi.
2. Pokračuje sa albou, čo je dlhé ľanové rúcho s rukávmi, siahajúce od krku až k nohám. Alba je ešte prepásaná cingulom, ktoré symbolizuje čistotu a posilu proti žiadostivosti tela.
3. Na albu sa nasadzuje pektorál, v preklade náprsný kríž, ktorý má biskupovi pripomínať utrpenie Ježiša Krista a svätých mučeníkov.
4. Nasleduje štóla, čo je dlhý pás látky vo farbe ornátu, ktorú biskupovi asistencia, po bozku vyšitého kríža, zavesí na krk.
5. Po štóle sa biskupovi oblieka jemná tunicella a dalmatika ako znak plnosti svätenia biskupa.

Obliekanie do liturgických odevov - pontifikálna sv. omša J. Em. Raymonda Lea kardinála Burka vo Vyššom Brode, 2016.zdroj: archív autora, K. Gazdíka (FOTO Michal Skovajsa, Jiří Churáček)

tags: #pontifikalna #svata #omsa