Poprad, mesto s bohatou históriou, ktoré vzniklo spojením piatich historických mestečiek, sa pýši hneď piatimi historickými jadrami so stredovekými kostolmi, meštianskymi domami a typickými spišskými zvonicami. Medzi tieto skvosty patrí aj Rímskokatolícky kostol sv. Egídia, ktorý sa nachádza v mestskej časti Popradu - Veľká, a je jednou z jeho neprehliadnuteľných dominánt. Kostol patrí pod tamojšiu farnosť Rímskokatolíckej cirkvi ako filiálny chrám a je sprístupnený verejnosti. Pravidelné prehliadky kostola sú každý pracovný deň o 15.00 hod., vstupenky sa kupujú v Mestskej informačnej kancelárii Poprad.
Kostol stojí v otvorenom areáli v centre mesta na Námestí sv. Egídia.
Kostol sv. Egídia je najcennejšou historickou pamiatkou mesta. V dávnej minulosti bol kostol konsekrovaný, o čom svedčia znaky posvätného pomazania stola hlavného oltára a dreva kríža na stenách kostola.
Jeho vznik sa datuje do 2. polovice 13. storočia. Jeho vznik datujeme do 2. polovice 13. storočia.
Medzi stredoveké kostoly, ktoré sa zachovali v ďalších mestských častiach mesta Poprad patria kostoly v Spišskej Sobote, Strážach pod Tatrami či Matejovciach, ako aj v okolitých obciach Veľká Lomnica, Mlynica, Gánovce či Veľký Slavkov. Východne od mesta sa nachádza lokalita zaniknutej rotundy z 13. storočia.
Kostol sv. Jána Evanjelistu, pochádzajúci z 13. storočia, stojí na námestí v mestskej časti Popradu - Veľká.
V rokoch 1994 - 1998 bola reštaurovaná loď chrámu a ranogotický portál pri južnom vstupe do kostola. V roku 2008 bol do zrekonštruovanej barokovej skrine z 18.
História a Architektúra
Patrocínium: sv. Kostol postavili niekedy v 60. rokoch 13. storočia (obec sa spomína prvýkrát v roku 1268) ako typickú ranogotickú stavbu tých čias v podobe jednolodia s kvadratickým presbytériom a západnou predstavanou vežou.
Začiatkom 40. rokov 14. storočia bolo pôvodné presbytérium rozšírené polygonálnym ukončením a k severnej strene lode pristavali kaplnku. Okolo roku 1370 bola loď zaklenutá na dva desaťboké piliere, čím sa jej dispozícia zmenila na dvojlodie.
Ďalšou prestavbou prešiel kostol aj koncom 15. storočia, kedy severnú kaplnku nahradila dvojpodlažná prístavba, ktorej horná časť, pôvodne prístupná z lode, slúžila zrejme ako oratórium.
V 18. storočí bol celý objekt zbarokizovaný, pred južný portál doplnili predsieň a roku 1819 vstavali do západnej časti lode murovanú klasicistickú tribúnu.
V roku 1956 odkryli sondami stredoveké nástenné maľby na južnej stene severnej prístavby, ktoré zrejme tvoria súčasť christologického cyklu a pochádzajú cca z polovice 14. storočia.
Z pôvodnej neskororománskej stavby sa zachovala veža a múry lode. Presbytérium a klenba lode sú z 15. storočia. Zariadenie kostola je zväčšia barokové.
Zvláštnu pozornosť si zasluhuje bronzová gotická krstiteľnica z roku 1439 s medeným vrchnákom z roku 1666. Organ, ktorý sa nachádza v kostole, bol postavený v druhej polovici 17. storočia. Vitráže okien sú s tematikou: „Korunovácia Panny Márie” a „Božie milosrdenstvo”.
Exteriér a Interiér
- Ten predstavuje krásnu ukážku ranogotického umenia.
- Kalichové hlavice stĺpikov sú zdobené reliéfom viničných listov, po oboch stranách samotného vstupu sú ľudské tváre - naľavo Adama a napravo Evy.
- Z čias gotických prestavieb sa zachovalo zaklenutie presbytéria so zdobenými svorníkmi (reliéf ružice, resp. Baránka Božieho) a klenba lode podoprená dvoma stredovými piliermi s priemerom 61 cm.
- Z architektonických detailov ide o kamenné pastofórium z konca 15.
Kostol predstavuje výraznú dominantu námestia.
Z ranogotickej stavby sa zachovala zbarokizovaná veža a obvodové múry lode s južným ústupkovým portálom (vstupnou bránou) - ku ktorej je pristavená prístavba s neskôr doplnenými spovedelnicami.
Súčasný Stav
Kostol je farským chrámom miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi, ktorú spravujú saleziáni don Bosca. Je v pomerne dobrom stave. V súčasnosti (r. Bohoslužby: každý deň v týždni, aktuálne info o časoch sv.
Kostol stojí v centre miestnej časti v ohradenom areáli ako výrazná dominanta.
Poprad a jeho historické mestečká
Od stredoveku až do roku 1946 bol Poprad len jedným z piatich miest súmestia a dlho navyše nebol tým najvýznamnejším. V starších historických obdobiach sa v popredí držala Spišská Sobota. Koncom 19. storočia predstihovala počtom obyvateľov Poprad dnešná časť mesta Veľká.
Všetkých päť miest patrilo v stredoveku medzi prevažne nemecké spišské mestečká, ktoré kráľ Štefan V. v roku 1271 obdaril spoločnými mestskými výsadami. Stali sa tak súčasťou Spoločenstva spišských Sasov, kam patrila napríklad Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie alebo Spišská Belá.
Zo stredoveku pochádzajú kostoly na námestiach v každom z piatich miest. Najbohatšia časť Spišská Sobota má aj pôvodne stredoveké meštianske domy, v Poprade alebo vo Veľkej sú, naopak, historické domy na námestiach novšie - z 18. alebo 19. storočia.
Poprad, Spišská Sobota, Veľká, Stráže a Matejovce zdieľali spoločný osud aj v roku 1412, keď ich dal kráľ Žigmund Luxemburský do zálohu Poľsku, aby získal peniaze na boj s Benátčanmi. Mestá tak odvádzali dane Poliakom, čo zostalo v platnosti až do 18. storočia, keď pri delení Poľska záloh ukončila Mária Terézia.
Zálohované mestá boli viac ako tristo rokov súčasťou dvoch štátov, čo im umožnilo získavať výsady od oboch strán. Správu mestečiek mali na starosti poľskí starostovia, od roku 1593 do približne polovice 18. storočia úrad držala poľská šľachtická rodina Lubomirských.
Popradské námestie sv. Egídia je naopak kombináciou starých meštianskych domov, ale aj panelákov. Najvýznamnejšie historické stavby však zostali - stredoveký katolícky kostol, zvonica, evanjelický kostol postavený po vydaní Tolerančného patentu, bývalá škola, múzeum z 19. storočia.
Kľúčovým faktorom, prečo sa práve Poprad prebojoval na najvýznamnejšie mesto pod Tatrami, bolo napojenie na železnicu v 19. storočí. Nasledoval rozvoj priemyslu, ale i počiatky turistického ruchu v neďalekých Tatrách, kam od začiatku 20. storočia začala premávať známa električka.
Už v posledných rokoch Rakúsko-Uhorska v Poprade vznikla vagónka, fungovala i papiereň či škrobáreň. Ďalšia vagónka, ktorá je predchodkyňou dnešnej, pribudla neskôr. Ešte väčší podnik pracoval v Matejovciach - Scholtzova kovospracujúca fabrika, pôvodne len dielňa na výrobu konských česadiel. Neskôr sa z nej stal závod Whirlpool.
Aj Poprad patril medzi mestá, kde sa rozšírila židovská komunita. Ako v jednom z mála spišských miest stále neďaleko námestia stojí pôvodná synagóga zo začiatku 20. storočia, hoci je upravená na tlačiareň. Aj z vlaku je možné spozorovať starý židovský cintorín hneď vedľa trate smerom do Košíc.
Socializmus historickým charakterom mesta dosť otriasol, bytovkám alebo iným budovám totiž ustúpili viaceré historické domy.
Zdroje
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Žáry, J.: Dvojloďové kostoly na Spiši, Tatran, Bratislava 1986.
- Togner, M. - Plekanec, V.: Stredoveká nástenná maľba na Spiši. Arte Libris - Plekanec & Haviar, Bratislava 2012.
- Špirko, J.: Dejiny a umenie očami historika. Lúč, Bratislava 2001.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.
tags: #poprad #velka #kostol #rimskokatolicky