História farnosti Liptovský Mikuláš

Uprostred Liptovskej kotliny, na pravom brehu Váhu, sa oddávna sústreďoval život našich predkov. Archeologický výskum Liptova potvrdil osídlenie tohto územia od starej doby kamennej - 70 000 rokov pred našim letopočtom.

Prvú písomnú zmienku o Liptovskom Mikuláši nachádzame v listine uhorského kráľa Ladislava IV. z roku 1286. Panovník ňou povýšil do šľachtického stavu Mikuláša a Ondreja, predkov rodu Pongrácovcov, a zároveň im potvrdil vlastníctvo svätomikulášskeho, svätopeterského a ondrašovského majetku. Svätý Mikuláš sa formoval sa postupne z farskej usadlosti, ktorá tu vznikla s výstavbou Kostola sv. Mikuláša. Ten má v dejinách mesta obzvlášť významné postavenie.

Samotný Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša je najstaršou stavebnou pamiatkou v meste a najväčšou ranogotickou stavbou na Liptove. Kostol sa staval asi v rokoch 1268 - 1286. Medzi najvýznamnejšie rody, ktoré sa zaslúžili o stavbu kostola, patria rody Pongrácovských a Podturňanských.

Prvá zmienka o kostole je zo 6.12.1293. Podrobnosti o stavbe kostola nepoznáme, zachovala sa však listina z roku 1268, hovoriaca o tom, že kráľ Belo IV. daroval Mikulášovi, synovi Marka z Liptova 4 poplužia (l poplužie = 4O ha) zeme pre kostol a kúriu. Z latinského textu nie je jasné, či tieto pozemky boli darované pre už jestvujúci kostol, alebo či sa mal na darovanom pozemku ešte len postaviť.

V pol. 15 st. bol kostol rozšírený a zaklenutý, veža bola nadstavená a upravená v neskorogotickom štýle. Zemianska rodina Pongrácovcov vybudovala okolo svojej kúrie a kostola opevnenie, čím sa vytvorila pevnosť známa ako Fortalitium in sancto Nicolao a do priekopy voviedli vodu z Váhu.

V priebehu 16. - 17. st. bol kostol striedavo v rukách katolíkov a evanjelikov. Za vizitácie roku 1564 sa farár Ján, ktorý už bol starcom, pridržiaval katolíckej náuky, ale mladší farár Vavrinec Luscus, ktorý sa otvorene hlásil k reformácii, mal za sebou nielen mešťanov, ale i svetského patróna z Pongrácovského rodu. Evanjelici spravovali kostol takmer celé 17. st.

Z najznámejších protestantských kazateľov v mikulášskom kostole pôsobil osem rokov český exulant Juraj Tranovský, autor evanjelického spevníka Cithara sanctorum. V podzemí kostola bol aj pochovaný.

Roku 1883 kostol vyhorel a utrpel značné škody. Chrám bol obnovený a znovu posvätený v roku 1885. Počas 1. sv. vojny boli z veže kostola odvezené zvony pre rakúsko-uhorský priemysel.

Roku 1940 sa do dejín kostola veľmi významne zapísal Dr. Jozef Kožár, ktorý sa pustil do veľkej rekonštrukcie kostola (1940 - 43) podľa projektu Michala M. Harminca a J. Záchenského. Išlo o veľmi rozsiahlu rekonštrukciu, pri ktorej sa odstránili všetky nánosy minulosti a kostol sa zaskvel vo svojej pôvodnej gotickej podobe. Pri tejto príležitosti boli pristavené aj dve bočné kaplnky.

Na rekonštrukcii sa podieľalo ešte veľa iných známych umelcov. Čiastočná oprava kostola bola realizovaná aj v roku 1975 za dp. Jozefa Voščeka. Prevedná bola vonkajšia oprava strechy a veže medenou krytinou.

Posledná veľká oprava bola v roku 1992 počas pôsobenia dp. Antona Tyrola. Hlavný oltár sv. Pôvodný oltár zhorel a koncom 18. st. ho nahradili barokovým, tento však začiatkom 20. st. vymenili s oltárom z Liptovského Trnovca. Neogotický retabulový oltár s trojdielnou skriňou a vyrezávaným nadstavcom je z roku 1903.

Na vonkajších stranách krídel sú výjavy z posledného súdu, s postavami sv.

Súčasťou interiéru je aj kamenná krstiteľnica z 2. polovice 14. storočia s tepaným medeným barokovým vekom zo 17. Maľby triumfálneho oblúka a klenieb pochádzajú z roku 1903 od akademického maliara Jozefa Hanulu a J.

Socha Gašpara Fejérpataky - Belopotockého (1794 - 1874) predstavuje možno menej známeho, ale významného mnohostranného kultúrneho dejateľa Liptovského Mikuláša - knihára, divadelníka, vydavateľa a rozširovateľa slovenských kníh V meste otvoril prvú slovenskú ľudovú požičovňu kníh.

Vznik: koniec 15. - začiatok 16. Pôvodne františkánsky kláštorný komplex začali stavať na brehu Váhu na mieste staršieho gotického kostola koncom 15. storočia (ako čas založenia sa uvádza rok 1476) a dokončili ho na začiatku 16. storočia.

Reformácia neobišla ani Okoličné, a tak v roku 1565 prešiel celý kláštor i s kostolom do rúk protestantov. Františkánski mnísi boli nútení odísť (v roku 1571) a vrátili sa sem až v roku 1697.

Škody utrpel kostol aj počas bojov druhej svetovej vojny, k ich odstráneniu došlo až v roku 1952. V roku 1963 získal kostol status národnej kultúrnej pamiatky.

V uplynulých rokoch sa realizovala rozsiahla pamiatková obnova, v rámci ktorej bola okrem iného znížená podlaha v lodi a severnej kaplnke na stredovekú úroveň a odkryté a reštaurované nástenné maľby na klenbe lode.

V stredovekom Uhorsku majú byť iba štyri prípady, keď chrám niektorého zo žobravých rádov bol riešený ako trojlodie.

Vďaka tomu sa na stavbe podieľali zruční majstri, ktorí použili viaceré, v Uhorsku v tej dobe, nové stavebné prvky, pochádzajúce z južného Nemecka.

Na Slovensku dosť ojedinelé sú ozdobné, prevažne figurálne reliéfy pod strechou. Okrem masiek tu nájdeme napríklad aj ruku s troma ratolesťami či zviera (zrejme leva). Dopĺňa ich aj vyrytý letopočet 1490, datujúci túto časť stavby.

V roku 2017 boli (znovu)objavené nástenné maľby v strednej časti klenby trojlodia. Ich existenciu potvrdzovali staršie záznamy z 18. i 19.

Maľby v centrálnom poli hviezdicovej klenby hlavnej lode boli veľmi dobre zachované a odborníci ich datujú do 90. rokov 15. storočia. Ide o techniku pravej fresky s detailmi dokončenými al secco.

V roku 2018 získal vtedajší správca farnosti Jozef Tomaga mimoriadne ocenenie Fra Angelico za rozvoj kresťanskej kultúry za úsilie pri obnove Kostola sv.

Kostol patrí Rímskokatolíckej cirkvi a slúži ako farský chrám tunajšej farnosti.

Uprostred Liptovskej kotliny, na pravom brehu Váhu, sa oddávna sústreďoval život našich predkov. Archeologický výskum Liptova potvrdil osídlenie tohto územia od starej doby kamennej - 70 000 rokov pred našim letopočtom.

Prvú písomnú zmienku o Liptovskom Mikuláši nachádzame v listine uhorského kráľa Ladislava IV. z roku 1286. Panovník ňou povýšil do šľachtického stavu Mikuláša a Ondreja, predkov rodu Pongrácovcov, a zároveň im potvrdil vlastníctvo svätomikulášskeho, svätopeterského a ondrašovského majetku.

Za bezprostredného zakladateľa rodu sa pokladá Pongrác I. doložený v rokoch 1339-1360. Pongrácovci už od roku 1360 používali prídomok “zo Svätého Mikuláša” neskôr, keď v roku 1443 získali Starý hrad a Strečno, pridali k prídomku aj “ zo Starého hradu”.

Najstaršia správa o Liptovskom Mikuláši je z roku 1286 v listine uhorského kráľa Ladislava IV. Do šľachtického stavu v nej povýšil Mikuláša a Ondreja, synov Serafína, pričom im potvrdil vlastníctvo svätomikulášskeho svätopeterského a ondrašovského majetku. Z toho je zrejmá existencia Svätého Mikuláša už pred spomínaným rokom.

Základ vzniku osady dal ranogotický kostol svätého Mikuláša postavený ako farský kostol mimo sídlisk pre obyvateľov niekoľkých susedných dedín Vrbicu, Okoličné, Ploštín, Palúdzku a Bobrovec. Stál na mieste staršieho slovanského pohrebiska a románskeho kostola. Sídlisko sformované okolo kostola prevzalo meno jeho duchovného patróna - svätého Mikuláša.

Ranogotický kostol však nebol prvým kostolom na tomto mieste, pod jeho základmi sa nachádzajú časti základov staršieho kostola, ale aj ľudské kostry, čiže tam jestvoval románsky kostol a okolo neho radové pohrebisko (Uličný 2014, s.

Potomkovia a dediči Serafína si dali postaviť rozsiahlu opevnenú kúriu, resp. kaštieľ (Uličný 2014, s.

V svätomikulášskej farnosti pôsobil Juraj Tranovský, autor prvého evanjelického spevníka (Uličný 2014, s.

Svätomikulášski evanjelici spolu s vrbickými a evanjelikmi zo susedných dedín si postavili vlastný, tzv. tolerančný kostol, hneď aj faru a školu, avšak vo vrbickom chotári (Uličný 2014, s.

Od tohto obdobia sa v stoličnom dome pravidelne konali jej zhromaždenia, takže mestečko Svätý Mikuláš bolo administratívnym sídlom Liptovskej stolice (Uličný 2014, s.

V mestečku Svätý mikuláš jestvovalo postupne 10 cechov, v ktorých boli združení majstri tovariši trinástich remesiel (Uličný 2014, s.

V mestečku Svätý Mikuláš bolo 112 obývaných domov, v ktorých žilo 1708 dospelých obyvateľov, z toho 704 evanjelikov, 203 rímskokatolíkov a 801 židov (Uličný 2014, s.

Spočiatku stál Kostol sv. Mikuláša osamotený uprostred krajiny. Postupne sa okolo neho rozrastala osada a neskôr mestečko Svätý Mikuláš.

Kostol v priebehu storočí prešiel viacerými úpravami. Ranogotická podoba mu bola prinavrátená počas rozsiahlej rekonštrukcie v rokoch 1941-43, kedy boli pristavané bočné kaplnky a osadené nádherné vitrážové okná.

V interiéri sa zachovala kamenná krstiteľnica z roku 1490 s tepaným medeným barokovým vekom a najmä tri vzácne gotické tabuľové oltáre. Ústrednou sochou hlavného oltára je svätec Mikuláš, ktorý dal meno nielen kostolu a mestu, ale je vyobrazený tiež na pečati a erbe mesta.

História Ev. a.v. Cirkevného zboru

História Ev. a.v. Cirkevný zbor vznikol v 16. storočí. Z dobových dokumentov sa dozvedáme, že už roku 1525 bol takmer celý Liptov reformovaný. Platil princíp: „Cuius regio eius religio“, teda: „Koho krajina, toho náboženstvo“.

V Liptovskom Mikuláši to boli šľachtici Pongrácovci, ktorí sa postarali, že od druhej polovice 16. storočia vo farskom kostole sv. Mikuláša pôsobili evanjelickí kňazi. Na základe ustanovenia uhorského snemu z roku 1681 si liptovskí evanjelici postavili takzvané artikulárne kostoly v Paludzi a v Hybiach. Svätomikulášski mešťania takmer všetci zostali evanjelikmi. Aj niektorí šľachtici. Cirkevne patrili do artikulárnej cirkvi v Paludzi.

Bohoslužby sa vykonávali v Liptovskom Svätom Mikuláši aj súkromne v domoch, najmä v kúrii šľachticov Pongrácovcov. Veľkým úspechom reformačného zboru bolo, že mnohé rodiny vlastnili Tranovského Citharu sanctorum, po liptovsky Tranoscius, a všetky majetnejšie rodiny mali aj Bibliu. Zvykli si na jej český - kralický preklad. Obsahová pestrosť duchovných piesní a čítanie Biblie podstatne a trvalo ovplyvnilo kresťansko-evanjelickú náboženskú duchovnosť, morálku aj vzdelanosť mnohých evanjelických a.v.

Tolerančný patent Jozefa II., ktorý bol v Liptovskej stolici čítaný 31. januára 1782, mal veľký historický význam pre tunajšie luteránske obyvateľstvo, ktoré viac ako sto rokov konfesionálne i historicky patrilo do artikulárnej cirkvi v Paludzi. Dňa 25. marca 1782 sa v Paludzi zišlo artikulárne presbyterstvo a dohodlo sa, že žiadosť o stavbu nových kostolov a o vznik nových evanjelických zborov požiadajú: Liptovský Svätý Mikuláš, Nemecká Ľupča (dnes Partizánska Ľupča), L. Sielnica, L. Trnovec, L. Ján.

24. marca 1783 evanjelici a.v. z Liptovského Svätého Mikuláša, Vrbice, Palúdzky, Demänovej, Ploštína, Iľanova, Okoličného, Vitálišoviec, Veternej Poruby, Smrečian, Žiaru, Jalovca Trsteného a L. Ondrašovej poslali žiadosť na stavbu kostola, fary a školy. Základný kameň položili 9. júla 1783.

Nový cirkevný zbor dostal pomenovanie Vrbicko-svätomikulášsky cirkevný zbor s fíliami. Na zborovom konvente dňa 17. marca 1785 bol schválený prvý evanjelický kňaz Emerich Berzevický, rodom zo Šariša. Stavba kostola skončila v lete 1785 a 2. októbra 1785 kostol posvätili: domáci farár Emerich Berzevický, Matej Šúlek, ev. a.v. farár z Paludze, Ján Migyalka, ev. a.v. farár z L.

Kostol má podobu pozdĺžneho kvadrantu, postavený v klasicistickom slohu. Vyjadruje prísnosť, čistotu a demokraciu, rovnosť pre všetkých, ale i skromnosť a mieru v materiále, farbe i tvare. Až o sto rokov neskoršie (1885) postavili vežu s tromi zvonmi. Veľký zvon sa volá Luther a váži 1375kg, stredný zvon sa volá Dobrý pastier a váži 728 kg, malý zvon sa volá Kríž a váži 407 kg. Dnes má veža štvrtý zvon, volá sa cengárka z roku 1925.

Veža je umiestnená tak, že s kostolom tvorí harmonický celok a slúži ako hlavný vchod do kostola. Oltár zdobí Svätá trojica, pod ňou archaniel Michal a po bokoch postavy apoštolov Jána a Matúša. Krstiteľnica je z mramoru a medi. Darovala ju Marienka Čupková, mikulášska krajčírka.

V rokoch 1798-1837 bol zborovým kňazom Matúš Blaho, ktorý sa výrazne podieľal na zlepšovaní náboženského, sociálneho i kultúrneho života obyvateľov mesta i fílií. Po Blahovej smrti si vrbickosvätomikulášsky cirkevný zbor chcel vyvoliť za farára Jána Kollára, peštianskeho farára.

M. M. Hodža pôsobil v zbore v rokoch 1837-1866. Hneď v prvej kázni uviedol svoj základný postoj k službe: „…vďačnosť Bohu, vernosť cirkvi a pomoc svojmu národu.“ Od začiatku sa Hodža snažil o prehĺbenie náboženského života, zavádzal aj niektoré liturgické reformy pri službách Božích: namiesto jedného liturgického textu zaviedol dva, oživil poriadok Večere Pánovej, uviedol spievanie Žalmu, odstránil zvonček a predávanie lavíc v kostole. Zavádzal platenie cirkevnej dane. Vďaka Hodžovi sa Liptovský Svätý Mikuláš stal na niekoľko rokov centrom slovenského národného života. Za jeho pôsobenia cirkevný zbor zažil aj ťažké patentálne boje o cirkev.

Baltík pôsobil v zbore v rokoch 1870-1895. Na jar v roku 1871 položil spolu s kolegami s vedenia cirkevného zboru základný kameň novej murovanej školy, ktorú už na jeseň 8.10.1871 posvätili. Stal sa aj liptovským seniorom a pri príležitosti stého výročia postavenia kostola zorganizoval aj postavenie veže, ktorá dovtedy kostolu chýbala.

Dňa 29. septembra 1895 bol jednohlasne vyvolený za vrbickomikulášskeho farára Juraj Janoška. Počas jeho účinkovania cirkevný zbor prekvital. V roku 1917 bol otvorený sirotinec, v roku 1922 slávnostne privítali zborovú diakonisu Máriu Kmeťovú z breslavskej Bethánie.

Po smrti biskupa Janošku bol za zborového farára vyvolený Michal Madera, rodák z Oravy. V zbore účinkoval od roku 1914 ako kaplán katechét a dištriktuálny farár. Od roku 1930-1945 ako farár. Osvedčil sa ako výborný pedagóg, vynikal svojimi kázňami a príležitostnými rečami. Vždy mu išlo o duchovné, mravné i hmotné povznesenie zboru. Sociálno-humánna práca - diakonia v cirkvi, bola láskou jeho srdca. Bol pri vzniku Spolku slovenskej evanjelickej diakonie, pripravil stanovy. Pripravil vznik Materského domova slovenských diakonís.

Za účinkovania Michala Maderu sa postavila nová fara, cirkevný dom a väčšia oprava kostola. Dokončený bol starobinec-Bethánia (Ballovský dom). Činnosť zboru sa rozrástla, bolo zriadené miesto druhého farára. V roku 1938 bol ako druhý farár vyvolený Vladimír Kuna, zároveň bol poverený správcovstvom v sirotinci a pracoval aj ako nemocničný farár. V zbore pôsobil v rokoch 1938-1959. V roku 1943 bola otvorená evanjelická materská škôlka - Záhradka Pánova.

V roku 1945 bol za predsedajúceho zborového farára pozvaný generálny biskup Dr. Vladimír Pavol Čobrda. V zbore pôsobil od roku 1945-1953. Jeho príchodom sa opäť L. Sv. Mikuláš stal biskupským sídlom. Tajomníkom biskupského úradu sa stal farár Pavol Neckár. Hoci po vojne bolo veľmi veľa práce v cirkevnom zbore, zbor mal veľkú duchovnú silu, mal 5 farárov a vyškolené a vysvätené diakonisy. Kostol aj modlitebne boli vojnou značne poškodené.

Pred hlavný kostol boli postavené sochy Juraja Tranovského a Michala Miloslava Hodžu - koncom roka 1950. Po 2. svetovej vojne rozkvitala Diakonia. Toto všetko bolo postupne v 50-tych rokoch 20. storočia likvidované. Sirotinec bol znárodnený a presťahovaný (od otvorenia sirotinca bolo zaopatrených, vychovávaných 434 detí). Bola poštátnená materská škôlka - Záhradka Pánova.

V ťažkých rokoch znárodňovania pôsobil ako zborový farár Dušan Albíny (1954-1956). Po ňom v rokoch 1956-1965 bol zborovým farárom Miloš Kollár. V rokoch 1959-1985 bol zborovým farárom Július Gabul, ktorý sa postaral aj v čase socializmu (komunizmu) o stavbu kostola v dcérocirkvi v Iľanove.

Od roku 1985-1995 pôsobil v zbore senior Milan Devečka a jeho manželka-farárka Irena Devečková a v rokoch 1996-1999 pôsobil ako zborový farár Ján Kolesár. Od roku 1999 sa za pôsobenia Libora Bednára (pôsobil v zbore v rokoch 1996 - 2005) a Mariána Bochničku (do zboru prišiel v roku 2000) postupne rekonštruujú jednotlivé budovy zboru.

V súčasnosti pôsobí ako prvý zborový farár Marián Bochnička, ako zborový farár Vladimír Ferenčík a ako námestný zborový farár J.Havrila ml.

Prehľad významných udalostí a osobností

Objavte fascinujúcu históriu farnosti Liptovský Mikuláš a jej významné miesto v kultúrnom a náboženskom kontexte Liptova.

tags: #farnost #liptovsky #mikulas