Červený Kláštor, nachádzajúci sa v regióne severný Spiš, známy aj ako Zamagurie, je malebná obec na severovýchodnom Slovensku, v tesnej blízkosti Poľska. S Poľskom ho spája most cez rieku Dunajec. Zubaté vápencové skaly, bukové a jedľové lesy, rozkvitnuté kvety a bylinky, vzácna fauna a flóra, to všetko robí z tejto lokality ideálne miesto pre turistov. Obec ponúka množstvo aktivít a zaujímavostí, od historických pamiatok po prírodné krásy.
Ako sa dostať do Červeného Kláštora?
Červený Kláštor sa nachádza 57 km (1 h 2 min) autom severne od Popradu a 90 km (1 h 27 min) autom severozápadne od Prešova.
Autom
Obcou prechádza cesta II. triedy 543, ktorá začína v obci Hniezdne v okrese Stará Ľubovňa a končí na hraničnom priechode Lysá nad Dunajcom v okrese Kežmarok.
Autobusom
Ak cestujete autobusom, môžete vystúpiť na jednej z 5 autobusových zastávok:
- Červený Kláštor
- Jordanec
- Červený Kláštor, rázcestie Lechnica
- Červený Kláštor, č. d. 32
- Červený Kláštor, reštaurácia
- Červený Kláštor, Kúpele (pri kúpeľoch Smerdžonka)
Zastávku si vyberte podľa toho, ktorú atrakciu chcete navštíviť.
Vlakom
Železničná trať cez Červený Kláštor nevedie, preto sa tam vlakom nedostanete.
Čo robiť a vidieť v Červenom Kláštore?
1. Kláštor kartuziánov
Prvá písomná zmienka o kartuziánskom kláštore pochádza z roku 1319. Pôsobili tu rehole kartuziánov (1320-1567) a kamaldulov (1711-1782). Obe rehole patria medzi najprísnejšie mníšske rády v rímskokatolíckej cirkvi. V roku 1970 bol kláštor vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, v ktorej je zriadené múzeum pre verejnosť (vstupné 3 eur/os.). Kláštor dostal názov podľa červených tehál okolo okien a dverí a červenej strechy. Bol postavený v gotickom štýle a prestavaný v barokovom štýle (predovšetkým Kostol sv. Antona Pustovníka). Najvýraznejšou osobnosťou kláštora bol fráter Cyprián (1724-1775), lekár, lekárnik a botanik. Jeho herbár s 283 vylisovanými rastlinami z Pienin a Tatier je s opisom v 5 jazykoch. Vyrábal tiež sviečky, zrkadlá a zaoberal sa alchýmiou. Podľa legendy zhotovil krídla a vzlietol z Troch korún nad Tatry.
Možno ste netušili, že táto národná kultúrna pamiatka patrí k najvýznamnejším pamätihodnostiam svojho druhu na Slovensku a zároveň je najväčšou a najvýznamnejšou pamiatkou v správe Pamiatkového úradu SR. Príďte si prezrieť starobylé miesto, na ktorom žili mnísi - pustovníci. História Múzea Červený Kláštor sa začala písať v roku 1320, keď kráľ Karol Róbert potvrdil jeho zakladaciu listinu.
So samotnou výstavbou kláštora sa začalo po roku 1330. Pôvodne sa volal Lechnický kláštor, keďže v blízkosti sa nachádza obec Lechnica. Až neskôr, od 17. storočia sa začal spomínať ako Červený kláštor - podľa červenej krytiny na strechách. Mnísi z kartuziánskej rehole žili prísnym asketickým spôsobom života. Venovali sa predovšetkým prepisovaniu kníh, rybolovu a vareniu piva. Architektonicky najvyspelejšou stavbou kláštora je gotický Kostol sv. Antona Pustovníka, ktorý začali kartuziáni stavať v roku 1360. Na prelome 15. a 16. storočia prebiehala v kláštore renovácia objektov, predovšetkým konventu a kapitulnej siene. Na severnej strane pribudlo nové nádvorie s maštaľami a sýpkou a pri východnom múre postavili mnísi nemocnicu a hospic. Kláštorný mlyn umiestnili pri juhovýchodnom nároží.
V areáli kláštora sa nachádzali domčeky tzv. pustovne so samostatnými záhradkami. Počas obdobia husitských nájazdov a náboženskej neznášanlivosti dochádzalo ku častým prepadom a rabovaniu, a tak začali mnísi svoj domov postupne opúšťať. Začiatkom 18. storočia kláštor obnovil svoju funkciu a stal sa domovom ďalšieho prísne orientovaného spoločenstva mníchov kamaldulov. Tí sa zaslúžili o renováciu celého areálu a prestavali ho do podoby, v akej ho obdivujeme dodnes. Zásluhou kamaldulov sa Červený kláštor dostal do povedomia širokej verejnosti. V roku 1754 tu bájny mních Cyprián založil lekáreň, ktorá sa preslávila i za hranicami Spiša. Cyprián sa venoval pestovaniu liečivých bylín a zostavil rozsiahly herbár, ktorý nájdete v lekárnickej expozícii kláštorného múzea. Život v kláštore skončil v septembri roku 1782 keď ho cisár Jozef II. vyhlásil za neužitočný a v rámci spoločenských reforiem ho zrušil.
K rozsiahlej vnútornej expozícii pribudla i "Krčma pod Lipami", v ktorej môžete ochutnať vynikajúce kláštorné polotmavé pivo Romuald. Pred vchodom do kláštora nájdete vzácny park, ktorý bol v roku 1972 vyhlásený za Chránený areál Pieninské lipy. Po návšteve tohto čarovného miesta sa prejdite Prielomom Dunajca a zájdite aj do novovybudovaných Kúpeľov Smerdžonka.
2. Pieninský národný park
Pieninský národný park sa rozkladá na slovensko-poľskom pohraničí. V roku 1967 bol vyhlásený za národný park a je najmenším národným parkom Slovenska. Dominantou parku je skalný útvar Tri koruny (982 m n. m.). Tepnou parku je rieka Dunajec, ktorá vytvorila jednu z najväčších tiesňav (8,5 km) v strednej Európe. Na území sa vyskytuje vzácna endemická fauna a flóra. Park je popretkávaný turistickými chodníkmi.
3. Splavovanie rieky Dunajec
Splav prielomom Dunajca na tradičných drevených pltiach patrí k najväčším zážitkom tejto lokality (12-14 eur/os.). Rieku môžete splavovať z prístaviska Majere - Kvašné Lúky (dĺžka 11 km) alebo z prístaviska v Červenom Kláštore (dĺžka 9 km). Koniec splavu je v obidvoch prípadoch v obci Lesnica.
Splav Dunajca od Červeného Kláštora po štátnu hranicu pri Lesnici na drevených pltiach trvá od 90 do 120 minút. Atrakcia je spustená len od apríla do októbra. Je to trasa dlhá 10 km, ktorá Vám počas plavby ponúka prierez krásnou prírodnou scenériou. Môžete sledovať pokojné, i viac či menej sa vlniace vody Dunajca, skalné previsy aj krásy pieninskej prírody. Pred vstupom do pieninského kaňonu Vás privítajú Tri koruny, symbol Pienin. Počas plavby sa ocitnete pri desiatky metrov vysokej skalnej stene, ktorá je opradená starodávnymi miestnymi legendami. Dozviete sa o skamenených záletníckych mníchoch, ktorí chodili za poľskou mníškou, aj o prekročení Dunajca Jurajom Jánošíkom, keď ho naháňali pandúri.
Cesta naspäť do Červeného Kláštora je možná kyvadlovou dopravou, odporúčame Vám však využiť radšej trasu náučným chodníkom. Môžete ju absolvovať peši v trvaní do 2 hodín alebo na bicykli, ktorým Vám to zaberie asi polovicu času. Na chodníku sa nachádza 10 náučných tabúľ s informáciami o pieninskej faune a flóre.
Splav je pozoruhodný a dozviete sa pri ňom veľa zaujímavého. Či už priamo z okolitej prírody, alebo aj z rozprávania pltníkov. Rozhodne patrí medzi výlety, ktoré by ste mali absolvovať.
Rieku môžete splavovať aj na kanoe, kajakoch alebo raftoch. Splav je vhodný aj pre menej skúsených vodákov, pretože ho sprevádza inštruktor.
Pieniny: Splav Dunajca pltiach (OFFICIAL)
4. Kúpele Smerdžonka
Kúpele Smerdžonka dostali svoje pomenovanie vďaka aróme tunajšej vody, bohatej na sírovodík. Voda sa využíva na liečenie kožných chorôb. V Kúpeľnej reštaurácii fantasticky varia.
Kúpele Červený Kláštor Smerdžonka sa nachádzajú v malebnom území Pienin. Tunajší čistý vzduch, spolu s krásnym prostredím a liečivou vodou sú blahodarnou kombináciou, ktorá neustále láka množstvo ľudí. Kúpele pomáhajú pri liečení pacientov s indikovanými onkologickými chorobami, chorobami z poruchy látkovej výmeny a žliaz s vnútornou sekréciou, chorobami z povolania, duševnými chorobami a netuberkulóznymi chorobami dýchacích ciest.
V 14. storočí prišli na územie kúpeľov mnísi Kartuziáni, a neskôr po nich Kamalduli. Mnísi začali ako prví využívať vodu vyvierajúcu z prameňa na liečivé účely. Odporúčali jej pitie pri nechutenstve i problémoch s tráviacim traktom. Určite poznáte legendu o lietajúcom mníchovi Cypriánovi, ktorý bol jedným z nich. Okrem iného svoj život zasvätil aj štúdiu byliniek, z čoho vzišlo jeho životné dielo Herbár. V 19. storočí bol ich kláštor zrušený, ale liečivý prameň bol naďalej využívaný. Bolo to vďaka miestnemu mlynárovi, svojím spôsobom priekopníkovi, ktorý vynašiel spôsob jeho využitia na relaxačné účely. Ľuďom čakajúcim na zomletie úrody na múku spríjemnil čakanie. Ohrial im liečivú vodu v kotli a následne ju vlial do drevenej kade. Kým sa múka namlela, zákazníci si užívali príjemný a ozdravujúci kúpeľ.
V období okolo roku 1820, približne po 100 rokoch od svojho vzniku, niesli kúpele názov Kúpele pod Troma Korunami. Veľmi významný bol rok 1887, ktorý priniesol ich začlenenie medzi oficiálne kúpele Uhorska. Dokonca patrili medzi najvýznamnejšie kúpele v Uhorsku. Počas 1. svetovej vojny boli kúpele zničené a následnej obnovy sa dočkali až v roku 1928. Kúpeľná liečba znovu začala fungovať, avšak nie nadlho. Obdobie po 2. svetovej vojne znamenalo koniec kúpeľníctva v Červenom Kláštore.
Zmena prišla v roku 2010, kedy bol tunajší prameň vyhlásený za prírodný liečivý zdroj. To malo za následok výstavbu Domu zdravia a obnovenie tradície kúpeľníctva. V roku 2012 sa brány nových kúpeľov slávnostne otvorili pre verejnosť, a začala sa písať nová kapitola kúpeľníctva v Červenom Kláštore. Zo začiatku sa tu liečili ochorenia kože. Od roku 2016 sú kúpele vďaka čistému vzduchu Pienin klimatickými kúpeľmi. To umožnilo rozšíriť zoznam indikovaných ochorení na všetky, ktoré v súčasnosti Kúpele Smerdžonka pomáhajú liečiť.
Liečivý prameň Smerdžonka má stredne mineralizovanú vodu. Má vysoký obsah minerálov a solí, najmä síry, sodíka, magnézia a kalcia. Významné je jej použitie v balneoterapii. Sírovodík má blahodarné analgetické, antiseptické a protizápalové účinky. Voda je vhodná ako na celotelové, tak čiastkové kúpele.
5. Cykloturistika
Z Červeného Kláštora do Lesnice vedie popri rieke Dunajec cyklistický chodník (9 km, prevýšenie 160 m). Z Lesnice vedie po asfaltovej ceste cyklotrasa naspäť do Červeného Kláštora (16,7 km, prevýšenie 331 m).
+ 1. Hrad Niedzica
Niedzica-Zamek sa nachádza 10 km (12 min) autom severozápadne od Červeného Kláštora v Poľsku. Návštevníci vyhľadávajú hrad Niedzica (Nedecký hrad alebo Dunajecký zámok), ktorý sa vypína na skalnom brale nad vodnou nádržou Czorsztynskie.
Tipy na turistické trasy
Trasa Sedlo Vabec - Čierťaže - Medvedelica - Eliášovka - Przelecz Gromadzka - Grúnik - sedlo Rozdiel - Vrchriečky - Kapralowa Wysoka - Huściawa - Šľachovky - Lesnické sedlo - Aksamitka - Pod Plašnou - Plašná - Cerla - Červený Kláštor:
Skoro ráno parkujeme auto na odstavnej ploche v sedle Vabec a nám známou lokalitou smerujeme cez nádherné rozľahlé lúky s výhľadmi do okolia a na Tatry k vrcholu Medvedelica na západ od Litmanovej. Počasie by sme si lepšie ani priať nemohli, modrá obloha, slniečko a úplná pohoda. Času máme nadostač, nikam sa nemusíme plašiť, a tak si môžeme spolu s Gabikou vychutnávať každý krok. Z nádherných lúk v okolí Čiertaže nás cesta privádza do lesa. Bolo už na čase, pretože slnko naberalo na sile a prebudili sa aj dotieravé ovady, pred ktorými sa je ťažko ukryť na otvorenej lúke. Príjemným a nenáročným chodníkom obchádzame vrchol Medvedelice a schádzame do redšieho lesa s menšími lúkami nad Litmanovou. Obec je známe pútnické miesto o čom nás presviedča do diaľky ozývajúci sa spev z pútnického areálu na hore Zvir. Zo sedla medzi Medvedelicou a Eliášovkou značka stúpa prvýkrát trocha prudšie. Až tu začína troška serióznejšia turistika, kde treba prekonať necelých 400 výškových metrov. V chládku lesa sa však kráča príjemne.
Pod Eliášovkou začínajú pravé letné hody - vychádzame na slnkom zaliatu lúku a už z diaľky cítiť intenzívnu jahodovú vôňu. A nemýlili sme sa. Vyjedaním vynikajúcich voňavých a šťavnatých jahôdiek trávime veľmi dlhý čas. A to nie je koniec, pretože o pár desiatok výškových metrov vyššie zase začínajú čučoriedkové hody. Takže z turistov sa meníme na vyjedačov a v predklone sa pohybujeme smerom k vrcholu slimačím tempom. Stretávame menšie skupinky ľudí, okolie rozhľadne na Eliášovke je celkom rušné, pohybujú sa tu najmä poľskí turisti. Doprajeme si prestávku, osvieženie vo forme ľahkého obeda a len tak sa povaľujeme v tráve, pretože dni sú dlhé a prírodu si radi užívame. Cesta k sedlu Gromadzka je trocha nudnejší úsek, vedúci prevažne lesom bez nejakých výraznejších zaujímavosti a k tomu sa z poľskej strany ozýva hukot motoriek, čo tiež nedotvára pocit pohody.
Ďalší bod našej trasy dosahujeme pri osade Obidza, sledujeme čas a obvolávame kamarátov. Oznamujú, že ešte len teraz vyrážajú z Červeného Kláštora a to majú pred sebou dlhšiu trasu ako my. Takže opäť si nachádzame pekné, kľudné miestečko na lúke pri osade a podriemkávame v chládku dívajúc sa na Tatry a oblohu. Jednoducho úplná pohoda, aká sa dá zažiť len počas dlhých letných dní. Tentokrát modrou značkou smerujeme na juh a každým krokom sme bližšie k sedlu Rozdiel. Chodník vedie štátnou hranicou a pomaličky klesá do samotného sedla, kde plánujeme nájsť nocľah v stodole pár metrov východne od hranice. Bohužiaľ, stodola je v stave, že odvahu prespať v nej nemáme. Je len otázkou času, kedy z nej ostane len ruina. A tak sa rozkladáme na priľahlej lúke a čakáme na partiu kamarátov.
Prichádzajú asi po dvoch hodinách a namiesto chystania miesta na noc ideme zachraňovať ovcu, ktorá spadla do neďalekej skruže plnej vody. Bača si s tým veľa starostí nerobil, tak sme ju museli vytiahnúť my. Rozkladáme si následne tábor, nosíme drevo na noc a k večeru k nám na bicykli prichádza kamarát Maťo, hoci len na otočku. Západ slnka si vychutnávame zo sedla až do okamihu, kým úplne nezapadne za obzor. Noc je príjemne teplá a hviezdnatá. Jediné, čo pokazilo idylu, bola skazená slanina, ktorá nevydržala pobyt v batohu počas horúceho dňa. Nie je slanina ako slanina... Tak si musíme chuť na mäsko nechať zájsť.
Ráno spolu s Gabikou vyrážame v čase, keď ostatní kamaráti ležia v spacákoch. Chceme sa vyhnúť obedňajšej páľave a tiež, dnes nás čaká dlhší úsek cesty ako včera. Hneď na úvod nás z rannej letargie preberá stúpanie na Vrchriečky a následne cesta pokračuje štýlom hore-dole. Chvíľka stúpania a chvíľka klesania. Lúky sa striedajú s lesom. Obchádzame Watrisko, Vysokú a pod Vysokými skalkami sa rozhodujeme, či vybehneme aj na ne alebo ich tentokrát vynecháme. Volíme radšej šliapanie ďalej bez zachádzok, pretože príjemné svieže ráno sa zmenilo na poriadne horúci deň. Na hrebeni za Vysokými skalkami začíname pociťovať aké nepríjemné je šliapanie na otvorenom priestranstve počas jasného letného dňa, a to nás ešte čaká dlhý otvorený úsek smerom k Lesnickému sedlu. Dopĺňame aspoň stratené tekutiny a pri pohľade pred nás na rozsiahle lúky, ktoré sa v horúcom vzduchu doslova vlnia sa na úsek cesty od Šľachovky po Lesnické sedlo púšťame veľmi neochotne. Inak veľmi príjemný úsek, plný rozhľadov je aktuálne skôr utrpením. Ale poháňa nás predstava občerstvenia v Lesnickom sedle. Vyprahnutí prichádzame do sedla ako z púšte a okamžite do seba tlačíme nanuky a ľadovo vychladenú vodu. Musíme schladiť svoje telá, pretože lúčny úsek stále pokračuje a niet sa stále kam ukryť do chládku. Až pri vrchole Aksamitka konečne vchádzame do lesa. Hneď sa lepšie dýcha a kráča. Tentokrát len lesnatou časťou schádzame z Plašnej až do sedla Cerla so známymi pohľadmi na Tri koruny (Trzy Korony) a odtiaľ prudko dole do doliny potoka Lipník a k Červenému Kláštoru.
Dopravné obmedzenia
Modrá turistická trasa Červený Kláštor - Lesnica v úseku Sedlo Cerla - Targov v Pieninskom národnom parku je dočasne uzavretá. Upozornila na to Správa Pieninského národného parku s tým, že obmedzenie platí do 15. decembra. Dôvodom sú rekonštrukčné práce na lesnej ceste v spomínanom úseku.
Alternatívna trasa
Správa národného parku odporúča návštevníkom územia využiť turistickú trasu v Prielome Dunajca. „Alternatívou je aj modrá trasa Červený Kláštor - Sedlo Cerla, následne červená trasa Sedlo Cerla - Pod Plašnou, potom zelená a modrá trasa v úseku Pod Plašnou - Lesnica,“ uviedla. Zároveň pripomenula, že táto trasa nie je určená pre cykloturistiku. Návštevníkov v tejto súvislosti prosí o pochopenie, ohľaduplnosť, trpezlivosť, rešpektovanie obmedzení a slušné správanie.
Pozor na mechanizmy
Národný park tiež upozornil na pohyb vozidiel a stavebných mechanizmov v Prielome Dunajca. Rovnako do 15. decembra. „Pohyb mechanizmov je z dôvodu rekonštrukčných prác na objektoch mimo turistických trás na lokalite Huta.
Víkendové cestovanie pre rodiny za euro
Rodiny z východného Slovenska môžu využívať výhodné víkendové cestovanie regionálnymi autobusmi. Za symbolické euro na osobu sa môžu vybrať na výlet do prírody, za kultúrou, históriou alebo oddychom v známych kúpeľných lokalitách. Podmienkou je, aby spolu cestovali aspoň dvaja členovia rodiny, z ktorých jeden musí byť dospelý a druhý dieťa do 16 rokov. Každý z nich zaplatí za cestu jedno euro bez ohľadu na dĺžku trasy, spôsob platby či nárok na iné zľavy. Víkendové cestovné platí vždy len na jeden konkrétny spoj a výhodné je najmä pri trasách nad 15 kilometrov.
Systém zvýhodneného víkendového cestovania zaviedli Prešovský a Košický samosprávny kraj v spolupráci s IDS Východ v roku 2019. Cieľom je podporiť cestovanie v rámci regiónu, priblížiť obyvateľom aj návštevníkom pamiatky, prírodu a históriu východného Slovenska a zároveň motivovať rodiny k objavovaniu menej známych, no atraktívnych lokalít.
Autobusom sa možno pohodlne a bez prestupu dostať do známych kúpeľov, ako sú Bardejovské Kúpele, Červený Kláštor či Vyšné Ružbachy. Z autobusovej stanice v Poprade sa možno počas víkendu odviezť do Červeného Kláštora s odchodom o 8.10 hod., do Horného Smokovca o 8.45 h, rovnako ako do Tatranských Matliarov v rovnakom čase, alebo do Vyšných Hágov, kam autobus vyráža o 8.52 h. Z Prešova sú k dispozícii spoje do Vyšných Ružbách s odchodom o 8.20 hod. a do Bardejovských Kúpeľov o 9.35 hod. Zo Starej Ľubovne môžu rodiny cez víkend cestovať priamo do kúpeľov Vyšné Ružbachy s odchodom o 10.00 hod.