Tradície veriacich východného obradu v našej obci sú dávne, siahajúce až k jej počiatkom. Mnohí cirkevní historici zastávajú názor, že obrady východnej liturgie z christianizačného obdobia misie Sv. Cyrila a Metoda, prežívajú aj po nástupe latinizácie, najmä na východnom Slovensku.
Od 14. storočia bola táto tradícia posilňovaná Rusínmi, ktorí prichádzali na východné Slovensko v rámci doosídľovacích procesov, nazývaných kolonizácie. Jedným z druhov bola kolonizácia na valašskom práve, počas ktorej sa v 14. (až 17.) storočí usadzovali na dovtedy nevyužívanej pôde usadlíci nielen z prehustených domácich oblastí, ale aj z okolitých - rumunských, poľských, rusínsko - ukrajinských a i. oblastí.
Jedna z takýchto osád bola dedina v oblasti dnešných Lekároviec, ktorá sa nazýva v listine z r. 1400 Orozfalu, v roku 1403 Orozfalwa, ale neskôr zanikla. Jej predpokladané rusínske obyvateľstvo a časť rusínskeho obyvateľstva, ktoré tu bývalo v polovici 18. storočia boli iste veriaci východného obradu.
Pravdepodobne už v roku 1727 bola v Lekárovciach vytvorená gréckokatolícka farnosť s filiálkami Bajany a Pinkovce. Matrika je vo farnosti vedená od roku 1796. Od roku 1997 je správcom farnosti o.
Po vytvorení Mukačevskej administratúry spadali Lekárovskí gréckokatolíci pod jej jurisdikciu, do Užského archidiakonátu, dekanstva Bežovce. Do Bežovského dekanátu patrilo pred 1. svetovou vojnou 9 farností, medzi nimi aj Lekárovská. V čase maďarskej okupácie patrilo dekanátu 8 farností. Funkciu dekana vykonával v tom čase Jenó Kiss, farár v Čičarovciach.
V rokoch zákazu gr.kat. cirkvi v Československu 1950 - 1968 sa východná liturgia v obci udržiavala v rámci pravoslávnej cirkvi. Po obnovení gr.kat. cirkvi v roku 1968 pravoslávny kňaz M. Stanko farnosť odovzdal M. Bežovskému.
Gréckokatolícky Kostol Narodenia Panny Márie stojí v pravej časti obce. S výstavbou začali pravdepodobne po zriadení farnosti koncom 18. storočia. Stavali ho podľa projektov vypracovaných v stavebnej kancelárii tereziánskych čias (1740 - 1780), podľa akých bolo na východnom Slovensku postavených viacero gr.kat. kostolov.
V pôdoryse aj tu prežíva trojpriestorovosť starších drevených cerkví. Pri prestavbe koncom 19. storočia k prednej fasáde pristavali v r. 1896 štvorpodlažnú vežu, pôvodne s vysokou stavanou strechou, ktorú pri renovovaní v roku 1957 nahradili trojitou cibuľovou kupolou. Hlavný oltár s ikonostasom si zachovali ešte mnoho častí z čias výstavby chrámu v klasicistickom štýle. Počas opráv ich dopĺňali, resp. poškodené vymieňali za prvky s historizujúcimi neobarokovými prvkami.
Pri prestavbe koncom 19. storočia dostal chrám aj väčšinu vnútorného vybavenia. Prestavba v r. 1947 odstránila len dôsledky poškodenia počas 2. svetovej vojny, napríklad deštrukciu veže, významnejšou bola spomínaná prestavba z roku 1957. Počas najnovších stavebných úprav po roku 1990 bola vymenená dlažba za mramorovú, odstránená kazateľnica, obnovený ikonostas, omietky a i. V roku 2014 bola kompletná rekonštrukcia vnútornej časti chrámu: nová maľba, prerobená celá zakrestia a elektroinštalácia. Rodina Mareka Bežovského v roku 2017, sponzorovala nové led osvetlenie do celého chrámu.
30. októbra 2021 bol zhotovený nový hlavný kríž na farskej strane cintorína. Hlavným sponzorom je obec Lekárovce. Posviacku vykonal protosynkel Košickej eparchie Jaroslav Lajčiak. Počas liturgie boli požehnané a posvätené liturgické predmety: kalichová súprava, kadidlo a iné liturgické predmety.
Lekárovskí veriaci v roku 1935 postavili aj gr.kat. faru, ktorú v posledných rokoch výrazne zmodernizovali, upravili aj okolie a v r. 1998 upravili aj priľahlú budovu na miesto stretávania s mládežou. V rokoch 2010 - 2018 prebiehala kompletná rekonštrukcia fary.
Na nádvorí fary sa nachádzajú hroby dvoch tunajších kňazov. Na severnej strane pri oplotení, ohradené kovanou mrežou, sú náhrobky správcu fary, dekana Jozefa Kaminského a jeho synka Odóna, ktorý tu bol pochovaný v piatom roku otcovho pôsobenia v Lekárovciach. Náhrobky dala postaviť chlapcova stará mama z matkinej strany Anna Danikovičová, rodená Paulovičová. Čierny náhrobok označuje miesto večného odpočinku farára, dekana Antona Kopčaja a jeho detí.
Kríž pred kostolom, symbolizujúci vieru, nádej a lásku, dali v roku 1903 postaviť manželia Mesárošovci a Anna Meglesová, rod. Simkuličová. Donátorom nového kríža posväteného na cintoríne 6. augusta 2000 je rodina Štefana Ženčáka.
Po ustanovení gr.kat. apoštolského exarchátu v Košiciach r. 1997 boli zriadené nové dekanáty - Michalovce, Sobrance, Veľké Kapušany, Trebišov, Spišská Nová Ves a Košice, kde vladyka Milan Chautur ustanovil za protopresbytera - dekana doterajšieho farára z Lekároviec Marka Rozkoša, ktorý sa stal zároveň správcom fary Košice - staré mesto. Za správcu našej farnosti vladyka Milan menoval nového presbytera. Stal sa ním o. Marek Pejo, ktorý prijal kňazskú vysviacku v Katedrálnom chráme Narodenia Presvätej Bohorodičky dňa 14.
V cirkevných schematizmoch z rôznych období sa k niektorým rokom zachovali aj údaje o početnosti gr.kat. veriacich v Lekárovciach. Nižšie je uvedený prehľad počtu veriacich v jednotlivých rokoch:
| Rok | Lekárovce | Bajany | Pinkovce | Spolu |
|---|---|---|---|---|
| 1825 | 713 | - | - | 983 (celá farnosť) |
| 1877 | 747 | - | - | - |
| 1901 | 321 (pravý breh)409 (ľavý breh) | - | - | - |
| 1904 | 329 (pravá strana)400 (ľavá strana) | - | - | 729 |
| 1913 | Takmer rovnaký stav ako v 1904 | - | - | - |
| 1942 | 843 | 156 | 122 | 1119 |
| 1948 | 811 | 142 | 224 | 1177 |
| 1978 | 980 | 300 | 70 | - |
Počet veriacich podľa sčítania v roku 2021:
- Lekárovce: 870 obyvateľov, 350 gréckokatolíkov
- Bajany: 463 obyvateľov, 102 gréckokatolíkov
- Pinkovce: 180 obyvateľov, 45 gréckokatolíkov
Spolu za gr.kat.
tags: #poriadok #bohosluzieb #pravoslavny #chram #michalovce