Prezidenti Slovenskej republiky: Prehľad hláv štátu od roku 1993

Počas štvrťstoročnej histórie samostatnej SR mala republika dosiaľ štyroch prezidentov.

Prezident je hlavou Slovenskej republiky. Reprezentuje štát navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov.

Prezident vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi. Prezidenta volia občania Slovenskej republiky v priamych voľbách tajným hlasovaním na päť rokov. Funkčné obdobie prezidenta na Slovensku je 5 rokov.

Právo voliť prezidenta majú občania, ktorí majú právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky. Za prezidenta možno zvoliť každého občana Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a v deň voľby dosiahol vek 40 rokov.

Plat prezidenta zvoleného v prezidentských voľbách 2024 by mal byť 9600 eur mesačne.

Vlajka Slovenskej republiky

Právomoci a povinnosti prezidenta SR

Podľa čl. 102 Ústavy SR sú vymenované právomoci prezidenta:

• zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy
• môže rozpustiť Národnú radu Slovenskej republiky za určitých podmienok
• vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády Slovenskej republiky, poveruje ich riadením ministerstiev a prijíma ich demisiu
• rozhoduje o poverení vlády a dáva súhlas na výkon jej pôsobnosti podľa čl. 115 ods.

Prezident je zároveň hlavným veliteľom Ozbrojených síl. Prezident podpisuje a vetuje zákony, ktoré schválil parlament. Vymenúva a odvoláva sudcov Ústavného súdu, rektorov vysokých škôl či vysokoškolských profesorov. Udeľuje štátne vyznamenania, vyhlasuje referendum, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Spolutvorí zahraničnú politiku štátu.

Prezident udeľuje amnestie a do jeho právomocí podľa ústavy spadajú podmienky vypovedania vojny, vyhlásenia vojnového stavu, vyhlásenia výnimočného stavu, vyhlásenia núdzového stavu a spôsob výkonu verejnej moci v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu ustanoví ústavný zákon.

Zoznam prezidentov Slovenska

Ing. Michal Kováč, CSc. (1993 - 1998)

Michal Kováč

Michal Kováč sa narodil 5. augusta 1930 v obci Ľubiša v okrese Humenné. Vyštudoval Obchodnú akadémiu v Humennom (1946-1950) a Vysokú školu ekonomickú (VŠE, dnes Ekonomická univerzita) v Bratislave (1950-1955). Na VŠE zostal pôsobiť ako asistent (1955-1956), v rokoch 1956-1967 bol jej externým pedagógom. V tom istom čase pôsobil aj v Oblastnom ústave Štátnej banky československej (ŠBČS, 1956-1965). V rokoch 1965-1966 prednášal v Bankovej škole na Kube, v rokoch 1967-1969 bol námestníkom Živnostenskej banky v Londýne v Spojenom kráľovstve.

V roku 1969 ho z Londýna odvolali, v roku 1970 vylúčili z Komunistickej strany Československa (KSČ). Stal sa radovým bankovým úradníkom v ŠBČS, v pobočke Bratislava-mesto. V bankovníctve pracoval do roku 1989. Popritom bol vedeckovýskumným pracovníkom Výskumného ústavu pre financie a úver, neskôr pracovníkom Ústredného ústavu národohospodárskeho výskumu (1978-1989), kde sa venoval problémom menovej politiky.

Po novembri 1989 sa Michal Kováč angažoval v hnutí Verejnosť proti násiliu (VPN). V decembri 1989 sa stal ministrom financií, miezd a cien SR vo vláde národného porozumenia (vo funkcii bol do mája 1991, po odvolaní Vladimíra Mečiara z postu predsedu vlády podal demisiu). V rokoch 1991-1993 bol členom Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) a jeho podpredsedom pre ekonomickú oblasť.

V prvých slobodných voľbách v júni 1990 bol ako kandidát VPN zvolený za poslanca Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSSR (Československej socialistickej republiky), resp. Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR, 1990-1992). Po parlamentných voľbách v roku 1992 bol členom Predsedníctva FZ ČSFR, dňa 25. júna 1992 ho zvolili za predsedu FZ ČSFR. V tejto funkcii pôsobil do zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) k 31.

Ako kandidát HZDS bol Michal Kováč poslancami Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) 15. februára 1993 v druhom kole prezidentských volieb zvolený za prvého prezidenta samostatnej Slovenskej republiky. Hlavou štátu a súčasne hlavným veliteľom Ozbrojených síl SR bol od 2. marca 1993 do 2. marca 1998.

Jeho pôsobenie na poste hlavy štátu poznamenali nedorozumenia s premiérom SR a zároveň šéfom HZDS Vladimírom Mečiarom, prameniace z nesúhlasu prezidenta SR s niektorými činmi a rozhodnutiami vtedajšej vládnej garnitúry. Kováčova správa o stave spoločnosti, ktorú predniesol v marci 1994 v parlamente, mala za následok vyslovenie nedôvery Mečiarovi zo strany členov slovenského zákonodarného zboru a pád jeho druhej vlády.

Po návrate Vladimíra Mečiara do premiérskeho kresla koncom roka 1994 a Kováčovom odmietnutí vymenovať Ivana Lexu do funkcie ministra pre privatizáciu nasledovalo každoročné znižovanie rozpočtových prostriedkov pre Kanceláriu prezidenta SR, ignorovanie jeho zahraničných ciest a návštev v regiónoch zo strany slovenskej vlády a štátnej správy. Jeho syn Michal Kováč ml. bol 31. augusta 1995 ilegálne zavlečený do Rakúska, kde ho zatkla polícia na základe zatykača Interpolu.

Po uplynutí prezidentského mandátu Michal Kováč opätovne kandidoval na funkciu hlavy štátu v prezidentských voľbách 1999. Kandidatúry sa však v predvolebnej kampani 11. Michal Kováč bol spoluzakladateľom Nadácie Michala Kováča (1998) a venoval sa aj práci v Nadácii Václava Havla. Bol spoluzakladateľom Nadácie na podporu slovenských študentov študujúcich v ČR a českých študujúcich v SR.

Bývalý slovenský prezident Michal Kováč zomrel 5. októbra 2016 vo veku 86 rokov v Nemocnici svätého Michala v Bratislave na zlyhanie srdca. V nemocnici bol hospitalizovaný niekoľko dní.

Prezident Rudolf Schuster (1999 - 2004)

Rudolf Schuster

Druhý prezident samostatnej Slovenskej republiky (SR) Rudolf Schuster bol zároveň prvým prezidentom SR voleným občanmi SR v prvej priamej voľbe hlavy štátu. Inaugurovaný bol 15. júna 1999 a päťročné funkčné obdobie ukončil 15.

Rudolf Schuster sa narodil 4. januára 1934 v Medzeve pri Košiciach. Prvé pracovné roky strávil v Bratislave, kde od roku 1960 pracoval v Krajskom poľnohospodársko-projektovom ústave a potom ako asistent v Ústave hydrológie a hydrauliky Slovenskej akadémie vied (SAV). Košickým primátorom bol prvýkrát v rokoch 1983 až 1986.

Od 30. novembra 1989 do 30. júna 1990 pôsobil vo funkcii predsedu SNR. Ako nezávislého kandidáta zvolili Rudolfa Schustera v decembri 1994 druhýkrát za primátora Košíc a stal sa ním opäť po komunálnych voľbách v decembri 1998. Oficiálne sa funkcie primátora Košíc vzdal k 15.

Ako člen Komunistickej strany Československa (KSČ) v rokoch 1964-1990 bol Rudolf Schuster aj pracovníkom košického krajského straníckeho aparátu, neskôr členom Ústredného výboru (ÚV) Komunistickej strany Slovenska (KSS) a jeho predsedníctva. V roku 1998 sa podieľal na vzniku Strany občianskeho porozumenia (SOP), ktorej sa stal predsedom, a ktorá sa po septembrových parlamentných voľbách 1998 stala parlamentnou stranou a Rudolf Schuster získal mandát poslanca Národnej rady SR (na schôdzi parlamentu 1.

Dňa 15. mája 1999 postúpil do druhého kola z prvého miesta. Stal sa víťazom prvých priamych prezidentských volieb v SR, keď 30. mája 1999 získal v druhom kole 1.727.481 hlasov, čo predstavovalo 57,18 percenta.

Po zložení sľubu na slávnostnej schôdzi parlamentu sa Rudolf Schuster 15. júna 1999 oficiálne ujal úradu prezidenta SR a Slovensko malo po 470 dňoch opäť hlavu štátu. Funkčné päťročné obdobie ukončil 15.

Exprezident sa dlhodobo venuje aj tvorivej činnosti. Je autorom viac ako 30 kníh, rozhlasových pásiem, scenárov k dokumentárnym filmom, režíroval televízne cestopisné dokumenty a je tiež autorom divadelnej hry.

Rudolf Schuster je držiteľom viacerých domácich a zahraničných vyznamenaní a ocenení i čestných doktorátov, ktoré mu udelili na vysokých školách doma a v zahraničí.

Ivan Gašparovič (2004 - 2014)

Ivan Gašparovič

Ivan Gašparovič sa stal tretím prezidentom samostatnej Slovenskej republiky (SR). Zvolený bol v priamych voľbách občanmi SR a bol prvým opakovane zvoleným prezidentom, ktorý úrad hlavy štátu zastával dve funkčné obdobia. Inaugurovaný bol 15. júna 2004 a o päť rokov neskôr sa ujal tohto úradu opäť na druhé funkčné obdobie, ktoré ukončil 15.

Rodák z Poltára, kde sa 27. marca 1941 narodil, je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Komenského (PraF UK) v Bratislave. Od roku 1968 na svojej alma mater prednášal na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky. S prestávkami až do roku 2004 odovzdával na PraF UK teoretické vedomosti budúcim právnikom.

V roku 1992 sa stal poslancom Slovenskej národnej rady (SNR) za Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) a v zákonodarnom zbore pôsobil desať rokov. V rokoch 1992-1998 bol prvým predsedom SNR, ktorá sa v septembri 1992 premenovala na Národnú radu (NR) SR. V marci až októbri 1998 ho poverili niektorými právomocami prezidenta SR.

V druhom kole volieb 17. apríla 2004 sa stal prezidentom SR, keď porazil Vladimíra Mečiara. Staronovým prezidentom SR sa napokon 4. apríla 2009 stal Ivan Gašparovič so ziskom 55,53 percenta hlasov voličov. Protikandidátka Iveta Radičová získala 44,46 percenta hlasov. Ivan Gašparovič sa ako prvý prezident v histórii SR 15.

Ing. Andrej Kiska (2014 - 2019)

Andrej Kiska

Ing. Andrej Kiska je štvrtým prezidentom samostatnej Slovenskej republiky (SR), do funkcie bol zvolený ako občiansky kandidát 29. marca 2014 a do úradu hlavy štátu inaugurovaný 15.

Andrej Kiska sa narodil 2. februára 1963 v Poprade. V roku 1986 ukončil inžinierske štúdium v odbore mikroelektronika na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave. Po ukončení štúdia pracoval ako projektant v spoločnosti Naftoprojekt v Poprade.

Od roku 1996 postupne spoluzakladal splátkové spoločnosti Tatracredit, Triangel a neskôr aj Quatro, ktoré viedol a spravoval spolu s bratom. Charitatívnu neziskovú organizáciu Dobrý Anjel založil Andrej Kiska s priateľom v roku 2006. Dobrý Anjel pomáha pravidelnými mesačnými finančnými príspevkami rodinám s deťmi, ktoré sa pre závažné ochorenie ohrozujúce život dostali do ťažkej finančnej situácie.

V októbri 2012 sa Andrej Kiska rozhodol kandidovať na post prezidenta Slovenskej republiky ako nezávislý kandidát. Do boja o prezidentské kreslo sa v roku 2014 prihlásilo 14 kandidátov. Víťazom prvého kola prezidentských volieb, ktoré sa konalo 15. marca 2014, sa stal premiér Robert Fico (Smer-SD), ktorého volilo 28 percent ľudí. Do druhého kola postúpil aj Andrej Kiska.

Víťazom druhého kola prezidentských volieb a novým slovenským prezidentom sa 29. marca 2014 stal Andrej Kiska, ktorého volilo 59,38 percenta ľudí. Funkcie hlavy štátu sa ujal zložením sľubu 15.

Po mesiacoch dohadov, či bude, alebo nebude kandidovať, prezident Andrej Kiska 15. mája 2018 oznámil, že do budúcoročného prezidentského súboja už nepôjde. Z kuloárov už dlhšie prenikali informácie, že kandidovať nebude, analytikov aj preto viac prekvapilo jeho vyhlásenie, že po konci vo funkcii prezidenta v politike nekončí.

Prezidentka Zuzana Čaputová (2019 - súčasnosť)

Zuzana Čaputová

Pri voľbách v roku 2019 sme vedeli, že Slovensko čaká zmena prezidenta (predchádzajúci prezident vo voľbách nekandidoval). Nevedeli sme však, aká historicky významná zmena sa udeje. Zuzana Čaputová je rodenou Pezinčankou, prvou slovenskou prezidentkou.

Zuzana Čaputová sa narodila 21. júna 1973. Základnú školu a gymnázium absolvovala v Pezinku, následne vyštudovala právo na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Dlhé roky pôsobila v neziskovom sektore ako spolupracovníčka občianskeho združenia VIA IURIS. Ako právnička viedla viac ako desať rokov kampaň proti pezinskej skládke. V roku 2016 ju za tento boj ocenili prestížnou Goldmanovou environmentálnou cenou.

Čaputová mala svoj podiel aj na zrušení Mečiarových amnestií, keď vo VIA IURIS rozbehli petíciu a v priebehu niekoľkých týždňov vyzbierali vyše 76-tisíc podpisov, čím pomohli vytvoriť verejný tlak.

V septembri 2017 oznámila odchod z VIA IURIS, v decembri vstúpila do vznikajúcej politickej strany Progresívne Slovensko.

Prezidentka Zuzana Čaputová v utorok 20. júna 2023 oznámila, že nebude opätovne kandidovať na post prezidentky Slovenskej republiky. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že by na ďalší mandát nemala dosť síl.

Všetci vieme, že posledné štyri roky boli spojené s mnohými krízami, covidom, vojnou na Ukrajine, energetickou krízou, rekordnou infláciou. Dokončím teda posledný rok svojho mandátu a moja služba v tejto funkcii bude naplnená. Aj naďalej sa budem snažiť byť pilierom pokoja, slušnosti, vecnosti a ústavnosti.

Naďalej budem robiť svoju prácu s ľudskosťou a empatiou, lebo je to práca pre ľudí.

Prezidentský palác

Na Hodžovom námestí v Bratislave už od roku 1760 sídli nádherný palác, ktorý dal postaviť gróf Anton Grasalkovič, vtedy ešte na voľnom priestranstve. Akustiku chladných múrov využíval aj hudobný skladateľ Joseph Haydn, ktorý v ňom koncertoval. V 20. storočí bol palác upravený do dnešnej podoby a predovšetkým funkcie, teda sídla prezidenta Slovenskej republiky.

Medzi jednoznačné krásy Prezidentského paláca patrí samostatne stojaca pôvodná Kaplnka sv. Barbory. Park pri paláci vo francúzskom štýle zdobí fontána s názvom Radosť zo života.

Prezidentský palác v Bratislave

Tabuľka prezidentov Slovenskej republiky

tags: #post #hlavy #statu