Raz ročne, istý deň vo februári alebo v marci, sa nám opakovane môže naskytnúť zaujímavý pohľad. Pôstne obdobie začína na Popolcovú stredu. Mne sa veľmi páči, že začiatkom pôstu je všedný deň. Dá sa to dobre využiť. Žiadne zložité ceremónie, len jednoduchý obrad.
Popolcová streda je pohyblivým sviatkom, to znamená, že nemá pevne stanovený dátum. Vyplýva to z faktu, že predchádza Veľkej noci, ktorej časové umiestnenie v roku je tiež pohyblivé. Pôst rámcovaný zo začiatku Popolcovou stredou sa začína vždy v stredu siedmeho týždňa pred veľkou nocou. Tento princíp platí nielen v rímsko-katolíckej, ale aj evanjelickej cirkvi. Gréckokatolíci a pravoslávni vynechávajú z pôstu nielen nedele, ale aj soboty.
Veselé fašiangové obdobie charakteristické zábavami, plesmi, radosťami a hodovaním ukončuje Popolcová (alebo latinsky Dies cinerum či ľudovo škaredá, keďže to bol aj sviatok žien) streda ako počiatočný deň 40-dňového pôstu predchádzajúci Veľkú noc. Keďže do tohto časového úseku sa nezapočítavajú nedele, v skutočnosti je to 46. deň pred Veľkou nocou. Keďže nedeľa sa do obdobia pôstu nezapočítava, nepovažuje sa ani za pôstny deň. Cieľom tohto obdobia je dôkladná duchovná aj fyzická príprava na veľkonočné sviatky - najvýznamnejšiu udalosť cirkevného roka.
Názov Popolcová streda je odvodený od popola, ktorým sa v tento deň počas bohoslužby značia čelá veriacich krížom na znak pokánia pred Bohom, pričom kňaz hovorí jednu z dvoch formuliek: „Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš“ alebo „Kajajte sa a verte v Evanjelium“.
Značenie čela popolom je symbolom tradície Blízkeho východu - sypania si popola na hlavu ako priznania si viny a ľútosti nad ňou. Popol používaný na Popolcovú stredu sa získava spaľovaním palmových vetvičiek alebo u nás bahniatok z Kvetnej nedele minulého roka. Popol symbolizuje pominuteľnosť, kríž večný život. Veriaci, ktorý sa na Popolcovú stredu zúčastní bohoslužby, je kňazom na čele pomazaný popolom v tvare kríža.
Toto značenie má dva dôvody: každému pripomenie, že tak, ako Ježiš zomrel na Veľký piatok, tak aj človeku je určené zomrieť. Druhý fakt, ktorý popol na čele pripomína je, že ak chce človek vstať po smrti k novému životu, musí sa kajať, teda uvedomiť si svoje viny, odhodlať sa k zlepšeniu svojho života a tak kráčať v stopách Ježiša Krista.
Prečo vlastne pôstne obdobie trvá 40 dní? Toto číslo má v sebe symboliku a pripomína 40 dní, počas ktorých sa Mojžiš postil na vrchu Sinaj a rovnako dlhé obdobie, počas ktorého sa Ježiš postil na púšti pred začiatkom svojho verejného účinkovania.
Základným cieľom pôstu je v hlbokej pokore sa zamerať na Boha, sústreďovať sa na zamyslenie sa nad svojim životom, na pokánie a na týchto základoch postaviť pozitívne zmeny vo svojom živote a prehĺbenie svojej viery.
V minulosti sa ráno na Popolcovú stredu vydrhol všetok riad popolom, aby sa zbavil mastnoty z fašiangových jedál. Ľudia sa obliekali do smútočného a jednoduchého odevu bez ozdôb alebo starých šiat. V niektorých dedinách chodil po vonku slameník, tradičná fašiangová maska. Mládenci obradne pochovávali basu ako symbol fašiangových tancovačiek a vysmievali sa dievčatám, ktoré sa cez fašiangy nestihli vydať. Robili to tak, že so zvoncami zastali pred ich domom a spievali im posmešné piesne alebo im na nohu priviazali drevený klátik. Niekde sa mládež ešte pred pôstom stretla v dome mládeneckého richtára na záverečnú hostinu.
Mäso z koncoročných a januárových zabíjačiek už bolo pojedené kozy či barany ešte neboli dorastené, tak sa jedli zvyčajne kaše, strukoviny, kvasená kapusta, múčne (často makové) jedlá a ryby. To zároveň spôsobilo očistenie organizmu a jeho oddych pred jarou. Je treba povedať, že hlavným zmyslom tohto obdobia nie je hladovanie, ale pokánie.
Ak hovoríme o postení sa, možno spomenúť, že už v raji dostali od boha prví ľudia príkaz zdržanlivosti v jedle, keď mali zákaz jesť zo stromu poznania dobra a zla. Pôst je vlastne múdre sebaobmedzenie v záujme sebazachovania. Aj v prvom čítaní dňa nás prorok Joel vyzýva, aby „sme sa obrátili k Pánovi celým svojím srdcom, pôstom, plačom a nárekom, srdcia si roztrhli a nie šaty a obrátili sa k Pánovi, svojmu Bohu“. Je teda zrejmé, že pôst v jedle nie je samoúčelné gesto, ale predpoklad pre zahĺbenie sa do seba, duchovnú analýzu seba samého, ktorá by mala vyústiť do osobného obrátenia sa.
Obrátenia srdca. Aby sa opäť a naplno stalo príbytkom Lásky, nášho Boha. Aby sme našli súzvuk svojej vôle s voľou nášho Pána, uvoľniť celé naše srdce pre nášho Pána. Aby Pán mohol v nás konať. Aby sme si Hop v srdci niesli všade, kde budeme. V jednote s ním potom budeme svetlom sveta a soľou zeme.
Príprava na liturgiu Popolcovej stredy
Pri príprave sa môžete venovať štyrom bodom. Dva z nich sa týkajú bezprostredne liturgie Popolcovej stredy, a to znak popola a liturgické čítania. Tretím je Pôstne obdobie, ktoré v ten deň začína.
1. Výroba popola s deťmi
Čím sú deti menšie, tým viac názorných ukážok potrebujú. Ak je to možné, určite vám odporúčam vyrobiť si doma spoločne popol. Ten, ktorý sa bežne používa na Popolcovú stredu v kostole, vzniká spálením bahniatok z minuloročnej Kvetnej nedele. Ak teda chcete vyrobiť približne podobný popol, potrebovali by ste na to nejaké uschnuté halúzky. Môžete ich nahradiť nejakým iným dobre vysušeným drevom naštiepaným na triesky. Znaky a symboly sú dôležité. Aj bez slov všetci chápu, o čo ide.
Čoho symbolom je popol? Ukázať kúsok dreva a popol. Predtým to bolo drevo, teraz je to popol. Drevo sa premenilo na popol. Všetko na svete sa premení. Aj my sa premeníme? Áno, aj my sa premeníme. Naše telá môžu tiež po smrti zhorieť v krematóriu alebo sa rozpadnúť na prach v hrobe (s týmto citlivo, vy najlepšie poznáte svoje deti, ale vo všeobecnosti sa netreba báť s deťmi rozprávať o smrti). Avšak naša duša je nesmrteľná. Tá sa nerozpadne. Ubližuje jej však hriech. Toto si pripomíname na Popolcovú stredu. Popol na čele nám má pripomínať, že tu na zemi máme vymedzený len určitý čas.
A aby sme mohli žiť večne v nebi, potrebujeme veriť v evanjelium Ježiša Krista a činiť pokánie zo svojich hriechov.
2. Čítania z liturgie
V rámci prípravy na liturgiu si môžete prečítať čítania doma s deťmi. Nájdete ich veľmi ľahko na stránke lc.kbs.sk. Ak už vedia vaše deti plynule čítať, môžete ich nechať, nech prečítajú čítania ony. Môže to byť dobrá príprava aj na lektorskú službu v kostole. V tom prípade bude najlepšie, ak ich naučíte čítať čítania aj s úvodom a zakončením ako pri bohoslužbách.
Samozrejme, v prvom rade treba zdôrazniť, že to nie je tréning čítania ako v škole z čítanky, ale že toto je Božie slovo. Preto treba k jeho čítaniu i počúvaniu pristupovať s veľkou úctou. Pre toho, kto číta zo Svätého písma, je to veľká česť. Prepožičiava svoj hlas Božiemu slovu.
Prvé čítanie na Popolcovú stredu je z knihy proroka Joela. Môžete si s deťmi krátko pohovoriť o tom, kto to sú proroci, ktorí z nich sa spomínajú vo Svätom písme a kto je to ten Joel (napríklad kedy a kde žil). Po vypočutí si čítania z knihy proroka Joela sa môžete detí opýtať, čo ich zaujalo. Ak niečomu nerozumeli, skúste im to vysvetliť, ak viete. Môžete si ešte raz prečítať vetu: „Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom, plačom a nárekom; srdcia si roztrhnite, nie šaty, a obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu.“
Dohodnite sa s manželským partnerom alebo s niektorým z detí, nech si dopredu oblečie navrch niečo staré. Po prečítaní tejto vety ho vyzvite, nech si „roztrhne šaty“ (odporúčam dopredu si nastrihnúť). Prípadne zvoľte druhú silnú tému z tohto textu: Plač. Opýtajte sa deti, prečo najčastejšie plaču.
Po prvom čítaní nasleduje nádherný kajúci žalm 51 s refrénom „Zmiluj sa, Pane, lebo sme zhrešili.“ Tento žalm si môžete prečítať celý (v liturgii zaznejú len vybrané verše). Na úvod a na záver môžete všetci spoločne povedať refrén. Žalm 51 môžete použiť ako vašu každodennú spoločnú modlitbu počas celého pôstu, či už ráno alebo večer.
Druhé čítanie z Druhého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom nás vyzýva, aby sme sa zmierili s Bohom a neprijímali Božiu milosť nadarmo. V evanjeliu Ježiš najčastejšie opakuje slová: Otec, ľudia, odmena (nech deti skontrolujú). A hovorí o troch skutkoch pravej zbožnosti: almužna, modlitba, pôst. Môžete sa s deťmi krátko pozhovárať ako je to s ich praktizovaním vo vašej rodine. Môžete si vybrať jednu z týchto troch vecí a povedať si, ako sa v nej konkrétne posuniete v Pôstnom období.
Pôstna disciplína
Počas celého cirkevného roka sú podľa kódexu cirkevného práva len dva dni pôstu: „Pôst sa má zachovávať na Popolcovú stredu a v Piatok umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista“ (CIC 1251).
Popolcová streda a Veľký piatok sú dňami zdržiavania sa mäsitých pokrmov a pôstu (bez možnosti nahradenia iným skutkom pokánia). A) zdržiavať sa mäsitých pokrmov (záväzne od 14. B) je dovolené iba raz za deň sa dosýta najesť (záväzný od 18. roku veku do začatia 60.
„Zákon pôstu zaväzuje všetkých plnoletých až do začatia šesťdesiateho roka života. Deti sa podľa cirkevného práva postiť nemusia. Ale je to veľmi dobrá príležitosť pohovoriť si s nimi o význame pôstu v živote kresťana a nechať ich na vlastnej koži vyskúšať, že tento deň je iný.
Vážne chorí, diabetici alebo tehotné ženy tento pôst z dôvodu zdravotných obmedzení nemusia zachovávať, čiže môžu jesť viackrát za deň bez obmedzenia. Pôst od mäsitých pokrmov (podľa písm. Všetky piatky v roku (okrem liturgických slávností, ak pripadnú na piatok, a piatkov vo Veľkonočnej a Vianočnej oktáve) sú dňami pokánia.
Pôst nemá byť iba nejakým formálnym splnením príkazu Cirkvi, ide pri ňom o vnútorné obrátenie v duchu biblickej výzvy: Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom a modlitbou. Telesným odriekaním vyjadrujeme lásku k Pánovi, zároveň dáva pôst aj príležitosť ku skutkom lásky k blížnemu.
V Rímskokatolíckej cirkvi má konferencia biskupov každej krajiny stanoviť pravidlá pôstu v predpísaných pôstnych dňoch.
S Popolcovou stredou je spätý špeciálny úkon: kňaz alebo diakon robí popolom znak kríža na čelách veriacich so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš“, alebo „Kajajte sa a verte v evanjelium!“. Tento úkon zároveň vysvetľuje rozdiel medzi prísnym pôstom tento deň a prísnym pôstom na Veľký piatok. Prvý je pôstom pokánia za spáchané hriechy („zhrešil som, ani jesť nechcem, kým to nedám do poriadku“).
Dôležité je si uvedomiť, že od prežitia Pôstneho obdobia úzko závisí prežitie Veľkej noci. Ak zanedbáme pôstnu prípravu, prežívanie Veľkej noci v našej rodine bude plytšie. Aký Pôst, taká Veľká noc.
Mäsitým pokrmom na účely pôstu rozumieme akékoľvek mäso živočíšneho pôvodu okrem rýb a morských plodov. Tiež výrobky z mäsa, ktoré obsahujú mäsovú zložku v akomkoľvek pomere (párky, škvarky, mäsové salámy, klobásy atď). Takže aj pečienku, kurací vývar a masť.
Držme sa toho, čo povedal Ježiš: „Jedzte, čo vám predložia.“ Nebojujme s hladom, ale s našimi chúťkami a prieberčivosťou. Žiadne: „Mne to nechutí.
Pôstna disciplína na Slovensku
Pôstna disciplína na Slovensku (schválená na 8. zasadaní Konferencie biskupov ČSFR v Brne dňa 20. januára 1992 pre všetky diecézy - podľa kán. § 2: Všetky piatky v roku sú dňami pokánia.
Pozn. 2: Plnoletá je osoba, ktorá dovŕšila osemnásty rok života; ak tento vek nedovŕšila, je maloletá (kán.
Pozn. 4: Farár môže z oprávneného dôvodu a podľa predpisov diecézneho biskupa v jednotlivých prípadoch udeliť dišpenz od záväzku zachovávať deň pokánia, alebo ho zameniť za iné nábožné skutky (kán.
Pozn. 5: O dňoch pokánia hovorí Katechizmus Katolíckej cirkvi v čl.
Rímskokatolíci sú viazaní zachovať tzv. prísny pôst , t.j. zaväzuje: od 14. zaväzuje: od 18. narodenín do 59. Samozrejme tehotné a dojčiace matky, chorí alebo ťažko fyzicky pracujúci sú oslobodení od pôstu.
Každý piatok v roku - na pamiatku smrti Pána Ježiša - je „dňom pokánia“. Ak na piatok padne niektorý cirkevný sviatok v stupni slávnosti (Narodenie Pána, Bohorodičky Panny Márie, Zjavenie Pána, sv. Jozefa, Zvestovanie Pána, Najsv. Srdca Ježišovho, Narodenie sv. Jána Krstiteľa, sv. Petra a Pavla, sv.
Rímskokatolíci na Slovensku si v piatky roka (okrem Veľkého piatku) môžu sami vybrať, aký skutok kajúcnosti vykonajú.
C. Je starobylým zvykom v dňoch a obdobiach pokánia (teda piatky a Pôstne obdobie) zdržiavať sa hlučných verejných zábav.
Ako sa pripraviť na Popolcovú stredu s deťmi
Čo je Popolcová streda? | Všetko o Popolcovej strede pre deti
Pri príprave sa môžete venovať štyrom bodom:
- Výroba popola s deťmi
- Čítania z liturgie
- Pôstna disciplína pre deti
- Rozhovor o význame pôstu
Možnosti získania odpustkov
ÚPLNE ODPUSTKY možno získať za obvyklých podmienok - sviatostná spoveď, sväté prijímanie a modlitba na úmysel Svätého Otca.
- Kto koná pobožnosť krížovej cesty pred riadne ustanovenými zastaveniami, može získať za obvyklých podmienok úplne odpustky. Vyžaduje sa, aby sa pohyboval od jedného zastavenia k druhému a rozjímal o umučení a smrti Pána Ježiša.
- Veriaci, ktorý sa v piatok v Pôstnom období pomodlí po prijímaní pred obrazom Ježiša Krista Ukrižovaného modlitbu Dobrý a preláskavý Ježišu, môže získať za obvyklých podmienok úplne odpustky.
Aktualizácia pôstnej disciplíny
Pôstna disciplína Katolíckej cirkvi bola aktualizovaná po Druhom vatikánskom koncile. Pápež Pavol VI. Upozorňuje v nej najmä na stále aktuálne nebezpečenstvo formalizmu v pokání. Vnútorné nastavenie ducha majú sprevádzať dobrovoľné vonkajšie skutky pokánia. Záväzné pre celú Cirkev sú jednotlivé piatky v roku a Popolcová streda (alebo v inom obrade prvý deň Veľkého pôstu).
Záver
Popolcová streda je dňom prísneho pôstu, ktorý je záväzný pre každého kresťana vo veku od 18 do 60 rokov, zdržiavanie sa mäsitého pokrmu je povinného pre každého od 14 rokov.
Prípravným obdobím pred Veľkou nocou je štyridsaťdňový pôst. Je formou pokánia nielen v kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách. V Rímskokatolíckej cirkvi sa pôstna príprava na Veľkú noc začína tzv. Popolcovou stredou. Je to streda v siedmom týždni pred Veľkou nocou. V tento deň, ktorý je dňom prísneho pôstu a zdržiavania sa mäsitého pokrmu, kňaz alebo diakon robí popolom znak kríža na čelách veriacich so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš“ alebo „Kajajte sa a verte v evanjelium!“. Tento úkon zároveň vysvetľuje rozdiel medzi prísnym pôstom tento deň a prísnym pôstom na Veľký piatok. Prvý je pôstom pokánia za spáchané hriechy („zhrešil som, ani jesť nechcem, kým to nedám do poriadku“). Druhý je pôstom, ktorý spomína Pán Ježiš: „No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom sa budú postiť“ (Mt 9, 9).
Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia. V 10. a 11. storočí bol už tento obrad udomácnený v mnohých oblastiach západnej Európy. Koncil v Benevente v roku 1091 ho zaviedol pre celú Cirkev, pričom sypanie popola na hlavu sa nahradilo značením na čelo.
Tento obrad sa kedysi konal na Prvú pôstnu nedeľu - tou totiž aj skutočne 40-dňové Pôstne obdobie začínalo. No neskôr sa ujalo tvrdenie, že nedele, ktoré nie sú dňami pôstu, sa do 40 dní pokánia nepočítajú. A zároveň sa k tomuto obdobiu pripojili (nelogicky) aj prvé dva dni Veľkonočného trojdnia. Jednoduchá matematika tak viedla k posunutiu začiatku Pôstneho obdobia o 4 dni na Popolcovú stredu. Liturgická reforma zavŕšená II. vatikánskym koncilom tieto anomálie odstránila - teda obnovila Veľkonočné trojdnie ako samostatné liturgické obdobie (najdôležitejšie, nazývané tiež nedeľa nedieľ), ale Popolcovú stredu ponechala. Preto dnes máme 44-dňové Pôstne obdobie. Pričom všetky nedele sú jeho súčasťou (samotný ich názov to hovorí), ale nie sú dňami pôstu. Rovnako ako nie sú dňami pôstu aj obe slávnosti, ktoré v Pôstnom období slávime - Zvestovanie Pána a sv. Jozefa (ak sa nepresúvajú).
Gréckokatolíci (byzantského obradu), ktorí sa pridržiavajú gregoriánskeho kalendára, začínajú Veľký štyridsaťdňový pôst o dva dni skôr ako rímskokatolíci (latinského obradu). Svätá štyridsiatnica sa začína už v pondelok a trvá do piatku pred Lazárovou sobotou. Do štyridsiatich dní pôstu počítajú gréckokatolíci aj soboty a nedele. Pôst je obdobím, keď sa má veriaci usilovať o obrátenie, zmenu zmýšľania, má rozjímať nad svojím životom, plakať nad svojimi hriechmi. Na rozjímanie a sprítomnenie Kristovho spásonosného utrpenia je vyhradený až Veľký týždeň. Tieto skutočnosti sa odrážajú aj v bohoslužobnom živote byzantskej cirkvi - v stredy a piatky sa slúži liturgia vopred posvätených darov. Pri nej sa veriacim rozdeľujú vopred posvätené eucharistické dary; bohoslužba nemá anaforu (eucharistický kánon) ani premenenie svätých darov. Je to bohoslužba s najsilnejšie vyjadrenou eucharistickou úctou v byzantskom obrade. Zároveň, na rozdiel od liturgie sv. Jána Zlatoústeho či sv.
Zdroj: www.wikipedia.sk; www.rodinka.sk; www.frantiskani.sk
tags: #post #na #popolcovnu #stedu