Príležitostná poštová známka bola vydaná pri príležitosti 80. výročia Slovenského národného povstania (SNP). Deň vydania bol 28. augusta. Textový motív známky je "80." a obrazový motív zobrazuje Pamätník SNP v Banskej Bystrici a ľavú časť pomníka, ktorá zobrazuje súboj nemeckého tanku PzKpfw. IV Ausf. J.
Pamätník SNP v Banskej Bystrici
Slovenské národné povstanie
Slovenské národné povstanie (SNP) patrí k dôležitým historickým udalostiam, ktoré sa zapísali nielen do dejín Slovenska, ale aj do dejín európskeho odboja proti nacizmu. V priebehu 29. augusta 1944 sa do Banskej Bystrice dostali správy, ktoré hovorili o prvých stretoch žilinskej posádky s nemeckými jednotkami.
Vo večerných hodinách bolo na pokyn pplk. J. Goliana vyhlásené Slovenské národné povstanie prostredníctvom tajného kódového hesla ,,Začnite s vysťahovaním!“. V prvých dňoch boli niektoré vojenské posádky, najmä na západnom Slovensku, odzbrojené a nemohli sa do povstania zapojiť. Ďalšou veľkou stratou bolo odzbrojenie dvoch divízií na východnom Slovensku, ktoré mali tvoriť hlavnú časť povstaleckej armády.
Aj napriek nepriaznivým udalostiam sa postupne do bojových operácií v priestore stredného Slovenska proti útočiacej nemeckej armáde zapojilo približne 60 tisíc vojakov, 15 tisíc partizánov a taktiež príslušníci 35 národov a národností z celého sveta. Velil im generál J. Golian. V októbri sa veliteľskej funkcie ujal plánovaný veliteľ povstania, divízny generál Rudolf Viest.
Zmena velenia a štruktúry povstaleckého vojska však nedokázala zastaviť nemeckú armádu, ktorá začala generálnu ofenzívu. Banská Bystrica bola obsadená 27. októbra 1944, bojové operácie naďalej pokračovali v horách. Symbolom tohto obdobia je Pamätník SNP s neobyčajným architektonickým vzhľadom.
SNP sa právom radí k jednému z najväčších protinacistických povstaní v Európe. Slovenský národ sa ním prihlásil k demokratickému odkazu Československa a zaradil sa k víťazným krajinám 2. svetovej vojny.
Nemecký tank PzKpfw. IV Ausf. J
Motív známky
Námetom známky je ikonická budova pamätníka Slovenského národného povstania postavená v roku 1969 podľa návrhu prof. Ing. arch. Dušana Kuzmu. Siluetu pamätníka dopĺňa tank PzKpfw. IV Ausf. J. z tankového útoku taran. Ten spolu s ruským tankom T-34, ktorý je ústredným motívom v sérii vydávanej známky k výročiu Karpatsko-duklianskej operácie.
Revolučné známky
Článok venovaný tzv. revolučným známkam na postupne oslobodzovanom československom (presnejšie slovenskom) území v rokoch 1944 a 1945. Ako bolo postupne Československo oslobodzované, začali sa na oslobodených územiach v zmysle Ústavného dekrétu o národných výboroch a dočasnom Národnom zhromaždení z 4. 12. 1944 (Úradný vestník 18/1944) používať tzv. revolučné známky.
Prvé revolučné pretlače na území bývalej 1 ČSR vznikli na území Podkarpatskej Rusi na maďarských známkach v mestách Berehovo, Chust, Mukačevo a Terešva. Chustská pretlač sa používala od 4. 12. S postupom Červenej armády od juhovýchodu boli oslobodené oblasti, okupované Maďarskom.
Najznámejšie pretlače vznikli v januári 1945 v Rimavskej Sobote a Rožňave, predávné boli do 14. 3. 1945, nasledujúci deň boli zvyšky odvezené do Košíc. Koniec im spravil až Obežník č. 12 Slovenského povereníctva pôšt z 29. 4. 1945, ich platnosť bola ukončená k 30. 4. 1945.
Ďalšie pretlače na Maďarsku podľa J. Santaeugeniu pochádzajú z miest a obcí Bidovce, Čergov, Číž, Kalinovo, Kelča, Krásnohorské Podhradie, Kunova Teplica, Lučenec a Streda nad Bodrogom, zrejme na pokyn župy v Rimavskej Sobote. A ešte Doľná Úľa, neviete, kde to je? Zrejme pri Hornej Úli. Ale kde je tá?
Spojenecké vojská oslobodzovali Československo od západu. postupne aj územie protektorátu Čechy a Moravy, kde sa pretláčali známky ČaM. Nariadením Ministerstva pôšt a telegrafov z 12. 5. 1945 ich platnosť skončila 16. Otázkou, na ktorú čakáme odpoveď od čitateľov a zberateľov, sú revolučné známky z územia Slovenského štátu.
definitívne známky z 4. mája 1945 zo Skalice, oficiálne platili do 10. 7. zberateľov ZZ však zaujímajú pretlačové známky. J. Santaeugenia uvádza nasledovné miesta ich pôvodu a dokumentuje známky fotografiami: Banská Bystrica, Bratislava, Javorina, Kežmarok, Kremnica, Muráň, Nitra, Spišská Nová Ves a Žilina.
J. Santeugenia vo svojom poslednom diele (z roku 1998) uvádza ešte 2 skupiny pretlačí. Prvú identifikoval ako povojnové pretlače Karla Veselku a Parvana. K. Veselka vyrobil pretlače na Maďarsku Čeklís, Dioseg, Fedýmeš nad Žitavou, Gúta, Kerezstur, Komárno, Ličartovce, Meder, Nové Zámky, Parkán, Pustý Fedýmeš, Šamorín, Stará Daľa, Tornaľa a Veľký Kýr.
Parvan - neviete kto (alebo čo) to bol? - ponúkol pretlače Guta, Komárno, Kolárovo, Vráble a ďalších 11 druhov na Maďarsku, 7 druhov na Slovenskom štáte. Všetky tieto klasické povojnové pretlače sú pomerne vzácne a v súčasnosti sa ich falzá (a ďalšie typy pretlačí na Maďarsku) hojne vyskytujú na internetových aukciách.
Druhú skupinu pretlačí nevedel J. Santaeugenia identifikovať, je v nej 13 pretlačí na Slovenskom štáte a 6 na Maďarsku, predovšetkým tu očakávame informácie od zberateľov Slovenska, prípadne pamätníkov. Zámerne ich nezobrazujem, aby falšovatelia nemali k dispozícii vzory. Ak však pošlete scany, porovnám ich s fotografiami v diele J. Santaegeniu a identifikácie na webe zverejníme.
Poštová tvorba po SNP
Po vypuknutí Slovenského národného povstania prevzalo riadenie pôšt a telegrafu na oslobodenom území od 5. septembra 1944 Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pošty a telegraf, ktoré pokračovalo vo svojej činnosti aj začiatkom roku 1945 na území východného Slovenska, oslobodenom Sovietskou armádou. Po oslobodení bolo obnovené ministerstvo pôšt a telegrafov, ako ústredný riadiaci orgán. Zmenami štátoprávneho usporiadania Československa sa jeho názov niekoľkokrát menil.
V roku 1948 boli zriadené okresné poštové úrady, ktoré prevzali správnu a výkonnú právomoc v prevádzkových, hospodárskych, personálnych a mzdových otázkach. V povojnovej známkovej tvorbe Banská Bystrica, ako sídlo revolučných orgánov Slovenského národného povstania je zastúpená v emisii 1. výročie Slovenského národného povstania, vydanej Československou poštou v roku 1945, vytlačenej tlačiarňou v Prahe. Autorom návrhu je Štefan Bednár. V tejto emisii boli vydané ešte ďalšie štyri poštové známky.
Obraz týchto známok je nasledovný: Vlajky - ZSSR, Veľkej Británie, USA a Československa, Turčiansky Sv. Martin - budova Matice slovenskej, Sklabiňa - zrúcaniny hradu a obec vypálená nacistami počas SNP, Strečno - vrch Zvonica pamätník francúzskym partizánom. Tieto známky boli realizované i v hárčekovej úprave (nezúbkovaný kartónový papier bez lepu s rozmermi 148 x 210 mm) venovanej v prospech pozostalých po padlých povstalcoch. Autorom grafickej úpravy je Štefan M. Kraker.
Hárček bol pečiatkovaný príležitostnou pečiatkou BANSKÁ BYSTRICA alebo TURČIANSKY SVÄTÝ MARTIN (29. VIII. 1944 - 29. VIII. 1945). Platnosť známok na Slovensku bola do 28. 4. 1946 a v Čechách od 25. 9. 1945 do 31. 1.
Československá známková tvorba po druhej svetovej vojne nadväzovala na medzivojnové obdobie, najmä roky 1926-1936. Východiskom boli rytiny Karola Seizingera, Bohumila Heinza, ako aj návrhy Otakara Španiela či Cyrila Boudu.
Najpoužívanejším písmom na poštových známkach, po vzore švajčiarskej moderny, bolo akzidenz grotesk. Vznikajúca československá známková tvorba vychádzala z rôznych výtvarných koncepcií, a to symbolizmu, kubizmu, futurizmu, konštruktivizmu, expresionizmu, realistického impresionizmu, surrealizmu, akademického historizmu, kritického realizmu, secesného dekorativizmu, novoromantizmu, art deko a socialistického realizmu.
Návrhy známok realizujú poprední českí, ako aj slovenskí výtvarní umelci a rytci. Československá pošta do svojho emisného plánu pre rok 1947 zaraďuje príležitostnú poštovú známku 150. výročie narodenia Štefana Moysesa.
Autorom známky Karel Svolinský, rytec Jindra Schmidt, tlačiareň: Grafická únia Praha; platnosť známky bola do 31. 12.
K dejinám Banskej Bystrice 20. storočia patrí i nekonvenčná individualita, ktorá sa v roku 1921 po odštiepení Komunistickej strany Československa (ďalej KSČ), zo Sociálno-demokratickej strany stala jedným z jej členov - Klement Gottwald. Keď v Banskej Bystrici hľadali administrátora časopisu Hlas ľudu, prijal túto ponuku. Netrvalo dlho a stal sa jeho šéfredaktorom. Okrem toho redigoval časopis Spartakus.
So svojou aktivitou sa postupne prepracoval medzi vedúcich komunistických predstaviteľov na Slovensku. V rokoch 1926-1929 pracoval už v pražskom sekretariáte KSČ. V rokoch 1929 - 1938 bol poslancom Národného zhromaždenia. Pod jeho vedením KSČ v roku 1946 vyhrala voľby v Čechách a v roku 1948 nátlakovými akciami vyvolala politickú krízu, ktorá vyústila až do nastolenia totalitnej vlády tejto strany.
14. júna 1948 bol Klement Gottwald po abdikácii Edvarda Beneša zvolený do funkcie československého prezidenta. Známková emisná činnosť na túto skutočnosť reagovala viacerými známkami. Jednotlivé emisie tlačené v Prahe, až na emisiu z roku 1953 - 5. výročie víťazného februára 1948, ktorá bola vytlačená v Bratislave, uvádzame postupne podľa rokov ich vzniku, pre ich početnosť obraz poštových známok len výberovo.
V emisi Kultúrne a politické osobnosti z roku 1949, okrem Pavla Orságha Hviezdoslava, Vladislava Vančuru, Júliusa Fučíka, Jiřího Wolkera, Aloisa Jiráska bol zaradený Ján Šverma. Tento politik, novinár od roku 1929, ako člen Gottwaldovej skupiny pôsobil v Ústrednom výbore KSČ. Tesne pred začiatkom Slovenského národného povstania (ďalej SNP), spolu s Rudolfom Slánskym, Marekom Členom a Alexejom Asmolovom priletel v noci z 27. na 28. augusta na slovenské územie. Ako predstaviteľ moskovského vedenia KSČ pracoval na sekretariáte ÚV KSS v Banskej Bystrici.
Pôsobil tiež v redakcii Pravdy, ktorá vychádzala v Banskej Bystrici. Po regrese SNP do hôr ustupoval s členmi Hlavného štábu partizánskeho hnutia cez svahy Nízkych Tatier. Zahynul počas namáhavého prechodu cez Chabenec. Autorom grafického návrhu známky podľa fotografie je Ladislav Jirka, tlačiareň: Pravda Bratislava, platnosť známky bola do 18. 6.
V roku 1950 si československá známková tvorba pripomenula 10. výročie úmrtia Jozefa Gregora Tajovského. Slovenský prozaik a dramatik, pôvodným povolaním učiteľ, po štúdiách v Prahe zamestnanec Vidieckej ľudovej banky, neskôr Tatrabanky, súčasne zamestnaný v Ľudových novinách, člen spolku Detvan a Slovenskej národnej strany. Názov emisie 10. výročie úmrtia J. G. Tajovského; autori poštovej známky: návrh: Karel Svolinský, rytec: Jindra Schmidt, tlačiareň: Grafická únia Praha, platnosť známky bola do 18. 6.
Trináste storočie je obdobím významného rozvoja baníctva na Slovensku. Podstatne vzrástol počet banských revírov vznikom banských miest za účastí hostí a kapitálových investícií z cudziny. Týmto sa vytvorila potrebná inštitucionálna základňa na podstatné zvýšenie a trvalú prevádzku banskej ťažby. Najvýznamnejším banským revírom na Slovensku začiatkom 13. storočia bol banskoštiavnický. Od polovice 13. storočia sa významným stal aj nový banskobystrický revír v ktorom sa dobývali strieborné a medené rudy na Španej Doline, v Starých Horách i na Piesku.
Túto skutočnosť aj keď priamo nesúvisí s Banskou Bystricou dosvedčuje emisia Deň baníkov z roku 1952. Séria štyroch poštových známok okrem úvodnej dokumentuje novú banskú techniku a banské revíry v Ostrave. Úvodná cenina s názvom „Dolovanie rúd v XVII. storočí “ svojim obrazom približuje i spôsob ťažby v banských revíroch v okolí Banskej Bystrice. Autor návrhu a rytec Jiří Švengsbír, tlačiareň: Poštovní tiskárna cenin Praha; platnosť známky bola do 18. 6.
Roku 1953 v emisii Spisovatelia bola realizovaná známka venovaná predstaviteľovi slovenského literárneho realizmu a zakladateľovi modernej slovenskej prózy, lekárovi Martinovi Kukučínovi. Jeho literárna tvorba presiahla rámec národnej literatúry, avšak osud mu nedoprial žiť na Slovensku, aj keď sa o to pokúšal niekoľkokrát, a to v roku 1893 a v rokoch 1896 - 1897. K Banskej Bystrici ho viaže štúdium na gymnáziu v roku 1875. Autor návrhu známky: Václav Šprungl, rytec: Bedřich Housa, tlačiareň: Poštovní tiskárna cenin Praha; platnosť známky bola do 18. 6.
Významným medzníkom z pohľadu dejín pošty a poštovníctva v oblasti známkovej tvorby bola menová reforma v júni 1953. V čase od 1. júna do 18. júna 1953 bolo povolené vyplácať poštovné použitím poštových cenín, ktoré boli v obehu ku dňu 1. júna 1953, a to v prepočte 50 korún menovitej hodnoty starej meny za 1 korunu novej meny. Platnosť všetkých cenín bola obmedzená do 18. júna 1953, nakoľko na 19. júna 1953 bolo príslušnými ustanoveniami ohlásené vydanie nových emisií poštových známok.
Známky starej meny bolo možné použiť po 19. júni 1953 len v tom prípade, ak ku starej bola prilepená poštová známka v novej mene. Výnimku tvorili doplatné známky z roku 1946, ktoré boli výhradne obhospodárené poštovými orgánmi.
V roku 1944 sa mal front posunúť ďalej na západ a s partizánmi sa počítalo aj na Slovensku, ktoré má najvýhodnejšie podmienky pre tento druh bojovej činnosti v Európe. V Obarove pri Rovne na Ukrajine vznikla škola zvláštneho výcviku. Z partizánskych zväzkov, ktoré splynuli s Červenou armádou boli vyberané perspektívne kádre, z ktorých boli vytvárané organizačné jadrá partizánskych brigád.
Niekoľko mesiacov pred predpokladaným príchodom sovietskej armády sa začalo s výsadkom menších jednotiek na Slovensko. V priestoroch Krížnej, Prašivej a ďalších častí Nízkych Tatier v okolí Banskej Bystrice od augusta 1944 vysadzovali sovietskych a slovenských parašutistov. Medzi prvé organizačné skupiny patrili Jegorovova, Bielika, Sečanského.
Partizáni nadväzovali spojenie s ilegálnymi pracovníkmi v Banskej Bystrici, Brezne a iných obciach Horehronia, s robotníkmi Podpolianskych železiarní a s drevorubačmi a občanmi horských obcí.
V roku 1954 v emisii 10. výročie Slovenského národného povstania boli realizované dve poštové známky. I keď podiel slovenských autorov na známkovej tvorbe v tomto období bol veľmi skromný, ceniny s názvom „Partizán“ a „Partizánka“ navrhla slovenská výtvarníčka Mária Medvecká, podľa rozkresby Jindru Schmidta (partizán) a Bedřicha Housu (partizánka), známky vyryl Jaroslav Goldschmied.
Obraz Banskej Bystrice sa v povojnovom období tiež dostáva na poštovú známku v roku 1955 v emisii Československé mestá, určené pre leteckú prepravu. Mesto oslobodili vojská 2. ukrajinského frontu a rumunskej armády 25. 3. 1945. Mesto bolo vyznamenané Radom republiky a Radom SNP 1. triedy.
Oslobodenie znamenalo pre Banskú Bystricu novú kapitolu v jej dejinách. V roku 1949 sa stáva sídlom krajského národného výboru, v roku 1960 sídlom Stredoslovenského krajského národného výboru, a tým skutočným politickým, hospodárskym, kultúrnym a administratívnym centrom stredného Slovenska.
Zrekonštruovali a zmodernizovali sa staré priemyselné závody, vznikli aj nové. Vybudovali sa sídliská (Fončorda, Pred stanicou, Na Uhlisku, Fortnička), školy, sociálne, zdravotné, kultúrne a športové, zariadenia. K Banskej Bystrici boli pričlenené niektoré okolité obce.
V rámci emisie Spisovatelia a básnici bola v roku 1957 vydaná známka s portrétom slovenskej spisovateľky, predstaviteľky prvej generácie realizmu na Slovensku, zakladateľky ženského časopisu Dennica, funkcionárky Živeny, podporovateľky ochotníckeho divadla a etnografke Terézie Vansovej. Stredoškolské štúdiá absolvovala na súkromnej dievčenskej škole Karola Orfanidesa v Banskej Bystrici, kde i od roku 1911, po manželovom penzionovaní, žila.
V roku 1958 bola vydaná poštová známka na počesť slovenského prozaika a publicistu, c. k., stoličného lekára, ktorý pôsobil v rodnom meste Banskej Bystrici, a kde ukončil i katolícke gymnázium, bansko-lesného lekára v Brezne a v Kremnici, Gustáva Kazimíra Zechentera - Laskomerského v emisii Spisovatelia.
Emisia 200 rokov Banskej akadémie v Banskej Štiavnici z roku 1964 aj keď na prvý pohľad s Banskou Bystricou nesúvisí, treba však poznamenať, že vychovávala banských odborníkov aj pre potreby banskobystrických revírov.
V emisii Znaky československých miest z roku 1968 bol v obraze známky vydaný erb mesta Banská Bystrica. Po obsahovej stránke ide o erb odvodený od mladšieho erbu éry Arpádovcov. Oba erby majú sedemkrát delené štíty, a na oboch sa strieda červená a strieborná farba. Rozdiel medzi arpádovským a banskobystrickým erbom vidieť v rôznom poradí farieb. Kým arpádovský je červeno-strieborno delený, banskobystrický je delený strieborno-červeno.
Erb Banskej Bystrice vznikol ešte pred vymretím rodu Arpádovcov v posledných dvoch desaťročiach 13. storočia, (Arpádovci vymreli smrťou Ondreja III. v roku 1301).
Emisia 25. výročie Slovenského národného povstania a 25. výročie bojov o Duklu z roku 1969 pozostáva z dvoch poštových známok prezentujúcich jednotlivé dejinné udalosti. Príležitostná poštová cenina pripomínajúca boje o Duklu má v obraze generála Ludvika Svobodu a príslušníkov československej jednotky v Sovietskom zväze. S Banskou Bystricou priamo súvisí poštová známka pripomínajúce výročie Slovenského národného povstania.
Toto ozbrojené povstanie slovenských povstaleckých jednotiek počas druhej svetovej vojny proti vstupu nemeckého Wehrmachtu na slovenské územie začalo 29. augusta 1944. Táto obrana pred nemeckými okupačnými jednotkami bola nepriamo i útokom proti autoritatívnej vláde na čele s Jozefom Tisom, ako aj snahou byť na strane víťazných mocností druhej svetovej vojny. Centrom povstania bola Banská Bystrica.
Nemecké jednotky povstaleckú armádu porazili, v noci z 27. na 28. októbra 1944, časť jednotiek prešla na partizánsky spôsob boja. Partizáni pokračovali v bojoch proti nacistom až do oslobodenia krajiny na jar v roku 1945.
Na banskobystrickom gymnáziu študoval od roku 1738 člen jezuitského rádu, astronóm, fyzik a matematik, profesor mechaniky na univerzite vo Viedni, Maximilián Hell. Narodil sa 15. mája 1720 v Štiavnických Baniach. Priekopnícke sú jeho výskumy v oblasti polárnej žiary a magnetického poľa Zeme. V roku 1775 vypracoval návrh na založenie Ríšskej akadémie vied vo Viedni a spracoval historickú mapu Uhorska podľa Anonymovej kroniky.
Jeho portrét na poštovej známke navrhol Karel Svolinský, vyryl Ladislav Jirka pre emisiu Svetové výročia osobností - UNESCO z roku 1970.
Od roku 1966, v nadväznosti na uznesenia Svetovej poštovej únie, sa v Československu začínajú formovať prvé emisné rady, ktoré sa postupne rozširujú na oblasť umenia, športu, pamiatok, ochrany prírody, vedy a techniky, atď.
SNP - Top Dokument
V roku 1970 v emisii Umenie, v grafickom prevedení Albína Brunovského bola realizovaná poštová známka venovaná dielu Majstra Pavla z Levoče - Sv. Trojica z oltára v Banskej Bystrici. Oltár bol zhotovený pre farský kostol v Banskej Bystrici. Vznikol po roku 1509. V roku 1655 vyhorel. V roku 1761 bol odstránený. Autor poštovej známky Albín Brunovský, rytec: Miloš Ondráček, tlačiareň: Poštovní tiskárna cenin Praha.