Premonštrátsky kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach: História a Architektúra

Premonštrátsky kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach má viacero užívaných mien. Hovorí sa mu aj Univerzitný kostol alebo Rákociho kostol, prípadne Starý jezuitský kostol. Najmä vďaka svojmu interiéru bezpochyby patrí medzi najkrajšie chrámy v Košiciach a nemenej zaujímavá je aj jeho história.

História Kostola

Na mieste terajšieho chrámu stála v stredoveku Kráľovská komora. Jej poslaním bola ekonomická správa Horného Uhorska, ale v prípade návštev kráľovskej rodiny slúžila tiež ako miesto pre jej ubytovanie.

Jezuiti, ktorým kostol pôvodne patrili, prišli do Košíc vykonávať misijnú činnosť na prelome 16. a 17. storočia, keď sa väčšina obyvateľov mesta hlásila k protestantským cirkvám. Juraj Rákoci (Rákoczi) v tých časoch bojoval na strane protestantov a v protihabsburskom povstaní Gabriela Betlena (Bethlén) obsadil Košice.

Jeho hajdúsi na mieste bývalej Kráľovskej komory umučili trochu jezuitov, ktorí sa nechceli vzdať svojej viery a prestúpiť k protestantom. Jezuitmi boli Štefan Pongrác, Melichar Grodecký a Marek Križin (neskôr pápežom Jánom Pavlom II. vyhlásení za svätých).

Žofia Bátoriová (Batory) bola manželkou Juraja II. Rákociho a údajne pre skutok svojho svokra vnútorne trpela. Preto dala na tomto mieste postaviť nový kostol a dala ho do užívania jezuitom. Malo to však aj iné dôvody. Jej syn František I. Rákoci sa zapojil do Vešeléniho sprisahania pri Habsburgovcom a dostal sa do väzenia, odkiaľ bol pustený na domáce väzenie len vďaka cisárovmu ústupku a bohatým darom jeho matky. Medzi ne môžeme rátať aj tento kostol.

Chrám postavili za desať rokov, od roku 1671 do roku 1681. (Posledné dodatočné úpravy boli v roku 1684.) Vzorom pre stavbu bol slávny rímsky kostol Il Gesu. Aj preto v čase baroka nesie veľa renesančných prvkov. Pri chráme postavili aj kláštor s Košickou univerzitou riadenou jezuitmi. Tá pôsobila až do roku 1773, kedy bol jezuitský mníšsky rád zrušený. (Obnovili ho v roku 1814.)

V rokoch 1700 a 1793 kostol zachvátil požiar. V roku 1811 ho získali do vlastníctva premonštráti. V roku 1876 víchrica natoľko poškodila veže, že pôvodne vysoké a špicaté strechy nahradili terajšími, nižšími.

Cisár a kráľ František I. obnovil Jozefom II. Kostol je dnes známy pod viacerými prívlastkami Jezuitský, podľa pôvodných majiteľov, Premonštrátsky, podľa rádu, ktorý ho vlastní takmer dve storočia, Univerzitný, nakoľko patril pod univerzitný komplex jezuitskej akadémie, Biely, práve kvôli pôvodnej bielej farbe stropu lode kostola a aj Maďarský, nakoľko sú tu denne maďarské sv.

V r. 2013 rád premonštrátov pod vedením opáta Ambróza Martina Štrbáka obnovil Premonštrátske gymnázium, na ktorom sa stal jeho prvým riaditeľom. Kostol preto v súčasnosti slúži študentom Premonštátskeho gymnázia i pre verejnosť. Opát Ambróz znovu získal od predstaveného Spoločnosti Ježišovej Rudolfa Uhera relikvie (pozostatky) troch sv. košických mučeníkov, ktoré sú uložené v kostole.

Teraz sa v kostole konajú bohoslužby v jazyku slovenskom, maďarskom i v latinskom podľa Misála sv. Jána XXIII..

Architektúra a interiér

Kostol postavený v r. 1671-81 podľa vzoru rímskeho kostola Il Gesů (taliansky znamená Ježiš). Ten začal stavať Giacomo Barozzi da Vignola (1501-1573) a ukončil ho jeho žiak Giacomo della Porta (1541-1604). Rímsky vzor bol postavený v rokoch 1568-1575. Slohový štýl Il Gesů rozhoduje o vnútornom členení budovy. Pod týmto slohom rozumieme jednoloďovú pozdĺžnu stavbu s bočnými, otvorenými kaplnkami po obidvoch stranách lode. Kostol má rozmery 23 x 47 m.

V úžasnom interiéri nájdete známky renesančného i barokového slohu. Nad vstupnou bránou sa na priečelí nachádza erb Bátoriovcov a pri ňom nápis: „Honori S. Trinitatis posuit princeps Sophia Bathory 1681.“ V preklade: „Ku sláve Najsvätejšej Trojice vystavila kňažná Žofia Bátoriová v roku 1681.) Loď kostola sa vyznačuje dvojstranným otvoreným chrámom so šiestimi bočnými kaplnkami.

Svätyňu zdobí obraz Najsvätejšej Trojice vítajúcu Pannu Máriu pri vstupe na nebesá. Obraz namaľoval budapeštiansky maliar Jozef Pesky v roku 1854. Kríž na hlavnom oltári je vyrezaný zo slonej kosti. Návstevníci zvyčajne obdivujú iluzívnu maľbu, ktorá je dielom maliara a košického profesora Erazmusa Schrötta. Vyhotovil ju koncom 18. storočia. Podobne vyzdobil aj prednú stenu interiéru. Maľba je v tvare oblúka, zobrazuje okná i ståpy, ktoré vyzerajú veľmi realisticky, zväčšujú priestor i keď sú namaľované.

Oltáre v bočných kaplnkách sú na chválu sv. Jozefa, sv. Františka Xaverského, sv. Štefana, Blahoslavenej Matky, sv. Ignáca z Loyloly a sv. Alojza. Viaceré z nich sú stavané pre jedného modliaceho človeka, čo vychádza to z dobovej filozofie baroka, teda počiatkov uznávania individuality - zatiaľ čo niekomu vyhovujú viacej masové omše, iní uprednostnia individuálne rozjímanie. Kazateľnica je staršia ako kostol a bola vyhotovená v roku z roku 1600.

Strop zdobia početné fresky, medzi ktorými dominuje maľba sv. Norberta - zakladateľa premonštrátskeho rádu. Fresky v roku 1930 vytvoril maliar R. Orosz, pričom tváre mužov pri sv. Norbertovi, sú skutočné tváre košických premonštrátskych mníchov z daného obdobia. Na severnej strane svätyne v hornej časti sa nachádza epitaf Františka I. Rákociho (otca Františka II. Rákociho). On i jeho matka Žofia Bátoriová boli pochovaní v tomto chráme.

Avšak počas 18. a 19. storočia tu došlo k viacerým lúpežiam, kde zlodeji pri hľadaní šperkov zničili mnohé šľachtické hroby.

Premonštrátsky kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach má viacero užívaných mien. Hovorí sa mu aj Univerzitný kostol alebo Rákociho kostol, prípadne Starý jezuitský kostol. Najmä vďaka svojmu interiéru bezpochyby patrí medzi najkrajšie chrámy v Košiciach a nemenej zaujímavá je aj jeho história.

Kostol bol postavený v rokoch 1671-1681 a zasvätený sv. Pomenovanie dostal kostol po známych svätých košických mučeníkoch a troch jezuitoch (Marek Križin, Melicher Grodecký a Štefan Pongrác), ktorých hajdúsi Juraja I. Stavbu financovala Žofia Bátoriová, manželka Juraja Ráciho II. Obraz hlavného oltára s námetom Nanebovzatie Panny Márie je od J. Na severnom múre svätyne je z dreva zhotovený epitaf Františka Rákociho I. Bočné oltáre, štallá vo svätyni a rezbami zdobené lavice pochádzajú z ranobarokového obdobia poslednej štvrtiny 17.

V rokoch 1700 a 1793 kostol zachvátil požiar.

V krypte kostola sa tiahne rovno pod svätyňou a loďou, s výbežkami vedúcimi pod bočné kaplnky, v ktorých sú niky na uloženie rakví. Pod bočnou kaplnkou svätého Františka je krypta, ktorú je možné uzatvoriť železnými mrežovými dverami a je rozšírená na spôsob kaplnky. Podľa veľmi pravdepodobných názorov práve tu mohlo byť voľakedy miesto spočinutia pozostatkov Františka I. Rákocziho a jeho matky Žófie Báthoryovej.

Krypta má dvoje schodiskových prístupov. Dvere vonkajšieho prístupu sú na stene svätyne z Jezuitskej ulice. Tento prístup v druhej polovici minulého storočia definitívne uzatvorili. Vnútorný zostup, taktiež uzatvorený, je približne v prostriedku lode.

V desiatych rokoch nášho storočia pod vedením Hadriána Szabóa, riaditeľa vyššieho premonštrátskeho gymnázia, bola kostolná krypta z dôvodu objavenia a prieskumu rákocziovských pozostatkov viackrát preskúmaná, ale našli sa v nej iba kostné zbytky a útržky odevov jednotlivých otcov jezuitov, diecéznych kňazov a iných zosnulých.

Podľa matričných záznamov rímskokatolíckej fary v Košiciach posledným pochovaným do krypty kostola bol 4. apríla 1845 Jozef Turcsáni, mešťan a advokát, ktorý bol v Košiciach zapisovateľ akadémie.

Epitaf Františka I. Rákocziho

Pamiatku smrti Františka I. Rákocziho zvečňuje na severnej stene svätyne premonštrátskeho kostola nádherný epitaf. Na jeho dĺžku a šírku sa spotrebovalo dvesto gýr striebra. Drevený podklad vyhotovil majster zo Spišskej Soboty. Ten doň vyrezal vojenské symboly, zástavy, bubny, strelné zbrane atakďalej. a inú vojenskú výstroj pod strieborný erb. Tento pomník vyrezaný z lipového dreva je hore ozdobený postavou kniežaťa. Vo vnútornom poli je rákocziovský erb vytepaný do striebra, okolo neho nápis, na okraji tabule rôzne vojenské odznaky a reliéfy zariadení: Vlajky, trúbky, kopije, helmice, kolčavy, brnenia, šable, sekery, bubny, sudy na pušný prach, delové gule, a podobne.

V podlhovastom ráme okolo erbov je nápis zo spletených písmen v latinčine: † Cels: Dn. Dn. Francus. Rákóczi Dei Gr: El: Tr: Pr: Par: R: H: Dn: et Sicu. Co: Pe: De S: Ejusdem Com: Supr: Ac: Per: Co: Etc. Pie Ob: An: D. 1676. Die 6. Jul: Aet: Su: 31., čo je v plnej latinčine: Celsissimus dominus dominus Franciscus Rákoczi Dei gratia electus Transylvaniae princeps, Partium regni Hungariae dominus et Siculorum comes, perpetuus de Saros, ejusdem comitatus supremus ac perpetuus comes, pie obiit anno Domini 1676, die 6. Julii aetatis suae 31., a čo po slovensky znamená: Jeho výsosť pán František Rákoczi, z Božej milosti volené knieža Sedmohradska, pán čiastok Uhorska a gróf Sikulov, dedičný župan šarišskej župy, zomrel v pokoji v roku 1676, dňa 6. júla vo veku 31 rokov.

Tabuľka Oltárov

Chronologický prehľad udalostí

Nechajte sa inšpirovať históriou a krásou Premonštrátskeho kostola Najsvätejšej Trojice v Košiciach a objavte ďalšie sakrálne poklady tohto mesta plného kultúry a umenia.

tags: #premonstratny #kostol #najsvatejsej #trojice