Z času na čas sa každému z nás vybaví pred očami podoba známeho symbolu právnych vied - bohyne Justície - stojacej so zaviazanými očami, držiac v jednej ruke meč a v druhej váhy, ako aj známe vysvetľujúce konštatovanie „posledného romanistu“ Rudolfa von Iheringa, podľa ktorého je Justícia takto zobrazovaná preto, že váhami je spravodlivosť vážená a mečom chránená, pričom meč bez váh by predstavoval holé násilie a váhy bez meča zas bezmocné právo.
Podobne býva niekedy zachytená i grécka bohyňa zákona a poriadku Themis, či jej dcéra - bohyňa spravodlivosti, skromnosti a pravdy Diké. Postavy týchto bohýň sa tak stávajú symbolom spájaným so všetkým dianím súvisiacim s presadzovaním práva a to nie len pre sudcov ale aj advokátov, v kanceláriách ktorých si ich podoba hrdo nachádza svoje miesto.
Tak ako podľa tradície nad zákonom a poriadkom bdie Themis a nad spravodlivosťou Diké a Justícia, nad advokátmi drží už po sedem storočí svoju ochrannú ruku patrón advokátov.
Svätý Ivo, narodený ako Ivo Helory z Kermartinu okolo roku 1253 v Bretónsku, bol mužom veľkého srdca a nesmiernej spravodlivosti. Jeho životný príbeh začína v malom panstve Kermartin, kde sa narodil ako syn lorda Heloriho a Azo du Kenquis. V roku 1267 bol poslaný na štúdium práva na Parížsku univerzitu, kde vynikal medzi študentmi svojou zbožnosťou a túžbou pomáhať druhým. Namiesto toho, aby sa zapojil do zhýralého života spolužiakov, venoval sa štúdiu, modlitbe a návštevám chorých.
Svätý Ivo na obraze od Rogiera van der Weyden
Štúdium a právnicka prax
Po desiatich rokoch štúdia kánonického práva a teológie v Paríži a následnom štúdiu občianskeho práva v Orléans pod vedením Petra de la Chapelle, sa v roku 1277 vrátil do Bretónska. V roku 1277 prešiel dvadsaťštyriročný Ivo Hélory študovať civilné právo do Orleánu k Petrovi de la Chapelle.
Tu bol vymenovaný za sudcu cirkevných súdov v Rennes a neskôr v Tréguier. Vo svojej praxi sa neváhal ujať aj chudobných a utláčaných, ktorým venoval všetky svoje sily a schopnosti. Jeho súdne rozhodnutia boli známe svojou úplnou nestrannosťou, starostlivosťou o chudobných žalobcov a absolútnou neúplatnosťou. Miesto výkonu jeho profesie sa stalo útočiskom nemajetných, ktorí potrebovali pomoc v právnych veciach.
Často sa mu darilo presvedčiť sporiace strany, aby sa dohodli mimo súdu, čím šetril ich čas a peniaze. Traduje sa, že údajne podaroval jednému zo svojich najchudobnejších klientov i svoj úradnícky odev. Bol preto nazývaný i advokátom chudobných.
Socha sv. Iva na Karlovom moste v Prahe
Duchovná cesta a kňazstvo
Neskôr rady advokátov opustil a stal sa na návrh biskupa v Tréguier kňazom /1284/. Svojich úradných právnických funkcií sa vzdal o tri roky neskôr. Ako farár pôsobil najprv v Tredreze a neskôr postupne v rôznych malých bretónskych farnostiach, naposledy v Lovanc. V roku 1284 bol vysvätený za kňaza a stal sa farárom v Tredrez, kde sa naplno venoval svojim farníkom.
Neskôr, v roku 1292, sa presunul do Lovannec, kde postavil nemocnicu a osobne sa staral o chorých. Bez váhania dával žobrákom svoje oblečenie a nechával ich spať vo svojej posteli. Po štrnástich rokoch sa tejto práce vzdal, pretože ho plne neuspokojovala. Zostávajúcich päť rokov života strávil Ivo Hélory na svojom rodnom zámku, pričom opäť radil chudobným, ktorí za ním prichádzali s právnymi problémami.
Smrť a kanonizácia
Jeho kázne, ktoré prednášal nielen vo svojom okolí, ale aj v širšom regióne, boli vyhľadávané pre jeho plynulosť v latinčine, francúzštine a bretónčine. Zomrel po dlhej chorobe, ktorá trvala od začiatku Pôstu až do Nanebovstúpenia. Jeho hrob sa nachádza na cintoríne v Tréguier. Po jeho smrti v roku 1303 sa jeho kult šíril a v roku 1347 bol kanonizovaný. Pápež Kliment VI. ho prehlásil za svätého v roku 1347 na návrh bretóskych biskupov a francúzskeho kráľa.
Jeho pamiatka je stále živá v Bretónsku, kde sa každoročne koná slávnostný sprievod na jeho počesť.
Býva zobrazovaný v talári s právnickým baretom držiac v ruke zvitok listín, pričom niekedy okolo neho stávajú chudobní, ktorí ho žiadajú o pomoc a radu. Jeho kult sa rozšíril predovšetkým vo Francúzsku, kde dodnes požíva zvláštnu úctu ako svedok rovnosti a spravodlivosti. V mestečku Minihy-Trévier sa konajú každoročne púte k Ivo Hélorymu v deň výročia jeho smrti. Dodnes sa jeho menom nazývajú na západnom francúzskom pobreží bratstvá právnikov poskytujúcich pomoc nemajetným.
Ivo Hélory sa stal po svojej smrti aj objektom záujmu umelcov. Je zobrazený neznámym rezbárom na chórovej lavici v kostole sv. Katariny v Lübecku, maliarom Rogierom van der Weyden ako súčasť väčšieho plátna z 15. storočia ako aj sochárom Matyášom Braunom na súsoší na Karlovom moste v Prahe, ktoré tento sochár vytvoril na objednávku právnickej fakulty pražskej univerzity v roku 1711. Braunova socha zobrazuje Ivo Héloryho ako sa skláňa s vysvetľujúcim slovom k starcovi a žene s deťmi.
Popri tom, že je považovaný za patróna advokátov, chudobných a sirôt, niektorí ho označujú i za patróna sudcov /istý čas údajne pôsobil aj ako sudca cirkevného súdu/ a notárov.
Sanctus Yvo erat Brito / Svätý Ivo z Bretónska Advocatus et non latro / bol advokát a pritom nebol lotor, Res miranda populo. Verš sa údajne nepáčil viacerým nasledovníkom Ivo Héloryho v profesii, ktorí sa všemožne snažili, aby sa naň zabudlo.
Svätý CYPRIÁN z Kartága: Právnik, ktorý sa stal mučeníckym biskupom
Modlitba ku svätému Ivovi
Svätý Ivo, patrón právnikov a sudcov, ty, ktorý si v živote preukazoval spravodlivosť a lásku k chudobným, oroduj za nás, aby sme sa aj my vedeli správať s nestrannosťou a láskou ku každému človeku. Pomôž nám byť spravodlivými v našich rozhodnutiach a milosrdnými v našich skutkoch.
Prehľad niektorých svätých a blahoslavených
| Meno | Sviatok | Životopis |
|---|---|---|
| Blahoslavená Isabel Cristina Mrad Campos | 1. september | *29. júl 1962 Barbacena, Minas Gerais, Brazília, +1. september 1982 Juiz de Fora, Minas Gerais, Brazília. S túžbou študovať medicínu odišla v roku 1982 do Juiz de Fora (Minas Gerais), aby sa pripravila na štúdium na prípravnom kurze. |
| Svätý Isfríd | 15. jún | * okolo 1115, + 15. júna 1204. Premonštrátsky kanonik, biskup v Ratzenburgu, zaslúžil sa o stavbu katedrály a zriaďovanie farností. |
| Blahoslavená Irmengarda z Chiemsee | 16. júl | * 830/833 Ratisbona, Bavorsko, † 16. júl 866, Chiemsee, Bavorsko. Dcéra cisára Ľudovíta Nemca, predstavená benediktínskeho kláštora vo Frauenchiemsee. |
| Svätý Ivo Hélory | 19. máj | * 17. október 1253 Kermartin, Britské vojvodstvo, † 19. máj 1303 Louannec, Britské vojvodstvo. Patrón advokátov, pochádzal zo stredne zámožnej šľachtickej rodiny. |
| Blahoslavený Isidore de Loor | 6. október | * 18. apríl 1881, Vrasene, Belgicko, † 6. október 1916 Kortrijk, Belgicko. Rehoľník. |