Vykurovanie kostolov predstavuje špecifickú výzvu, najmä v kontexte rastúcich cien energií. Kostoly sú často rozsiahle, staré budovy s vysokými stropmi a kamennými stenami, čo sťažuje ich efektívne vykurovanie. V dôsledku toho sa farnosti a rehole snažia nájsť ekonomické a udržateľné riešenia, ktoré by zabezpečili dôstojné podmienky pre slávenie bohoslužieb.

Moderné riešenia vykurovania pre kostoly
Infrakúrenie sa stáva čoraz obľúbenejším riešením pre vykurovanie kostolov. Kostoly sú väčšinou staré a vychladnuté priestory, ktoré je potrebné vykurovať/temperovať nárazovo v istých časových úsekoch. Infrakúrenie, ktoré je veľmi intenzívne na pocit je najvhodnejšie pre splnenie takýchto požiadaviek.
V kostoloch hrá dôležitú úlohu nenápadnosť vykurovacích telies. Sálavé vykurovacie infrapanely ECOSUN CH sú určené na vyhrievanie kostolných lavíc. Nízkoteplotné sálavé infrapanely ECOSUN K+ majú jednotnú výšku 32 cm a sú dostupné aj v nižších výkonových radách, vďaka čomu je ich použitie vhodné v kostolných laviciach, v kancelárskych stoloch v pokladničných boxoch aj pri zvieratách.
Naše skúsenosti však ukazujú, že elektrické vykurovanie môže byť v mnohých prípadoch skutočne dobrým riešením. Ľahko sa inštaluje, ponúka zónové vykurovanie, je decentné, užívateľsky prívetivé, má diaľkové ovládanie, nevyžaduje prakticky žiadnu údržbu a svojou prevádzkou neruší návštevníkov.
Skvelým, no nekonvenčným riešením, pre tieto priestory bola montáž tepelných čerpadiel vzduch-vzduch. Keďže priestory kostolu je potrebné vykúriť len na špecifické časy, tento systém ponúka možnosť hyper heating, ktorá v krátkom čase vykúrila priestor pred a počas obradu a neskôr mohli kúrenie vypnúť až do ďalšieho obradu.
Ekonomické aspekty a rastúce ceny energií
Vysoké ceny plynu a elektrickej energie sa dotknú aj reholí a farností. Viac sa bude platiť aj za energie v kostoloch. Cirkvi a rehole sa pripravujú na šetrenie, nie všade sa to však dá. Niekde už šetria roky.
Kňazi Prešovskej gréckokatolíckej archieparchie boli minulý týždeň na kňazskom stretnutí v Ľutine informovaní, že ceny energií od januára môžu vzrásť troj- až štvornásobne. Odporučili im teplotu znížiť na 10-11 °C. Zvyšovanie cien sa dotkne aj pastoračných centier, kde riaditelia musia tiež zvyšovať ceny.
Prešovská archieparchia obmedzí aj výdavky zo svojpomocného fondu farnosti, ktorý je zriadený na biskupstve a z ktorého sa financovali opravy chrámov a farských budov v dedinách a mestečkách. Vykurovanie na minimálnej úrovni bude aj v kostoloch Bratislavskej arcidiecézy, aby v systémoch vykurovania nevznikli škody.
Na zvyšujúce sa ceny energií sa pripravuje aj Žilinská diecéza, ktorá adresovala farnostiam o pripravovanom zdražovaní dve výzvy. „Preto diecéza odporučila adekvátnejšie nastavenie doterajších zálohových platieb.
Vedenie Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku zatiaľ nepripravilo žiaden konkrétny prieskum, o koľko percent sa náklady našich cirkevných zborov navýšia. Oslovení duchovní a rehoľníci tiež vysvetľujú, že farnosti a rehole sú samostatné právne subjekty, ktoré hospodária samostatne a samy si musia získať peniaze na svoju prevádzku. Štát však len prispieva na platy duchovných.
Podľa Pavlišinoviča zatiaľ nevedia, či farnosti dostanú nejakú refundáciu alebo budú mať nejakým spôsobom zastropované ceny. „Zriaďujeme aj cirkevné školy.
Podľa sestry Samuely sa rehole dotkne zdražovanie tak ako všetkých pracujúcich a dôchodcov, lebo také je aj personálne zloženie ich kláštorov. „Budeme ešte viac šetriť so všetkými komoditami ako doteraz.
Dekan a farár v Kežmarku František Trstenský približuje, že za ceny energií už aj tento rok platia o jednu štvrtinu až jednu tretinu viac ako vlani. Dekan poukazuje, že nemôže vypnúť kúrenie na fare či v pastoračných priestoroch. Dekan prirovnáva situáciu farností k domácnostiam, ktoré si tiež budú musieť pre rastúce ceny niektoré veci odoprieť, aby zaplatili energie.
Dekan v Rimavskej Sobote, ktorý je aj generálnym vikárom Rožňavskej diecézy, Rastislav Polák nevedel odhadnúť, aké navýšenie energie zvládnu farnosti. Dekan Polák platí energie za kostol v Rimavskej Sobote podľa ročného obdobia.
S vyššími cenami sa budú musieť popasovať aj kňazské semináre. Rektor Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka na Spišskej Kapitule Peter Majda hovorí, že zvyšovanie cien tiež reflektujú.
Väčšie mestské farnosti budú musieť žiadať o dotáciu. Menšie farnosti by mali byť v kategórii tých, ktorí dostanú stopercentnú kompenzáciu zo strany štátu.
3 spôsoby, ako Amišovia vykurujú svoje domovy
Skúsenosti a výzvy
Uršulínky v Bratislave už teraz chodby v kláštoroch iba temperujú a chodia po nich teplo naobliekané. „Na náklady našich rehoľných kostolov v Bratislave a Trnave sa nevyzbiera absolútne dostatočná suma vo zvončekoch.
Jedna už začína kúriť na teplo z jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice. „Veríme, že pomoc školám bude pokračovať aj po Novom roku. Bude to náročné obdobie pre všetkých. Predstavená uršulínok sa tiež pohráva s myšlienkou, že ak bude situácia zlá, sestry by počas zimy bývali viaceré v niekoľkých izbách, aby ušetrili na kúrení.
Trstenský priznáva, že ak by sa ceny zvýšili troj- až štvornásobne, tak by energie v chráme utiahli ťažko. „Ceny rastú a s obavami sa pozeráme na to, ako sa to premietne po Novom roku.
„Nebude sa kúriť, ľudia sa musia naučiť obliekať do kostola ako do kostola, nie ako do kina. Určite to bude pre mnohé farnosti ťažké obdobie, hlavne kde je málo veriacich a nie je iný zdroj príjmov.
Duchovní a rehoľníci, s ktorými sme hovorili, si uvedomujú, že ceny energií ich síce zasiahnu, ale mnohé rodiny to pocítia viac a bude to pre ne oveľa náročnejšie.
Farár takisto pripustil, že zimu možno prečká u známych a kúrenie na fare stiahne tak, aby budova nezamrzla.
Alternatívne vykurovanie a historické budovy
Práve vyššie náklady v historických budovách pocítia napríklad sestry uršulínky. Na týchto stavbách sú vysoké stropy, nesmú sa zatepľovať, takže tam nemajú veľmi šance znížiť tepelné úniky. Takisto sa na historické budovy nemôžu dať slnečné kolektory a podobne.
Staré kostoly s ich studenými kamennými stenami a podlahami je takmer nemožné úplne a správne vykurovať. Teplý vzduch stúpa do vysokých stropov, kde nemá žiadny prínos pre účastníkov omší a modlitieb. Vzhľadom k historickej hodnote týchto budov väčšinu z nich nemožno prestavať podľa potreby.
Patrí podlahové kúrenie do historických kostolov? Práve na túto tému sa v ostatných dňoch rozvírila debata medzi niektorými činovníkmi v Starej Ľubovni. Súvisí s rekonštrukciou farského kostola sv. Mikuláša v centre mesta.
Samotný zámer podlahového vykurovania kostola bol odsúhlasený rozhodnutím Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) z roku 2007. „Podlahové vykurovanie je štandardnou formou temperovania kostolov. V prípade historicky významnejších objektov sa takýto zámer posudzuje aj v širšom kontexte. Limitujúcimi faktormi je prípadná existencia krýpt, historické povrchové úpravy, architektonické členenie, vstupné otvory či mobiliár,“ priblížil Marián Uličný, riaditeľ KPÚ Prešov.
Dokumentáciu o novej elektroinštalácii, dlažbe a podlahovom vykurovaní schváli KPÚ Prešov v roku 2021. KPÚ Prešov preveril informácie o prebiehajúcich prácach pričom zistil, že vlastník nezačal so samotnými stavebnými prácami. Uložil v interiéri len stavebný materiál,“ uviedol tiež vo svojom stanovisku M. Uličný, riaditeľ prešovského úradu.
Krajský pamiatkový úrad Prešov schválil podlahové kúrenie aj v iných stredovekých kostoloch na základe nátlaku farnosti a netrvá na hľadaní iných alternatív. Skutočne už nie je možná cesta späť? Nie je nič možné zmeniť prostredníctvom štátnej správy či verejnej mienky? A čo môže takzvaná podlahovka priniesť do budúcnosti? Ako rodenému Ľubovňanovi je mi veľmi ľúto tohto rozhodnutia. Žiaľ, moje osobné kapacity nedokážu nič zmeniť. Preto si želám, aby sa vôbec rozprúdila diskusia o takýchto zásahoch a v budúcnosti sa podarilo zachrániť iné pamiatky,“ zverejnil svoj pohľad na situáciu i výhrady na sociálnej sieti miestny patriot, historik a tiež mestský poslanec Filip Lampart.

Tabuľka: Porovnanie nákladov na energie
| Farnosť/Rehoľa | Preddavky pred zdražením | Preddavky po zdražení | Navýšenie |
|---|---|---|---|
| Farnosť Nitra - Klokočina | 863 eur | 3 400 eur | 400% |
| Farnosť Nová Lesná (mesačne) | 300 eur | 1800-2100 eur (odhad) | 600-700% (odhad) |
| Bazilika Povýšenia sv. Kríža (mesačne plyn) | 840 eur | 1 120 eur | cca 33% |