Svätý Peter, strážca nebeskej brány, riadil prevádzku. Jedného dňa sa pri nebeskej bráne stretlo niekoľko stoviek duší, ktoré patrili mužom a ženám, ktorí v ten deň zomreli. „Podľa nariadenia Šéfa vytvoríme tri veľké skupiny podľa toho, kto ako dodržiaval desať prikázaní. V prvej skupine budú tí, čo porušili všetky prikázania aspoň raz.

Legendy a príbehy spojené so svätým Petrom
Existuje mnoho legiend a príbehov, ktoré sa viažu k svätému Petrovi, a ktoré ho zobrazujú v rôznych situáciách a kontextoch. Tieto príbehy často zdôrazňujú jeho charakterové črty, ako je pokora, viera, ale aj slabosti, ktoré sú mu ako človeku blízke.
Svätý Peter a Boh na cestách
V jednej legende chodil Otec nebeský s Petrom po svete a poslal Petra, aby kúpil pečenú hus. Peter, hladný, zjedol cestou jednu nohu. Keď sa ho Otec nebeský spýtal, prečo má hus len jednu nohu, Peter ukázal na hus, ktorá stála práve na jednej nohe. Otec nebeský zvolal všetky husi, a tie postavili obe nohy. Peter sa spýtal, pre koho bude tretí diel, keď sú len dvaja. Otec nebeský povedal, že tretí diel je pre toho, kto zjedol tú nohu.
Svätý Peter ako Boh na jeden deň
Šarišskej stolice. Sv. Peter si želal, aby aspoň deň mohol byť Bohom. Boh. A tak Ježiš poslal Petra, aby bol ten deň Bohom.
Svätý Peter a strata čiapky
V jednej legende Boh poslal anjela, aby do neba odviedol dušu chudobnej vdovy. Anjel sa vrátil a prosil Boha, aby nechal matku na žive. Boh mu odpovedal, že ak budú slzy sirôt v kameni, tak nezahynú ani siroty.
Peter s Bohom prišli do dediny, kde bolo krštenie. Kristus mu dal, vzala mu baba čiapku a dala dieťaťu. ovce. škaredým. stáda jemu svereného pozdochýňaly, že ľadovec zničil mu obilie. jeho dcér. iste dobrý. učinil chlapca zasa takým krásnym, ako býval. vzaly život.
Túto legendu prijal P. Dobšinský do Prostonár. slov. IV., 53 - 7, č. 1, pod titulom „Petrova čapica“, a kde-tu štylisticky upravil.
Dáždnik svätého Petra
Ďalšie legendy so svätým Petrom
- Kristus premenil nepohostinného sedliaka na koňa
- Kristus urobil na prosbu Petrovu ženu mocnejšou a Peter to potom ľutoval
- Zázračné mlátenie
- Legendy o sv. Petrovi
- Svätý Peter a košeľa
- Svätý Peter a oriešky

Svätý Peter a Frivald
Dejiny kostola vo Frivalde siahajú až do 13. storočia. Dosvedčujú to základy priamo sa otvárajúcej svätyne, objavené pri archeologických výkopových prácach v roku 1993. Vtedy sa našli aj úlomky hlinených nádob zo začiatku 15. storočia, v ktorých nosili vodu k stavbe kostola.
Od polovice 12. storočia sa na neobývaných územiach Uhorska usadzovali Nemci, a pravdepodobne na začiatku 13. storočia založili mimo územia Rajca usadlosť Friwald (Frei-Wald = voľný les, alebo Früh-Wald = predtým les). Z tohto obdobia zostali názvy gruntov. Na pozemku richtára postavili kostol. Od roku 1398 patrila usadlosť panstvu v Lietave.
V roku 1569 získal lietavské panstvo František Thurzo, zať Mikuláša Kostku. Pretože prešiel na protestantizmus, aj Rajec s filiálkami sa stali protestantskými.
Mocného Pána ..... PánF....... Kánonická vizitácia trenčianskeho archidiakona Juraja Novosedlíka zo 28. októbra 1674 uvádza, že 11. júna 1673 vrátili protestanti katolíkom kostol aj s mariánskou sochou, za farára bol ustanovený Andrej Sartorius. Dosvedčuje to zápis v rajeckej matrike z roku 1674, keď sa ako krstiaci spomína Andrej Sartorius, farár frivaldský.
Počas Rákocziho povstania bol Ján Letavský odstránený z pastorácie a na jeho miesto bol dosadený ako evanjelický kňaz apostata rehoľník-františkán Didakus.
V matrike farnosti Domaniže z rokov 1670-1731 sa nachádza záznam o tragickej smrti Juraja Vrtíka, farára v Domaníži. Podľa záznamu sa 58-ročný kňaz Juraj Vrtík v septembri 1712 vracal z Frivaldu do svojej farnosti cez dolinu Suchá, ktorá je povyše dnešnej osady Trstená. Ako pil vodu zo studničky, prepadli ho dvaja zbojníci a pretože sa nechcel dať ozbíjať, vystrelili naňho. Podľa súpisu zomrelých kňazov nitrianskej diecézy „Necrologium Dioecesis Nitriensis“ sa tragická udalosť mala stať 8. septembra 1712, kedy sa Juraj Vrtík vracal z Frivaldu, kde spovedal pútnikov.
Na stene frivaldského kostola vedľa hlavného oltára visel rímsky dekrét „Breve apostolicum“ pápeža Pia VII. s nasledovným znením:
Týmto apoštolským listom z 20. novembra 1801 udelil pápež Pius VII. plnomocné odpustky na tieto dni: Narodenie, Nepoškvrnené Počatie a Zvestovanie Preblahoslavenej Panny Márie. Právo určiť štvrtý deň dostal nitriansky biskup, preto František Xaver Fuchs 3. januára 1802 určil ako štvrtý ten deň, ktorý pripadá na výročnú poklonu Najsvätejšej oltárnej sviatosti.
| Deň | Udalosť |
|---|---|
| Narodenie Panny Márie | 8. september |
| Nepoškvrnené Počatie Panny Márie | 8. december |
| Zvestovanie Panny Márie | 25. marec |
Ďalší svätci
- Svätá Štefánia
- Svätý Rajmund z Penafortu
- Blahoslavený Gundislav
- Blahoslavená Anna Monteagudo Ponce de León
- Blahoslavený Bernard
- Svätá Margita Uhorská