Pôst je formou pokánia nielen v kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách. V kresťanstve je najrozšírenejší pôst v období pred Veľkou nocou. Pôstne obdobie je časom, kedy si máme uvedomiť Kristovo utrpenie, jeho obetu a lásku k človeku a na základe tejto skutočnosti urobiť sebareflexiu pre svoj vlastný život a svoje miesto v spoločnosti i spoločenstve, v ktorom žijeme.
Ikona Panny Márie Utrpenia, zdroj: Wikimedia Commons
Pôstna Príprava v Rímskokatolíckej Cirkvi
V Rímskokatolíckej cirkvi sa pôstna príprava na Veľkú noc začína tzv. Popolcovou stredou. Je to streda v siedmom týždni pred Veľkou nocou. Tento deň je dňom prísneho pôstu a zdržiavania sa mäsitého pokrmu. V tento deň kňaz alebo diakon robí popolom znak kríža na čelách veriacich so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš“, alebo „Kajajte sa a verte v evanjelium!“. Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8. storočia. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia.
Pôst v Gréckokatolíckej Cirkvi
Gréckokatolíci (byzantského obradu), ktorí sa pridržiavajú gregoriánskeho kalendára, začínajú Veľký štyridsaťdňový pôst o dva dni skôr ako rímskokatolíci (latinského obradu). Svätá štyridsiatnica sa začína už v pondelok a trvá do piatku pred Lazárovou sobotou. Do štyridsiatich dní pôstu počítajú gréckokatolíci aj soboty a nedele. Pôst je obdobím, keď sa má veriaci usilovať o obrátenie, zmenu zmýšľania, má rozjímať nad svojím životom, plakať nad svojimi hriechmi. Na rozjímanie a sprítomnenie Kristovho spásonosného utrpenia je vyhradený až Veľký týždeň.
Tieto skutočnosti sa odrážajú aj v bohoslužobnom živote byzantskej cirkvi - v stredy a piatky sa slúži liturgia vopred posvätených darov. Pri nej sa veriacim rozdeľujú vopred posvätené eucharistické dary; bohoslužba nemá anaforu (eucharistický kánon) ani premenenie svätých darov. Je to bohoslužba s najsilnejšie vyjadrenou eucharistickou úctou v byzantskom obrade. Zároveň, na rozdiel od liturgie sv. Jána Zlatoústeho či sv. Bazila Veľkého, obsahuje mnoho kajúcich prvkov - najmä hlbokých poklôn.
Ikona Ježiša Krista Učiteľa, zdroj: Grkatba.sk
Štyri Pôstne Obdobia v Gréckokatolíckej Cirkvi
V byzantskom obrade existujú štyri pôstne obdobia:
- Filipovka: Pôst pred sviatkom Narodenia Pána (15. novembra - 24. decembra).
- Veľký Pôst (Svätá Štyridsiatnica): Pred Veľkou Nocou - Paschou (marec - apríl).
- Apoštolský alebo Petro-pavlovský pôst (Petrovka): Pred sviatkom svätých apoštolov Petra a Pavla (v júni).
- Spasivka: Pôst pred sviatkom Zosnutia presvätej Bohorodičky (1. augusta - 14. augusta).
Pôstne predpisy pre Filipovku boli vždy miernejšie ako pravidlá pre Veľký 40-dňový pôst pred Paschou. Gréckokatolíkov na Slovensku v súčasnosti viaže počas terajšieho pôstu iba povinnosť zdržiavať sa mäsitých pokrmov vždy v piatok.
Čo je Byzantská katolícka cirkev?
Podľa pôstnej disciplíny gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku:
- Prvý deň Štyridsiatnice a piatok Veľkého týždňa (Veľký piatok) je prísny alebo strohý pôst, teda platí zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec. Dovolené je raz za deň sa najesť dosýta a pripúšťa sa najviac dvakrát malé občerstvenie.
- V stredy a piatky počas Štyridsiatnice sa zachováva zdržanlivosť od mäsa, jedávajú sa bezmäsité pokrmy.
V pôstnom období sa v gréckokatolíckej cirkvi oltáre nezdobia kvetmi. Počas celej Štyridsiatnice sa používa tmavočervená liturgická farba bohoslužobných rúch a oltárnych plachiet.
Chrám svätého Mikuláša v Bodružale, zdroj: Wikimedia Commons
História a Význam Pôstneho Obdobia
V Učení Dvanástich apoštolov (Didascalia apostolorum) zo začiatku 3. storočia sa odporúča 1 - 2-dňový pôst (alebo 40-hodinový pôst) pred krstom a 2 - 3-dňový pôst pred Veľkou nocou. Z tohto krátkeho pôstu sa postupne vyvinul 40-dňový pôst, ktorý odporúča veriacim už na začiatku 4. storočia sv. Atanáz (296-373), biskup z Alexandrie i sv. Cyril Jeruzalemský (315-386). Číslo 40 malo posvätný význam: Ježiš Kristus sa postil 40 dní pred svojím verejným vystúpením (Mk 1,12; Mt 4, 1-11), 40 dní pokrývala voda zem počas potopy sveta, 40 dní sa postil Mojžiš na vrchu Sinaj, 40 dní putoval prorok Eliáš k jaskyni na vrchu Horeb, kam k nemu prišiel Boh a podobne.
Pôvodné pôstne pravidlá boli veľmi prísne: dovoľovali požívanie jedla len jedenkrát denne. Okrem toho boli sprísnené aj abstinenciou, t.j. úplným zdržiavaním sa požívania niektorých pokrmov ako mäso, ryby, mlieko a mliečne výrobky (maslo, syry). Terajšie predpisy týkajúce sa pôstu a postenia sa boli zavedené v roku 1966 apoštolskou konštitúciou Poenitemini.
Prehľad Pôstnych Období
Nasledujúca tabuľka sumarizuje pôstne obdobia v Gréckokatolíckej cirkvi:
| Pôstne obdobie | Začiatok | Koniec | Charakteristika |
|---|---|---|---|
| Filipovka | 15. november | 24. december | Pôst pred sviatkom Narodenia Pána |
| Veľký pôst | Pred Paschou | Pascha | Štyridsaťdňový pôst |
Pôstna Disciplína a Vekové Obmedzenia
V Gréckokatolíckej cirkvi platia špecifické pravidlá pôstu. Takmer v každý piatok počas roka, takmer v každú stredu počas Veľkého pôstu, vo sviatky Povýšenia úctyhodného kríža (14. september) a Sťatia hlavy úctyhodného Jána Predchodcu (29. august), v deň pred Narodením Krista (24. december) a v deň pred Bohozjavením (5. január) platí „zdržanlivosť od mäsa“.
- Zdržanlivosť: Od vymenovaných pokrmov zaväzuje v súčasnosti každého gréckokatolíka od 7. roku života.
- Pôst: Zaväzuje každého gréckokatolíka od 14. do 60. roku života v deň pred Narodením Krista (24. december), v deň pred Bohozjavením (5. január), v prvý deň Štyridsiatnice (teda v Čistý pondelok) a vo Veľký piatok.
Alternatívne Formy Pokánia
Okrem presne určených spôsobov sú aj iné možnosti pokánia:
- Konať dobročinné skutky, ako napríklad pomoc starým, núdznym, zdravotne znevýhodneným, návšteva chorých, trpiacich, detského domova a podobne.
- Môže ísť o formu osobného rozhovoru, prejavov vďačnosti, trpezlivosti, ocenenia druhých, odpustenia, súcitu.
- Modernými skutkami sebazaprenia je pôst od zábavy na počítači, notebooku, tablete či v mobile; menej četovania na sociálnych sieťach.
Výsledkom dobre prežitého a dobrovoľného pôstu má byť zmena zmýšľania a života. Obrátiť sa k Bohu cez službu lásky k blížnemu je jeho podstatou.
tags: #post #v #greckokatolickej #cirkvi