Mnoho z nás sa ocitá v kolotoči povinností, ktoré zahŕňajú prácu, rodinu, domácnosť a neustále starosti. V takejto situácii sa môže zdať ťažké nájsť priestor pre duchovný život. Prečo nám Ježiš hovorí, že prišiel, aby sme mali život, keď už žijeme? Odpoveďou je, že ide o iný život, nielen ten telesný, ale nový, ktorý sme dostali pri krste. Avšak tento život môže byť postupne udusený starosťami, bohatstvom a rozkošami (Lk 8, 12-14).
Sviece ako symbol prítomnosti Ježiša.
Hľadanie vnútorného pokoja
Dôležité je nájsť si čas na tiché miesto, zapáliť sviecu, ktorá pripomína prítomnosť Ježiša, a pozrieť sa do svojho vnútra. Čo tam nachádzame? Možno zatrpknutosť, hnev, rozhorčenie, krik, rúhanie, smilstvo, nečistotu, lakomstvo, mrzkosť, hlúpe reči a neprístojné žarty (Ef 4, 31; 5, 3-4). Nehnevajme sa pre to na seba, ale úprimne vyznajme:
„Pane Ježišu, verím, že si zomrel za moje hriechy a vstal z mŕtvych. Dnes prichádzam k tebe a vyznávam, že doteraz som žil len sám pre seba a mnoho z toho, čo v sebe teraz vidím, ma napĺňalo falošným šťastím. Teraz to všetko ľutujem. Uznávam, že nie som schopný sám žiť nový život, ktorý som od teba prijal pri krste. Preto ti odovzdávam riadenie svojho života. Vstúp do môjho srdca a oddnes ty buď mojím Pánom. Sformuj ma podľa svojej vôle, nauč ma žiť tvoje slovo. Chcem prežívať, že ma máš rád."
Po tejto modlitbe sa naplní prisľúbenie zo Zjavenia svätého Jána: „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počuje môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou" (Zjv 3, 20). Diabol nás napadne a bude presviedčať, že sa nič nestalo, ale to nie je pravda. Ježiš je v našom srdci.
Denné praktiky pre prežívanie viery
Každé ráno, ešte predtým, ako vstaneme, pozdravme svojho milovaného Ježiša, ktorý je v našom srdci. Povedzme mu, že sme radi, že je s nami a že chceme nový deň prežiť s ním. Môžeme mu zaspievať alebo povedať slová žalmu: „Bože, ty si môj Boh, už od úsvitu sa viniem k tebe. Za tebou prahne moja duša, za tebou túži moje telo..." (Ž 63, 2).
Skúsme niekedy vojsť do kostola bez prežehnania a pokľaknutia, postavme sa chrbtom ku svätostánku a predstavme si, že sa máme dostať cez stenu holými rukami. Tak sa niekedy pokúšame prejsť životom. Potom sa pomaličky otočme a vnímajme, ako sa priestor okolo nás uvoľňuje a otvára sa nám výhľad na svätostánok, kde je Ježiš, ktorý nás volá k sebe.
Potrebujeme pre svoje prežívanie viery aj takéto zážitky. Je to ako zakúsiť Ježišov pohľad plný lásky (Mk 10, 21) a počuť jeho volanie: „Hor' sa, priateľka moja, krásava moja, a poď!" (Pies 2, 10). No vieme, že nemáme sily ísť za ním, preto voláme: „Tiahni ma za sebou!" A v túžbe srdca dodávame: „Pobežme" (Pies 1, 4).
Vnútorný boj a rozhodnutia
Táto túžba má aj druhú stránku - vnútorný, duchovný boj. Možno prvý boj musíme zviesť o to, aby sme mali pre Ježiša čas. Láka nás televízor, počítač, partia (dosaďme si tu, čo nás najviac odvádza od Ježiša). Treba urobiť ďalšie rozhodnutie - chceme mať čas pre Ježiša, len pre neho, spočiatku možno 10-15 minút, každý deň v rovnakom čase.
„Roznieť v nás, milovaný Spasiteľ, toľko svojej lásky, koľkou sa patrí mať rád a milovať teba, Boha, aby celé naše vnútro zaujala láska k tebe, aby sa nás celých zmocnila láska k tebe, aby všetky naše zmysly naplnila láska k tebe, aby sme okrem teba, ktorý si večný, nevedeli nič iné milovať, aby nebolo v našom ovzduší, na tejto zemi a v našom mori toľko vody, koľko by dokázalo túto lásku v nás uhasiť, podľa toho: „Ani veľké vody lásku neuhasia." Aby sa to aj v nás aspoň čiastočne splnilo, nech nám dá náš Pán, Ježiš Kristus, ktorému sláva na veky vekov.
Potom zoberme do rúk Sväté písmo a s prosbou o vedenie Duchom Svätým si prečítajme nejaký text, napríklad evanjelium najbližšej nedele (Mk 10, 35-45). Predstavme si, že sme práve pri Ježišovi, keď k nemu prichádzajú Zebedejovi synovia so svojou prosbou. Ako reaguje na ich slová naše srdce? Čo vidíme na Ježišovej tvári? A čo ostatní apoštoli? Počúvajme, ako ich Ježiš potom usmerňuje: „... Tento týždeň si to odskúšaj - aspoň hodinu skús bez výnimky (okrem hriechu) vyhovieť každému, kto sa na teba obráti s nejakou prosbou či požiadavkou.
Aké „rúbanie" by sme radi robili tento týždeň? Radosť v Pánovi (Flp 4, 4) totiž patrí medzi základné znaky, ktoré sprevádzajú skutočné obrátenie. Stačí volať k Ježišovi! Možno vždy neuzdraví telesne, ale zakaždým sa dotkne duše... Ako u Jóba - keď sa mu Boh dal poznať, už ho netrápilo, že o všetko prišiel a že je chorý. Bol šťastný, lebo videl Boha. Aj Bartimej bol šťastný, lebo videl, stretol Boha a išiel za ním...
Ježiš, ty si náš Pán! Naše srdce plesá, lebo si nám ho uzdravil. Otvoril si nám oči, aby sme videli. Zahŕňaš nás bohatstvom nového života - naša modlitba dostala zmysel, Písmo sa nám prihovára slovami tvojej lásky, vnímame lásku bratov a sestier v Cirkvi i sami sa pokúšame milovať myšlienkami, slovami i skutkami. Vedieš nás k pokániu a odpúšťaš nám zakaždým, keď zvoláme: Pane, ľutujem! Čo viac môžeme chcieť? Len jedno - aby sme stále mohli ísť za tebou.
Keď necítime radosť
Čo však vtedy, keď nijakú radosť necítime? Keď sa nám zdá, že to všetko sú len slová, slová, slová? Zoberme si do rúk Písmo a nájdime si 126. žalm. Je to žalm plesania i plaču. Vyjadruje to, že už sme noví ľudia, ale ešte sme na zemi.
Každý, kto podriadi svoj život Ježišovi, v podstate hneď zistí, že svojím životom je ďaleko od Boha. A pritom vôbec nie je podstatné, či z objektívneho hľadiska ide o veľké či malé hriechy. Lebo toho, kto sa zaľúbi, mrzia aj najmenšie previnenia voči láske. Vždy platí, že v prítmí či slabom svetle vidíme len veľkú, výraznú špinu, ale v silnom svetle vidíme aj maličké škvrnky. Práve to vedie potom milujúceho k pokániu.
Postup je veľmi jednoduchý: Zakaždým, keď si uvedomíme nejaké zlyhanie proti láske, postavíme sa v srdci (a môžeme to vyjadriť aj skutočným zastavením sa či státím) pred Boha, vyznáme mu svoj hriech, oľutujeme ho a poprosíme, aby nás viedol svojím Duchom pri ďalších krokoch pokánia. Tými sú odprosenie človeka, ktorému sme ublížili (ak sme mu ublížili „len" v srdci, tak to odprosenie urobíme v modlitbe pred Bohom), náprava škody, ktorú sme spôsobil, v prípade ťažkého hriechu stretnutie s Ježišom v jeho Cirkvi skrze sviatosť zmierenia. A tiež prosíme Boha, aby nám dal silu znášať výčitky svedomia či ľudí, ktorí boli svedkami nášho zlyhania.
Počúvaj, Izrael: Pán, náš Boh, je jediný Pán! Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou. Ten návod je veľmi jednoduchý: tieto slová nech sú v tvojom srdci (okrem iného to znamená naučiť sa ich naspamäť). Niečo podobné povedal svätý Pavol: „Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela" (Gal 5, 16). Kto žije duchovne, kto sa tak usiluje žiť, nemá čas ani chuť na hriech. To neznamená, že nepadne, ale že neostane v hriechu ležať, lebo krása a rozkoš duchovného života sú také veľké, že pre človeka milujúceho Ježiša je odporné čo len chvíľku váľať sa v bahne. To nie sú len veľké slová.
Takmer vždy sa obrátenie začína nespokojnosťou so životom a túžbou zmeniť sa. Túto túžbu človek nejako vyjadrí a Boh na ňu reaguje. Boh totiž berie naše prosby vždy vážne a začne nás meniť, pomaličky, nenápadne. Napríklad jeden deň pri modlitbe zrazu zatúžime byť len tak ticho s ním a na vlastné prekvapenie začujeme jeho hlas kdesi v hĺbke srdce: „Si môj milovaný, milovaná..." Iný deň nás povedie k tomu, že si otvoríme Písmo a hneď prvý verš nám vženie slzy do očí a povedie nás k pokániu alebo zvelebovaniu Boha, či k nejakému skutku lásky konkrétnemu človeku. A niekedy si cez týždeň zrazu uvedomíme, že sedíme v kostole na svätej omši a to, čo nás doteraz každú nedeľu nudilo, je pre nás zrazu stretnutím s milujúcim Ježišom.
Obrátenie však vedie tiež k túžbe, aby aj tí, ktorých máme radi, začali žiť s Ježišom alebo aby prehĺbili svoj vzťah s ním. Ak chcú biskupi a kňazi evanjelizovať, v prvom rade musia sami prejsť obrátením. Modlime sa tento týždeň (a potom každý deň) za ešte hlbšie obrátenie nášho diecézneho biskupa a tiež v každej farnosti za ešte hlbšie obrátenie kňazov, ktorým sme zverení. Ak budú viac horieť pre Ježiša srdcia tých, ktorí sú priamo povolaní zastupovať ho na zemi, viac sa rozhoria aj srdcia tých, ktorí sú zverení ich starostlivosti.
A napokon obrátenie vedie aj k tomu, o čom čítame v nedeľnom evanjeliu - k úplnej dôvere. Vieme si predstaviť, že máme posledné euro, no namiesto toho, aby sme si kúpili niečo na jedenie, dáme ho ako milodar v kostole a že ak budeme chcieť zas jesť, budeme si musieť na jedlo zarobiť alebo sa spoliehať na milosrdenstvo iných? Takýto je obrátený človek - dáva tým, čo sú v núdzi, vlastne dáva Bohu a vie, že sa nemusí báť o svoj život, lebo je v Božích rukách. V čom sa týždeň skúsime pripodobniť chudobnej vdove? Darovaním času? Úsmevu?
Od chvíle krstu sme totiž na ceste - obrazne sme prešli vodami Červeného mora a zachránení z moci diabla sme sa vydali na cestu do zasľúbenej zeme. Židom toto putovanie v dejinách trvalo 40 rokov. My naň máme celý život. Je na nás, ako ochotne putujeme, či sa zbytočne nezastavujeme, či neodbočujeme... Či namiesto putovania nie sme len účastníkmi izolovaných akcií, medzi ktorými živoríme.
Akcia je cieľom sama osebe. Po nej si človek povie: „Mám to za sebou." Niekedy to vyjadrí slovami: „Bol som sa nabiť energiou." A keď tá po čase vyprchá, treba ísť na ďalšiu akciu... Tá istá akcia je pri putovaní len maličkou zastávkou, akoby vydýchnutím na ceste. Po jej skončení pútnik kráča ďalej: „Stúpajú a síl im stále pribúda" s očami upretými na konečný cieľ: „.... až na Sione uvidia Boha najvyššieho" (Ž 84, 8). Aj tu akcia dodá človeku energiu kráčať ďalej, ale zároveň ju prijíma každý deň vediac, že bez nej sa ďaleko nedostane. Prijíma ju pravidelnou modlitbou, čítaním Písma a poznávaním učenia Cirkvi (už čítame Katechizmus Katolíckej cirkvi?), pravidelným prijímaním sviatostí, stretnutiami v malom spoločenstve Cirkvi i vo farskom spoločenstve aspoň každú nedeľu a sviatok, nejakou konkrétnou vytrvalou službou - chudobným, núdznym, starým, pri liturgii...
Určite bude stáť za to zobrať do ruky Bibliu a nájsť si texty o putovaní, napríklad v Knihe Exodus a v Knihe Numeri, texty o pádoch i víťazstvách, pri ktorých však vždy platilo: „Pán šiel pred nimi..., aby im ukazoval cestu" (Ex 13, 21). Alebo si zoberme žalm (16) z nedeľnej liturgie slova a pripomínajme si: „Pána mám vždy pred očami" (cieľ). „Raduje sa moje srdce a moja duša plesá" (radosť na správnej ceste). „... je po mojej pravici, nezakolíšem sa" (opora). Alebo sa naučme naspamäť a používajme ako modlitbu pútnika - možno aj pred každým čítaním Svätého písma - 139. žalm.
Mimoriadne dôležitá je pokorná povďačnosť za milosť povolania do rehole. Hovor často s apoštolom: „Milosťou Božou som to, čo som." (1. Kor. 15, 10).
„Kedykoľvek bol som medzi ľuďmi ako chatrnejší, t. j. chorý, vždy som sa k Bohu vrátil." (I. Kor. 11, 28).
Po každej návšteve alebo ceste spýtaj sa sám seba: Či som sa počas nej správal dľa slov apoštolových „dobrou vôňou Kristovou Bohu", t. j. či som sa snažil lásku k nemu šíriť? (2. Kor. 2, 15)
Používajme každú príležitosť na rozširovanie úcty Panny Márie. Usilujme sa jej úctu všetkými silami aj medzi inými rozširovať.
Predstavme si Pannu Máriu, ktorá je mocná a ktorej meno je sväté! Prosme o milosť, aby sme prednosti, ktorými Boh Pannu Máriu obdaril, si vážili.
Boh dáva svoje milosti primerane dôstojnosti, na akú človeka povoláva. Preto obdaril aj Pannu Máriu, ako nijaké iné stvorenie.
Svätá Cirkev vyzdvihuje štyri prednosti Panny Márie: 1) Panna Mária je Matkou Božou; 2) Panna Mária je vždy Pannou; 3) Panna Mária je Nepoškvrnená; 4) Panna Mária bola vzatá do neba s telom i dušou.
Usilujme sa so dňa na deň Pannu Máriu viac poznávať, viac milovať a viac nasledovať.
Spolupracujme s dušou na spasení ľudí, ako to robila Panna Mária, spolupracovníčka na spasení ľudského pokolenia.
Povďačnosť Otcovi nebeskému, ktorý je dokonalý (Mat. 5, 48).
Svätý Pavol hovorí: „Boháč ťažko vojde do kráľovstva nebeského." (Mat. 19, 23). Preto sa usilujme o zachovávanie našich sľubov a zvlášte sľubu svätej chudoby.
Silná túžba nasledovať Pána vedie k sebazapreniu a umŕtvovaniu.
Svätý Bernard hovorí: „Láska nepozná mieru." Preto sa snažme o to, aby sme vždy boli s Pánom.
Týmito slovami Pán Ježiš povzbudzuje k horlivosti za spravodlivosť. Ak patríš medzi tých prvších, teš sa, budeš účastný ich blahoslavenstva.
Čisté srdce je nutné pre videnie Boha. Snažme sa dosiahnuť čistotu ducha, bedlivosť nad smyslami a srdcom.
Svätý Pavol hovorí: „Čokoľvek iného činíte, všetko na slávu Božiu čiňte." (1. Kor. 10, 31). Zamerajme našu vôľu na Boha, čo je vecou dokonalosti.
„Kto verný je v maličkosti, i vo väčšom je verný." (Luk. 16, 10). Preto sa snažme svedomite plniť všetky aj najmenšie pravidlá svojej rehole.
„Keď začneš byť vlažným, začneš sa zle cítiť. Preto, ak ťa premôže lenivosť, ponáhľaj sa chytro povstať. Upotrebuj ich udatne a vytrvale. Pros Pána o pomoc.
Svätý Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší po svete potulujú.
Svätý Jozef, prv než vykročíme do dennej práce, si ťa volíme za mocného ochrancu. Po tvojom vzore chceme pracovať zodpovedne a splniť si všetky stavovské povinnosti. Prosíme ťa o pomoc v núdzi, o silu v skúškach, o trpezlivosť v napätí. Žiadame ťa o dobrú radu, o pokojnú myseľ a pevnú ruku v rozhodovaní.
Pane Ježišu, nachýľ svoj sluch k tejto dôvernej prosbe za našu farnosť. Prosíme ťa, pomôž nám, aby sme neváhali účinne reagovať na tvoje slovo a milosť, aby sme sa menili na „jedno srdce a jednu dušu“, aby sme sa menili na „živé evanjelium“, v ktorom ľahostajní a odcudzení bratia a sestry našej farnosti objavia Božiu lásku a krásu kresťanského života. Pane Ježišu, vyslyš nás a urob z našej farnosti skutočnú rodinu, v ktorej sa budeme snažiť jeden druhému rozumieť, navzájom si odpúšťať a ochotne si pomáhať.
Pane Ježišu! Daj mi silu začať boj o vnútorné uzdravenie a nedovoľ, aby som po započatí zostal stáť na pol ceste a vrátil sa do starého zajatia. Daj mi silu vydržať a strpieť počiatočnú bolesť, ťažkosti a vnútorné boje a bezhranične to obetovať za tých, ktorým som v minulosti ublížil, pohoršil ich a nebol vzorom vo viere. Daj mi silu umrieť starému duchovnému, citovému a hodnotovému životu. Daj mi dar znovuzrodenia, daj mi vstať z mŕtvych k novému, pravému, očistenému vnútornému životu, ktorý mi prinesie pokoj, rozvahu a harmóniu v srdci. Ty si povedal: „proste a dostanete!“ Prosím teda, prosím o vnútorné uzdravenie, aby moje myšlienky nesnívali o žiadnom inom ideálnom vzťahu, iba o „super“ vzťahu s tebou jediným!
Milujúce srdce je radostné srdce. Nikdy nedovoľte, aby nás niečo naplnilo strachom a obavami, že zabudneme na radosť zmŕtvychvstalého Krista. Všetci túžime po večnej blaženosti v Božej prítomnosti, ale túto blaženosť sme schopní prežívať už teraz - práve v tejto chvíli môžeme byť šťastní s Bohom.
Dôverovať v Božiu prozreteľnosť znamená pevne, živo veriť, že Boh nám môže pomôcť a že nám aj pomôže. To, že nám môže pomôcť, je jasné, lebo je všemohúci. To, že nám pomôže je isté, lebo to sľúbil na mnohých miestach vo Svätom písme a všetky svoje sľuby dodržiava. Preto nás aj apoštol Peter vyzýva, aby sme všetky svoje starosti zložili na Pána, ktorý sa o nás stará. A akože by sa o nás nemal Boh postarať, keď nám už poslal svojho Syna a s ním nám dal všetko?
Matka Terézia z Kalkaty vysvetľovala svoju vieru v Božiu prozreteľnosť jednoduchými slovami: „Boh nám všetko dá. Práca, ktorú vykonávame, je pre neho a on stojí za nami. Keď nás podporuje pri nejakom diele, ukazuje nám, že mu je milé.
Zmysel pre humor a dobrodružstvo, citová vyrovnanosť a stálosť nálady, umenie tešiť sa i z malých vecí a schopnosť neofrflať to, čomu sa beztak musíme venovať, trpezlivosť a dôvera v božiu Prozreteľnosť, znášanlivosť a zmierlivosť, pokora a nezištnosť ... sú kľúčom k pokojnému a vyrovnanému životu.
Strelné modlitby počas práce, krátke zahľadenie alebo započúvanie sa do Božej prítomnosti uprostred každodenného zamestnania dodávajú silu kráčať po ceste pravdy a dobra, obnoviť vnútornú istotu a slobodu.
Aspoň raz do týždňa, okrem nedele, navštívme Pána Ježiša v eucharistii. Modlime sa: Príď, Duchu Svätý, naplň srdcia svojich veriacich a zapáľ v nás oheň svojej lásky. Večný Bože, ty osvecuješ srdcia veriacich svetlom Ducha Svätého; daj, prosíme, aby sme v tomto Duchu poznávali, čo je správne, a vždy sa radovali z jeho útechy a posily.
Anjel Boží, strážca môj, prosím teba, pri mne stoj! Pomocnú mi ruku daj, vo všetkom mi pomáhaj, aby som vždy, v každej chvíli, viedol život Bohu milý. A tak tebou chránený, bol raz v nebi spasený.
Ježišu, obetujeme ti všetky modlitby, námahy, radosti i bolesti tohto dňa. Spájame sa s úmyslami tvojho Najsvätejšieho Srdca, spojený s Najsvätejšou obetou svätej omše, ktorá sa slúži po celom svete. Všetko toto ti obetujeme ako zadosťučinenie za naše hriechy, na úmysly všetkých, ktorí sú modlitbami so mnou spojení a zvlášť na úmysly Svätého Otca, na ktoré sa nám odporúča modliť v tomto mesiaci. Ježišu náš, odpusť nám naše hriechy, zachráň nás od pekelného ohňa, priveď do neba nás i všetky duše, najmä tie, ktoré najviac potrebujú tvoje milosrdenstvo.
Pominul sa deň so svojimi starosťami a radosťami, prácami a záujmami, zhonom a nepokojom. Prichádzame k tebe, Otče, aby sme v tvojej prítomnosti našli pokoj a rovnováhu. Všetko, čo sme dnes prežili, vkladáme do tvojich rúk, ako si nás to učil skrze svojho apoštola Petra. Ťažko nám občas padne zastaviť práce, pretrhnúť chod myšlienok a plánov (zdajú sa nám také dôležité!), upriamiť sa len na teba, pomodliť a zahľadieť sa tvojimi očami na svoju činnosť. Ak sa nám to nepodarilo alebo len biedne, maj so nami súcit. Neraz nám bolo ťažko uveriť, že si nám bol blízko, že si sa prizeral, čo sa so nami deje a niekedy sa nás dokonca zmocnili pochybnosti, či nás máš rád, najmä za neúspechu, poníženia, nedorozumenia a utrpenia. Ďakujeme ti, Pane, aj za ne, ako i za všetky nepríjemnosti a protivenstvá tohto dňa. Ty sám vieš, prečo k nim muselo prísť. Usmerni naše city a myšlienky, slová a rozhodnutia, aby sme v súlade s tvojou vôľou a v tvojej láske zakončili tento deň. Odporúčame do tvojej otcovskej dobroty rodinu a príbuzných, priateľov a známych, najmä tých, ktorí dnes večer na teba zabudnú alebo nenájdu cestu k tebe. Daj nám všetkým osviežujúci spánok a pokojnú noc.