Vianoce sú každoročný kresťanský sviatok, ktorý sa slávi 25. decembra. Pripomínajú narodenie Ježiša Krista a sú jedným z najvýznamnejších sviatkov v kresťanskom kalendári. Vianoce (knižné) sú obdobím pokoja, rodinnej pohody, obdarúvania sa a náboženských obradov. V širšom kontexte Vianoce zahŕňajú aj obdobie adventu, príprav na sviatky a následné dni po 25.
Slovo Vianoce je podstatné meno, stredného rodu, pomnožné (pluralia tantum). Vianočné sviatky sú obdobie okolo 24. - 26. decembra. Pre 24. december máme na Slovensku niekoľko názvov. Oficiálne sa tento deň a večer pre bohato prestretý stôl a množstvo jedál nazýva Štedrý.
Na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku sa vyskytuje názov “vilija” alebo “vigilija”, odvodený od latinského “vigília”, čo znamená predvečer sviatku. Slávenie sviatku večer pred jeho skutočným termínom prebrala cirkev zo židovskej tradície. Pre Židov sa totiž deň začína predchádzajúcim večerom. Preto sa slávnostné vianočné omše slúžia o polnoci z 24. na 25. decembra. Hlavná vianočná omša je však 25. decembra predpoludním. V prevažne evanjelických dedinách stredného Slovenska nájdeme staré pomenovanie Dohviezdny večer. Používajú sa aj spojenia Pôstny alebo Postiaci a Svätý večer. V Novohrade a v časti Hontu a Zemplína sa zachovalo staré slovo Kračún. Používa ho aj ukrajinčina (Kračun), bulharčina (Kračon), maďarčina (Karácsony) aj rumunčina (Grăčiun).
V juhozápadnej polovici Slovenska sa ustálil názov Vianoce zo staronemeckého Winnahten. V severovýchodnej časti Slovenska sa na označenie Vianoc používa slovo Hody. Slovo, ktoré v nás evokuje niečo veľmi krásne, hrejivé pri srdci. Vianoce pozná každý z nás, ale význam tohto slova je mnohým ukrytý pod povrchom svetielok a kolied - a dnes už aj masívneho nakupovania.
Pôvod a význam slova Vianoce
Pôvod slova Vianoce je nejasný. Jedna z teórií hovorí, že pochádza zo staroslovanského výrazu *vielenъ dьnь, čo znamená „veľký deň“. Ďalšia teória spája pôvod so slovom „víno“, čo by mohlo súvisieť s oslavami a hostinami spojenými s týmto obdobím. Podľa jazykovedcov pochádza z nemčiny. Jeho pôvodný názov bol staré nemecké slovo "Weihnachten" (weihen = venovať, nachten = tmavý, Nacht = noc).
Jazykovedci sa zhodujú, že toto slovo je prevzaté zo staronemeckého „winnahten“ alebo z mladšieho slova „weihnachten“, čo sa v stredoveku používalo vo význame „k svätým nociam.“ Slovo „Vianoce“ sú v porovnaní s inými jazykmi veľmi originálnym pomenovaním (oproti napr. „Christmas“ - angličtina, „Roždestvo“ - ruština, „Boże Narodzenie“ - poľština). Ich pôvodný význam je jasný. Ide tu o posvätné noci, v ktorých sa slávi narodenie Boha a jeho príchod k nám na tento svet.
Do cirkevného kalendára boli Vianoce ako sviatky narodenia Spasiteľa až roku 336 po Kristovi. Vianoce boli zavedené v 4. storočí namiesto pohanskej slávnosti zimného slnovratu (okolo 22. Dátum 25. december je tradičný a pravdepodobne nepredstavuje skutočný historický dátum narodenia Ježiša Krista. 25. december je ako cirkevný sviatok po prvýkrát doložený vo Filokalovom kalendári z roku 354, ktorý čerpal z rímskych prameňov („Depositio Martyrum“) z roku 336. Pôvod tohto dátumu je sporný. Často sa poukazuje na možnú súvislosť s rímskym sviatkom slnečného božstva, tzv. Dies Natalis Solis Invicti - Sviatok zrodenia nepremožiteľného slnka - ktorý sa tiež slávil 25. decembra a prekrýval sa s tradičným dátumom zimného slnovratu.
Najnovšie názory na pôvod dátumu slávenia Vianoc prezentuje historik William Tighe. Tvrdí, že Cirkev si vybrala na slávenie Vianoc 25. december preto, lebo starí Židia verili, že izraelskí proroci boli počatí v ten istý deň, v ktorý zomreli, a rímski kresťania za Tertuliánových čias vyrátali, že Kristus zomrel 25. marca. To je dôvod, prečo Vianoce pripadli na 25.
Vianoce alebo vianočné sviatky (skrátene Sviatky sú najmä sviatky pokoja a lásky a pôvodne len kresťanské sviatky narodenia Ježiša Krista, dnes aj všeobecne v rovnakom období slávené sviatky pokoja a mieru. Obsahom sviatku je oslava vtelenia a telesného narodenia Ježiša Krista, Božieho Syna. Boh sa stáva človekom a prijíma ľudskú prirodzenosť, aby skrze jeho poníženie, a neskôr smrť a vzkriesenie človek mohol mať účasť na Božom živote. Narodenie Ježiša Krista sa oslavuje vo vízii celého jeho ďalšieho života, preto sa v bohoslužobných textoch popri narodení/vtelení spomína aj Kristova smrť, jeho vzkriesenie a vykúpenie ľudstva. Dôležitým aspektom sviatku je aj zjavenie sa Boha ľuďom v tele, teda vo viditeľnej podobe.
V strede ikony je Ježiš v tmavej jaskyni uložený do jasieľ, ktoré vyzerajú ako rakvička, a je zabalený do bielych plachiet (plienok) podobne ako mŕtvola. Jaskyňa znázorňuje temnotu hriechu, v ktorom žil svet bez Boha a zároveň je predobrazom hrobu, kam bude Ježiš uložený po svojom ukrižovaní. Ježiš prišiel na svet nato, aby zomrel za hriechy ľudstva.
Pohanské korene Vianoc?
Mali by sme sa ale pýtať, či majú Vianoce pohanské korene a čo konkrétne je na nich pohanské? Je to skutočnosť, že 25. decembra sa oslavovali Diove údajné narodeniny? Alebo je to pre oslavy, ktoré sprevádzajú zvyky rozdávania darčekov, svetlá, zdobenie stromov a používanie rastlín ako imelo, brečtan a cezmína? Pre uspokojujúcu odpoveď treba toto všetko preskúmať.
Je pravda, že dátum 25. neporaziteľného“ a odkazoval na Sol Invictus, nepremožiteľné Slnko. Rovnaký kalendár tiež uvádza, že 25. súčasne. Korelácia však neznamená kauzálnu súvislosť. To, že tieto sviatky jestvovali súčasne, nie je argument, ktorý by sám o sebe dokazoval, že jeden pochádza z druhého. Naopak, môže to byť prípad liturgickej rivality. Sviatok mohol byť stanovený na rovnaký dátum, aby zabránil slabým kresťanom zúčastniť sa na oslavách slnka a tak upadnúť späť do pohanstva. Veľa záleží na svetle, v ktorom to interpretujeme.
Sv. Ján Zlatoústy tiež považuje za mimoriadne náležité, že Slnko a Kristus sa oslavujú v rovnaký deň a upriamuje pozornosť na “Slnko spravodlivosti”, mesiášske meno, ktoré Kristovi udeľuje Malachiáš (4:2). Po prvé, kult Sol Invictus bol na vrchole okolo roku 270. a zrodením neporaziteľného Slnka je zaznamenaná len v Ríme a Itálii. ríše bolo Kristovo narodenie oslavované v rôzne dni.
Občas sa v prospech pohanského pôvodu Vianoc argumentuje poukazom na vianočné zvyky. Napríklad zdobenie stromčeka. Jeremiáš tu zavrhuje kanánsky zvyk stavať a uctievať Ašerov stĺp, nie vianočný stromček. Naviac predstava, že by kanánsky zvyk z prvého tisícročia pred Kristom bol pôvodcom nášho zvyku zdobiť vianočný stromček je absurdná. Okrem toho máme množstvo legiend o jeho pôvode a hoci niektoré ho datujú k sv. Bonifácovi a iné k Lutherovi, najstaršie skutočné svedectvo o tomto zvyku je z roku 1605. Zvyk pochádza z poreformačného Nemecka a nie Kanánu.
Vianočný stromček - symbol Vianoc
Ak sa vrátime k cirkevným otcom, ktorí tento sviatok oslavovali prví, vidíme, že ich úmyslom a túžbou bolo pripomenúť si tú najdôležitejšiu udalosť v ľudských dejinách, Boha vstupujúceho do svojho stvorenia.
Vianoce patria spolu s Veľkou nocou a Turícami medzi hlavné kresťanské sviatky. Vianočné obdobie je jedným z období rímskokatolíckeho liturgického roka. V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sa Narodenie podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista, ako sa tento sviatok presne nazýva, slávi 25. decembra, má 4 dni predsviatku (od 20. decembra) a 7 dní posviatku (do 31. decembra). Na slávenie sviatku sa veriaci pripravujú 40-dňovým pôstom nazývaným Filipovka.
Ikonografia sviatku vychádza z patristickej teológie a bohoslužobných textov. Na ikone bývajú zobrazení aj traja mudrci - mágovia (nie králi!), zväčša na koňoch, ako sa ponáhľajú pokloniť novonarodenému Božiemu Synovi. Kresťania aj nekresťania na Slovensku i v mnohých iných krajinách slávia Vianoce vzájomným obdarovávaním sa. Tento zvyk je v protestantskom prostredí doložený od 16. storočia. V katolíckych rodinách sa darčeky naopak rozdávali na sviatok sv. Mikuláša. Medzi ďalšie vianočné zvyky a symboly patrí ľudová dramatizácia vianočného príbehu (od 11. storočia), stavanie jasličiek (od 13. storočia, sv. František z Assisi), adventný veniec (1839), vyzdobený vianočný stromček (od 19. storočia).
Etymológia je veda o pôvode slov. Pomáha nám históriu spoznať, pochopiť a zapamätať si ju. Mojím zámerom však bolo popísať len tie etymologicky najzaujímavejšie pojmy, ktoré súvisia s Vianocami.
Významné pojmy spojené s Vianocami:
- Vianoce - Sviatok svätej noci.
- Med - Ľudia už poznali slovo MED a jeho liečivé i lahodné účinky vo forme medovinky.
- Jedlička - Neskôr ľudia zaviedli pojem JEDLIČKA, hoci prešlo ešte veľa storočí, kým sa stala symbolom Vianoc.
- Kapusta - Neskôr ľudia zaviedli pojem KAPUSTA, i keď iste ju poznali už skôr.
- Advent - Pre reformačné a protireformačné 16. storočie je typické slovo ADVENT.
- Koleda - Nasledoval pôvabný výraz KOLEDA, ktorý teda vôbec nemá pôvabný pôvod.
- Tradícia - Od osvieteneckého 18. storočia už používame pojem TRADÍCIA, ako niečo, čo chceme uchovávať z generácie na generáciu.
Slovo Vianoce (podobne ako čes. Vánoce) pravdepodobne vzniklo z nemeckého Weihnachten, a to doslovným preložením druhej polovice slova a prevzatím a prispôsobením prvej polovice.[9] V nemčine je toto slovo v podobe wîhe naht prvýkrát doložené až roku 1170. Prvá časť slova (weih-) je odvodená od výrazu weihen (zasväcovať), gót. weihs, st. h. n. wîh, str. h. n. wîch. Wei-nachten je teda niečo ako sväté noci, svätené alebo zasvätené noci.
Iný názor je, že slovo Vianoce bolo zavedené do praxe v čase protestantizmu ako skomolenina talianskeho "via (di)nozze" [čít. via (di) noce], čo doslovne znamená svadobná cesta, nakoľko k narodeniu Ježiša Krista došlo na ceste do Betlehema náhle. Rímskokatolícka terminológia na Slovensku prevzala, či lepšie povedané si ponechala tento protestanský novotvar. Správny názov sviatku by mal byť Narodenie, ako to bolo v cyrilometodskej staroslovančine: Roždestvo... a ako tomu je napr.