Mnohí ľudia sa pýtajú, ako vzniklo a prečo existuje zlo, keď existuje všemohúci, láskavý a múdry Boh. Tieto otázky sú často spojené so strašnými následkami zla ako utrpenie a smrť, ktoré vyvolávajú pocity neistoty a pochybností. Pre mnohých je ťažké pochopiť, ako môže Boh, ktorý je dokonalý, dopustiť existenciu zla vo svete.
Pochybovanie a mudrovanie: Tí, ktorí sa podávajú pochybnostiam a nevyjasneným otázkam, často ospravedlňujú svoje odmietanie Božieho slova a jeho učenia. Na druhej strane existujú aj ľudia, ktorí sa snažia pochopiť problém zla, ale stále čelia pretrvávajúcim tradíciám alebo nesprávnym výkladom Biblie, ktoré znejasňujú skutočné pochopenie Boha a jeho spravodlivosti.
Nie je možné úplne vysvetliť pôvod zla, aby sme jeho existenciu dokázali zdôvodniť. Avšak Písmo nám poskytuje dostatok informácií nielen o začiatku zla, ale aj o konečnom riešení tejto otázky, aby sme pochopili, že Boh vyrieši problém zla spravodlivo a láskavo.
Kľúčovým bodom je, že Písmo jasne učí, že Boh nie je zodpovedný za vznik zla, a že vzbura v nebi nevznikla kvôli tomu, že by Boh svojvoľne odoprel milosť niekomu alebo že by urobil nejakú chybu pri spravovaní vesmíru. Zlo je vášňou, ktorá do sveta vtrhla ako nežiaduci a tajomný element, ktorý nemožno ospravedlniť. Pokus o ospravedlnenie zla znamená de facto jeho obhajobu. Keby sme zlo mohli ospravedlniť, prestalo by byť zlom.
Toto prestúpenie zákona je aktom nepriateľstva proti zákonu lásky, ktorý je základom Božej vlády a harmónie. Pred vznikom zla panoval vo vesmíre úplný pokoj a radosť. Všetko bolo v dokonalej harmónii s Božou vôľou. Láska k Bohu a nesebecká láska medzi stvorenými bytosťami tvorili centrum všetkého. Kristus, Boží Syn, ktorý bol jedno s Otcom, bol tou jednou bytosťou, ktorá poznala Božie plány a zámery vo vesmíre. Celý nebeský svet uznával vládu Syna tak, ako uznával vládu Oca.
Zákon lásky, ktorý je základom Božej vlády, bol tým, čo udržovalo všetky stvorené bytosti v dokonalej harmónii. Aby Boh vo svojich plánoch ďalej budoval Božiu vládu, dal všetkým stvoreným bytostiam slobodnú vôľu, ktorá im umožnila slobodne sa rozhodnúť, či mu budú slúžiť z lásky a úcty. Jedna stvorená bytosť, ktorá mala slobodnú vôľu, sa rozhodla túto slobodu zneužiť. Hriech vznikol v bytosti, ktorú Boh najviac poctil hneď po Kristovi. Tento mocný a slávny tvor prevyšoval ostatných nebešťanov svojou veľkoleposťou. Pred svojím pádom bol známy ako Lucifer, prvý cherub.
Lucifer sa mohol aj naďalej tešiť z Božej priazne. Zástupy anjelov by ho aj naďalej milovali a ctili, pričom jeho veľká múdrosť by slúžila na blaho iných a na oslavu jeho Tvorcu. Tento nádherný osud však prekazila pýcha, ktorá zapustila korene v jeho srdci. Namiesto toho, aby Lucifer zveleboval Boha ako zvrchovaný objekt lásky a vernosti všetkých stvorených bytostí, túžil po tom, aby sa mu samému dostávalo služby a pocty. Toto knieža anjelov začalo závidieť úctu, ktorú večný Otec prejavil svojmu Synovi, Kristovi. Celé nebo bolo naplnené radosťou, mierom a oslavami Stvoriteľa. No uprostred tohto nebeského súladu začal zaznievať falošný tón. Sebavyvýšenie v Luciferovom srdci prinášalo nepokoj a vyvolávalo v nebešťanoch neblahé predtuchy. Nebeská rada spolu s Božím Synom sa snažila Lucifera presvedčiť.
Lucifer podľahol žiarlivosti na Božieho Syna. Začal sa vystatovať svojou vlastnou slávou a schopnosťami, pričom zabudol, že tieto dary pochádzali od Boha. Túžil po nadvláde, chcel sa vyrovnať samotnému Bohu. Hoci ho zástupy anjelov milovali a ctili, jeho pýcha ho priviedla k tomu, že odmietol svoj Tvorcovský poriadok. Nebešťania uznávali Krista ako knieža celého neba, pretože bol jedno s Otcom v sile a moci. Kristus mal účasť na všetkých Božích plánoch, no Lucifer nebol do ich hĺbok zasvätený.
Opustil svoje miesto v bezprostrednej blízkosti Boha a začal medzi anjelmi šíriť nespokojnosť. Pôsobil tajuplne a skryto, určitý čas tajil svoj skutočný zámer predstieranou úctou k Bohu, no pritom chcel vzbudiť nespokojnosť so zákonmi platnými medzi nebešťanmi, tvrdiac, že ide o ich zbytočné obmedzovanie. Obviňovaním Boha, že je nespravodlivý, keď preukázal väčšiu česť Synovi, sa Lucifer snažil v nebešťanoch vzbudiť sebaľútosť. Boh vo svojom veľkom milosrdenstve dlho znášal Luciferovo správanie. Nezosadil ho z jeho vysokého postavenia okamžite, keď prvýkrát prejavil nespokojnosť, ba ani vtedy nie, keď Lucifer začal medzi anjelmi šíriť svoje lživé dôvody. Ešte dlho ho trpel v nebi. Opätovne mu ponúkol odpustenie pod podmienkou, že svoju chybu uzná a podriadi sa.
Dovtedy v nebi nikto nepoznal nespokojnosť. Lucifer sám spočiatku nevedel, kam ho zavedie, nechápal skutočnú podstatu svojich pocitov. Keď sa však ukázalo, že jeho nespokojnosť nemá dôvod, Lucifer sa presvedčil, že sa mýli. Božie požiadavky sú spravodlivé a mal by ich verejne uznať. Keby to urobil, zachránil by seba i mnohých anjelov. V tom čase sa ešte celkom nespreneveril Bohu. Pýcha mu však nedovolila podriadiť sa. Svoje stanovisko hájil neústupčivo. Tvrdil, že sa nemusí kajať a začal otvorene bojovať proti svojmu Tvorcovi. Všetky svoje skvelé schopnosti a sily teraz použil na to, aby oklamal podriadených anjelov a získal si ich náklonnosť. Ba pre svoje zradné zámery sa nezdráhal prekrútiť aj varovné upozornenie Božieho Syna.
Od nesprávneho výkladu varovných slov prešiel k ich prekrúcaniu a hrubému falšovaniu. Božieho Syna obvinil, že ho chce pokoriť pred obyvateľmi neba. Pokúsil sa vyvolať aj roztržku medzi sebou a anjelmi, ktorí boli oddaní Bohu. Všetkých, ktorých nemohol zviesť a získať na svoju stranu, obvinil, že im nezáleží na blahu nebeských bytostí. Obviňoval ich práve z toho, čo sám konal. Anjelov sa snažil zmiasť vypočítavými dôvodmi o Božích zámeroch. Všetky jednoduché skutočnosti zahalil tajomstvom a ľstivým prekrúcaním spochybnil aj najzrozumiteľnejšie výroky Najvyššieho.
Jeho pôvodné vznešené postavenie úzko späté s Božou vládou dodávalo jeho výmyslom väčšiu dôležitosť a zviedlo mnohých anjelov, takže sa pripojili k jeho vzbure proti Stvoriteľovi vesmíru. Boh prozreteľne dovolil, aby satan pokračoval vo svojom diele, kým nespokojnosť neprerástla do otvorenej vzbury. Bolo treba, aby satan úplne rozvinul svoje zámery, aby všetci spoznali ich podstatu a skutočné ciele.
Lucifer ako pomazaný cherub zastával vysoké postavenie. Nebeské bytosti ho milovali a on mal na nich veľký vplyv. Satan sa nazdával, že ak sa mu podarí zatiahnuť do vzbury anjelov, podarí sa mu to aj pri ostatných stvorených bytostiach. Prefíkane predstavoval problém zo svojho hľadiska a snažil sa dosiahnuť svoj zámer ľstivými dôvodmi. Vynaložil veľké úsilie, aby oklamal iných. Klamstvom a ľsťou sa mu darilo získať určitý predstih. Ani verní anjeli nedokázali odhaliť jeho povahu a postrehnúť zámer jeho počínania. Satan dostal takú vysokú poctu a svoje konanie zahalil do takého tajomstva, že pre anjelov bolo veľmi ťažké odhaliť pravú podstatu jeho vplyvu.
Kým hriech celkom nedozrel, nevyzeral taký zlý, aký v skutočnosti je. Dovtedy sa v Božom vesmíre hriech nevyskytoval a bezhriešne bytosti nemali potuchy o jeho podstate a zhubnosti. Satanova vzbura mala byť naveky poučením pre celý vesmír, stálym svedectvom o podstate hriechu a jeho strašných následkoch. Vplyv satanových myšlienok na ľudí i anjelov ukáže, aké plody prináša vzbura proti Božej autorite. Potvrdí sa, že šťastie všetkých stvorených bytostí môže zabezpečiť len Božia vláda a Boží zákon.
Až do konca sporu v nebi sa veľký votrelec neprestával obhajovať. Keď Boh oznámil, že musí byť so svojimi prívržencami z neba vyhnaný, vodca vzbúrencov otvorene vyhlásil, že pohŕda Stvoriteľovým zákonom. Znova zopakoval svoje tvrdenie, že anjeli nepotrebujú nijaký dozor a že majú mať slobodu konať podľa svojej vôle, ktorá ich vždy vedie správne. Satan a jeho prívrženci zhodne zvaľovali zodpovednosť za svoju vzburu na Božieho Syna. Obviňovali ho, že keby ich nebol napomínal, nikdy by sa nevzbúrili. Postoj, ktorý spôsobil vzburu v nebi, dodnes podnecuje odpor voči Bohu na zemi. Aj voči ľuďom sa správa satan tak, ako sa na začiatku správal k anjelom. Jeho odbojné myšlienky podnecujú tých, ktorí odmietajú Boha. Aj títo ľudia sa pokúšajú žiť bez zábran Božieho zákona a nabádajú aj iných, že prestupovaním Božích požiadaviek získajú slobodu. Len čo im niekto poukáže na hriech, vzbĺkne v nich nenávisť a odpor. Keď im Božie varovné posolstvá zasiahnu srdce, satan ich nabáda, aby sa bránili a usilovali sa získať podporu aj od iných. Namiesto nápravy chýb sa búria proti každému, kto ich napomenie, akoby on bol jedinou príčinou ich ťažkostí.
Satan zvádza ľudí k hriechom aj falošnou predstavou Boha, práve tak, ako to robil v nebi, kde ho predstavil ako prísneho a panovačného vládcu. Keď sa mu to podarilo, tvrdil, že príčinou pádu človeka do hriechu sú nespravodlivé Božie požiadavky, ktoré podnietili jeho vzburu.
Boh prejavil vyhnaním satana z neba svoju spravodlivosť a obhájil česť svojej vlády. Keď však človek podľahol lži odpadnutého kniežaťa anjelov a zhrešil, Boh mu preukázal svoju lásku tým, že poslal svojho jednorodeného Syna, aby na zemi zomrel za ľudstvo padlé do hriechu. V ponuke tejto záchrany človeka sa prejavila Božia povaha. Skutočná povaha pôvodcu zla sa naplno odhalila v priebehu zápasu medzi ním a Božím Synom počas Spasiteľovho pozemského života. Satanov krutý boj proti Vykupiteľovi sveta jedinečne pomohol anjelom i celému vernému vesmíru zbaviť sa akéhokoľvek súcitu s pôvodcom vzbury. To všetko vyvolávalo údiv a odpor vesmíru. Bol to satan, kto navádzal vtedajší svet zavrhnúť Krista. Knieža zla sa všetkou mocou svojej zákernosti snažilo Spasiteľa zničiť. Satan totiž vedel, že Spasiteľovo milosrdenstvo a láska, jeho súcit a dobrota svetu jasne ukázali Božiu povahu. Satanovou snahou bolo poprieť všetko, čo Boží Syn povedal. Z podnetu hlboko zakorenenej pomstychtivosti pomocou lži a prekrúcania pravdy chcel mariť dielo Ježiša Krista a prostredníctvom nenávisti neposlušných ľudí zosnoval kruté obžaloby Spasiteľa, ktorého život bol nedostihnuteľným príkladom služby lásky. Dlho tlmený oheň závisti, nenávisti a pomsty proti Božiemu Synovi naplno vzbĺkol na Golgote, čo celé nebo pozorovalo v nemom úžase. Na Kristovi nezostala jediná poškvrna. Na základe svojho poníženia a prinesenej obete nesie meno nad každé iné meno.
Teraz bolo jasné, že satan nemá nijaký dôvod na ospravedlnenie vzbury. Odhalil svoju pravú povahu luhára a vraha. Ukázalo sa, že pôvodca hriechu by aj v nebi prejavil rovnakého ducha, akým ovládal ľudí, keby bol mohol vládnuť obyvateľom neba. Satanove nepravdivé obvinenia Božej povahy a vlády sa vyjavili v pravom svetle. Satan obvinil Boha, že od svojich tvorov vyžaduje poslušnosť a podriadenosť, lebo chce nad všetkým svojvoľne vládnuť. Od všetkých vyžaduje sebazaprenie, ale sám neprináša nijakú obeť. Ukázalo sa aj to, že Lucifer svojou túžbou po sláve a vláde otvoril dvere záplave hriechu, no Kristus svojou pokorou a poslušnosťou až do smrti hriech zničil. Boh prejavil svoj odpor k vzbure. Celé nebo pochopilo, že v odsúdení satana a v záchrane človeka sa prejavila Božia spravodlivosť.
Lucifer tvrdil, že ak je Boží zákon nezmeniteľný a trest nevyhnutný, potom musí byť každý priestupník navždy vylúčený z Božej priazne. Kristova smrť sa však stala nezvratným dôkazom v prospech človeka. Zákonom požadovaný trest padol na toho, kto je rovný Bohu, človek teda môže prijať Kristovu spravodlivosť a životom pokánia a pokory zvíťaziť nad satanovou mocou podobne, ako zvíťazil Boží Syn. Spasiteľ prišiel na svet nielen trpieť a zomrieť a tým zachrániť človeka, on prišiel aj vyvýšiť a zvelebiť zákon. Nešlo len o to, aby obyvatelia tohto sveta správne chápali Boží zákon, ale aby celému vesmíru dokázal, že tento zákon je nezmeniteľný. Keby sa požiadavky Božieho zákona dali obísť, Boží Syn nemusel obetovať svoj život, aby sa splatila vina za jeho prestúpenie. Smrť Ježiša Krista dokazuje nezmeniteľnosť Božieho zákona.
Len pri konečnom súde sa ukáže, že hriech sa nedá ospravedlniť. Keď sa Sudca celej zeme spýta satana: „Prečo si sa vzbúril proti mne a prečo si mňa i mojich podriadených olúpil?“, pôvodca zla nebude mať nijaké odôvodnenie. Všetky ústa budú umlčané a všetci zatratení spoznajú spravodlivosť Božiu.
Lucifer
Hriechy voči čistote
Okrem toho, Katechizmus sa zaoberá aj hriechmi voči čistote tela, ktoré poškvrňujú človeka. Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť rúhanie, pýcha, hlúposť. Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka.“
Cudzoložstvo
Cudzoložstvo - z názvu vyplýva, že ide o nejaké cudzie lôžko (cudziu posteľ). Dve osoby, muž a žena nadviažu medzi sebou možno najprv očný kontakt, potom priateľstvo a napokon pohlavný styk, hoci aj chvíľkový, pričom aspoň jeden z nich je zosobášený, obidvaja sa dopúšťajú hriechu cudzoložstva. Inak povedané, žena má svojho manžela, je vydatá, ale vyspí sa s iným mužom, ktorý jej nepatrí. Ten muž je na cudzom lôžku, ktoré patrí jej manželovi a ona s ním pácha hriech. Teda toto slovo cudzoložstvo označuje manželskú neveru. Aj neveriaci ľudia podľa prirodzeného zákona vedia, že keď žena alebo muž už niekomu patria, teda žijú v manželstve a majú svoju rodinu, tak ich predsa nebudem otravovať v oblasti čistoty a pokúšať ich na hriech.
Hriech síce číha pri dverách každého človeka a sleduje ho jeho žiadostivosť - no predsa ju má človek ovládať? Pre zdravého muža a zdravú ženu však nie je jednoduché ovládať žiadostivosť očí a žiadostivosť tela, ale Boh nám ponúka svoju pomoc. Jeho milosť nás uchráni, ak jej my vedome nestaviame nejaké prekážky. Lenže, keď sa o týchto veciach v rodinách nerozpráva, rodičia mlčia a viazne aj výchova, tak dospievajúci človek ani nevie, že čo všetko mu môže v sexuálnej oblasti uškodiť a zničiť jeho šťastie a aj jeho budúci vzťah.
Masturbácia
Napr. masturbácia, keď s ňou človek začína a nič o jej zlých účinkoch, dôsledkoch nevie, berie ju ako nevinnú, príjemnú zábavku. A takéto sebecké správanie voči svojej sexualite potom môže prerásť do takej osobnej neovládateľnosti, a človek sa stáva otrokom masturbácie a k tomu sa môžu pridružiť psychické problémy, depresie, strach z pohlavného spojenia a pod. Masturbácia (úmyselné dráždenie pohlavných orgánov s cieľom vyvolať pohlavnú rozkoš) je hriechom. Mladý človek však často o tom nič nevie a môže sa stať, že o tom začnú rozprávať nejakí starší kamaráti alebo sa smejú na tom ako niekoho prichytili, keď to robil. Človeka v tejto veci môže hocičo naštartovať.
A keď človek chce s týmto konaním neskôr prestať, tak je to veľmi ťažké. Diabol môže človeka v takýchto hriechoch (masturbácia, alkohol) úplne spútať. Píše sa o tom už pomerne dosť, ale menej sa o tom hovorí. A keď sa hovorí tak už skôr ako, že je to normálne, bežné, nič si z toho netreba robiť a dokonca to niektorí sexuológovia aj odporúčajú. No, keď človek kvôli tomu trpí, tak mu nevedia pomôcť. Dobrý pastier však hľadá stratené ovečky a chce im pomôcť, uzdraviť ich srdcia.
A aby som nezabudol smilstvo je telesné spojenie slobodného muža so slobodnou ženou mimo manželstva. Je v závažnom rozpore s dôstojnosťou osôb a s ľudskou sexualitou, ktorá je prirodzene zameraná na dobro manželov, ako aj na plodenie a výchovu detí. Srdečná vďaka patrí všetkým manželom, rodičom, ktorí zachovávajú Božie prikázania a snažia sa byť dobrým príkladom pre svoje deti aj v morálnej oblasti života. Je však veľmi ťažké uchrániť svoje deti, pred škodlivými vplyvmi tohto sveta.
Satan a démoni • Pochopte zlé duchovné bytosti v Biblii (Séria o duchovných bytostiach, 4. epizóda)
Mladí ľudia však majú pred sebou životy mnohých známych osôb z televíznej obrazovky, zo showbiznisu, predtým sa jednoducho ukryť nedá. Moderátorky, speváčky, herečky čakajú dieťatko, veľa sa o tom píše v novinách, na internete, dokonca sa s nimi odvysielajú rozhovory v televízii, ale ich život je bez manželstva. A tieto osoby často nič nehovoria o manželstve, len o svojich pocitoch a plánoch. Stále viac detí sa rodí v nemanželskom zväzku. A na otázku: Prečo sa nezosobášia? odpovedajú možno v budúcnosti alebo papier k našej láske nepotrebujeme? Stratili sa vo svojich myšlienkach, slovách a skutkoch.
Ale vy, milovaní, pamätajte na slová, ktoré vám vopred povedali apoštoli nášho Pána Ježiša Krista. Lebo vám hovorili: „V poslednom čase prídu posmievači, čo žijú podľa svojich bezbožných žiadostí.“ To sú tí, čo vyvolávajú roztržky, ľudia telesní, čo nemajú Ducha. Ale vy, milovaní, budujte sami seba na svojej presvätej viere a modlite sa v Duchu Svätom. Zachovajte sa v Božej láske a očakávajte milosrdenstvo nášho Pána Ježiša Krista pre večný život. A s tými, čo pochybujú, majte zľutovanie; zachráňte ich, vyrvite ich z ohňa. Nad inými sa zľutúvajte s bázňou; nenáviďte aj ten odev poškvrnený telom. Aj ten odev poškvrnený telom máme nenávidieť?
Zľutúvať sa však neznamená o týchto veciach nehovoriť alebo hovoriť tak, aby sme sa ľuďom páčili, trebárs aj na rôznych hudobných festivaloch. Duchovenstvo si Pán povoláva, aby ľuďom hovorili pravdu a celú pravdu. Keby som sa chcel páčiť ľuďom, nebol by som Kristovým služobníkom, hovorí apoštol Pavol. Veriaci človek sa hanbí za hriechy voči čistote tela a zvlášť v spovednici je mu nepríjemné o tom hovoriť. Ale treba si to však priznať a úprimne sa z nich vyznať. A ak sa opakovali, treba povedať aj to.
Ovocím odpustenia hriechov je väčšia láska k Bohu, ochotnejšie plnenie Božích príkazov. Popremýšľajte, aké môžete prijať opatrenia, keď ste v pokušení v sexuálnej oblasti. Sv. František viedol svätý život, ale ani on nebol bez sexuálneho napätia. Vždy, keď v ňom povstali sexuálne pocity, vyváľal sa v šípových kríkoch. Keď ho popichali tŕne, tiekla mu krv a bolelo ho telo, sexuálna žiadostivosť zmizla. Bola to jeho liečebná terapia. Sú rozličné prostriedky a spôsoby, ako premôcť hriešne myšlienky. Treba však nad tým dobre porozmýšlať a samozrejme potom aj konať.
Izraeliti počúvali Mojžiša. A Pán povedal Mojžišovi: „Choď k ľudu a postaraj sa o ich posvätenie dnes a zajtra! Aj šaty nech si vyperú. Nech sa pripravia na tretí deň, lebo na tretí deň zostúpi Pán pred očami všetkého ľudu na vrch Sinaj. Nato Mojžiš zostúpil z vrchu k ľudu a posvätil ho a oni si oprali odev. A ľudu prikázal: „Buďte pripravení na tretí deň! Ja som šťastný, že som kňaz, ale som šťastný, že sú tu aj ďalší kňazi, ktorí sa môžu postarať o moje posvätenie. Ja tiež potrebujem kňaza k sviatosti zmierenia. Pán Ježiš zostupuje priamo pred mojimi očami na oltár a ja sa potrebujem každý deň posväcovať Božím slovom a prosiť o odpustenie. Balzamom pre moju dušu sú aj slová kňaza na konci spovede: Choď v pokoji. Pán Ježiš Ti odpustil hriechy. A uveril som, že nie sú to prázdne slová a Pán mi skutočne odpustil. Nepovedal mi ich nejaký mládenec, či otec rodiny, ale Pánov pomazaný, vybraný s pomedzi ľudu na túto službu. Dôverujme Pánovým kňazom a modlime sa za ich službu, aby v nich nevychladlo nadšenie pre Božie veci a neprepadli márnej pohodlnosti a telesnej žiadostivosti.
tags: #povod #zla #vo #svete #katechizmus