História Považskobystrického Kostola Navštívenia Panny Márie a Kaplnky sv. Heleny

Mesto Považská Bystrica sa nachádza v Trenčianskom kraji a je obklopené troma pohoriami - Strážovskými vrchmi, Súľovskými vrchmi a Javorníkmi. V meste žije približne 39 000 obyvateľov a jeho územie sa rozprestiera na rozlohe 89,49 km².

História Považskej Bystrice siaha hlboko do minulosti. V písomných dokumentoch sa obec prvýkrát objavuje až v r. 1330, keď sa spomína cesta vedúca na Bystricu. História Považskej Bystrice je úzko spätá s Bystrickým hradom, ktorý sa písomne spomína až v r. 1316.

Kresťanstvo malo v Považskej Bystrici široké zastúpenie medzi obyvateľmi, čo sa odrazilo aj na počte sakrálnych pamiatok v našom meste. Na mnohých miestach sa stavali kríže, menšie či väčšie kaplnky a viacnásobnou premenou prešiel aj farský Kostol Navštívenia Panny Márie. Ľudia často stavali kaplnky na počesť nejakej udalosti.

Farský Kostol Navštívenia Panny Márie

Priamo v meste sa nachádza Farský kostol Navštívenia Panny Márie, ktorého história siaha do 14. storočia, kedy ho dal postaviť pán Považského hradu a panstva Ján Podmanický. Bol postavený v gotickom slohu ako jednoloďový s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanou vežou.

V spise Cleridiocesis Nitriensis z roku 1250 sa udáva, že v obci sa nachádza fara a v rokoch 1332-1337 sa v registri vyberačov pápežských desiatkov píše, že farár z Považskej Bystrice zaplatil 17 grošov, čím sa predpokladá, že išlo o väčšiu faru, keďže sa zvyčajne platievalo 6 grošov za faru.

Kostol bol koncom 14. storočia prestavaný a neskôr prešiel renesančnou aj barokovou úpravou. Bol opatrený jednou vežou a zasvätený tajomstvu Návštevy Panny Márie (jeden zdroj uvádza aj sv. Alžbete).

V roku 1913-1914 bola veža zastrešená cibuľovou konštrukciou barokového tvaru. K zásadnej prestavbe kostola na modernú trojloďovú stavbu s dvoma vežami sa pristúpilo v roku 1940. Plány vypracoval architekt Ing. arch. Gabriel Schreiber. Z pôvodnej stavby zostalo zachované presbytérium, veža a severná časť obvodového muriva lode. Práce na kostole skončili v pomerne krátkom čase, za 14 mesiacov.

Posviacka, ktorá prebehla 7. septembra 1941, bola veľkou udalosťou a zišlo sa na nej vraj takmer 10.000 ľudí zo širokého okolia. Medzi hosťami bolo veľa cirkevných hodnostárov, riaditeľ Zbrojovky Ing. Kubík, ako i prezident Slovenského štátu Jozef Tiso, ktorý predniesol aj slávnostný prejav. Kostol bol posvätený biskupom Dr.

Z pôvodného gotického kostola boli pri jeho prestavbe zachované iba pôvodné gotické presbytérium s interiérom a veža, ostatná časť kostola bola zbúraná. Starý kostol ležal o niečo nižšie, preto sa k týmto častiam zostupuje po 6 schodoch. Pôvodný kostol tak v súčasnosti tvorí jednu z dvoch lodí kostola.

Súčasný kostol má dĺžku 47 m a šírku 32 m. V presbytériu je starý drevený neogotický oltár, zobrazujúci tajomstvo návštevy Panny Márie u Alžbety. Po bokoch svätostánku sa nachádzajú reliéfy anjelov, výjav z obetovania Izáka a veľkňaz Melchizedech; v strede nad svätostánkom je socha Panny Márie a Alžbety, po bokoch sv. Štefan Prvomučeník s kameňmi a sv.

V lodi kostola na ľavej stene boli tri náhrobníky vypuklého diela - reliéfy. Na prvom, z bieleho mramoru, bol Rafael Podmanický (Rafael Podmaniczky), ktorý zomrel 9. februára 1559. Na náhrobníkoch z červeného mramoru sa nachádzal Žigmund Balaša (Zsigmond Balassa) a na druhom jeho manželka, poľská kňažná, Zborovská (Zborovszky). Proti týmto náhrobníkom na pravej strane bolo vidno podobu sv.

Na vonkajšom klenutí sklepenia na ľavej strane lode bolo možné čítať nápis: „Na chválu Božu a na povišeni svatei cirkvi, fara považsko-bystricka chram tento horlive okrásnela a zvelebela. V tomto klenutí bol oltár sv. Anny zdobený alabastrovým reliéfom, pochádzajúcim podľa kostolnej knihy z kaplnky Bystrického hradu, a ktorý sa tu nachádzal už v roku 1798. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1831 sa v kostole nachádzali krypty: v troch boli pochovaní príslušníci rodiny Balašovcov, štvrtá patrila rodine Sapári (Szapáry) a piata bola spoločná. Vchody sa nachádzali v predsieni kostola a v lodi pred kňažišťom.

Novodobé vitrážové okná sú vyhotovené podľa návrhu Vincenta a Viery Hložníkovcov z roku 1951. Vo vestibule kostola sú v stene zabudované epitafy - renesančný epitaf Rafaela Podmanického z roku 1558, neskororenesančné epitafy Žigmunda Balašu a jeho manželky kňažnej Alžbety Zborowskej z obdobia okolo roku 1620 so zlomkami karyatíd.

Samostatný odsek si zaslúži samotná veža kostola, ktorá bola niekoľkokrát prestavovaná podľa patrónov kostola. V roku 1908 dala kňažná Karolína Hohenlohe ako patrónka kostola zhotoviť novú strechu v tvare úzkeho ihlana pokrytú bielym plechom, ktorá sa však so svojou nevkusnosťou nikomu nepáčila a obyvatelia ju nazývali „traktár“. V rokoch 1913-1914, teda po iba piatich rokoch, bola nahradená novou konštrukciou barokového slohu, podľa návrhu princa Hohenlohe, cisárskeho úradníka z Viedne, ktorý obýval kaštieľ v Orlovom, a zmenila svoj tvar na pôvodný, cibuľovitý, ale už z bronzového plechu.

Kostolná veža bola opatrená 3 zvonmi. V novšej veži sú umiestnené 4 zvony: najväčší Najsvätejšej Trojice z r. 1922, uliaty v Trenčíne; potom sv. Jozef z r. 1921, liaty v Chomutove; Anjel Strážca taktiež z r. 1921, liaty v Chomutove; najmenší - umieráčik pochádza z r. 1798, bol preliaty v r.

Vedľa kostola ležal cintorín, na ktorom sa pochovávalo do roku 1785. V tomto roku sa začalo pochovávať na novom cintoríne na dnešnej ulici Jánskej. Pred kostolom stála kaplnka Svätého kríža, ktorú dal postaviť roku 1741 Pavol Balaša (Pál Balassa), a ktorú môžeme často vídať na starých fotografiách. Obsahovala starobylé súsošie ukrižovania, ktoré bolo neskôr presunuté pod novú vežu kostola a potom do kostola, na pozadí s maľbou mesta Jeruzalem. Neďaleko tejto kaplnky stála socha Panny Márie pred, ktorú dala vyhotoviť roku 1903 kňažná Carolina Hohenlohe. Podstavec sochy pochádza z roku 1820. Socha je od roku 1963 národnou kultúrnou pamiatkou a v roku 2006 prešla obnovou. Latinský nápis na podstavci v preklade znamená: „Z milodarov najdôstojnejšieho pána Imricha Bendeho, nitrianskeho biskupa, najvznešenejšej kňažnej Karolíny Hohenlohe a veriacich v Krista, za farára Pavla Pálfiho a čestného dekana bola postavená socha B. P. M.

Najstaršie záznamy o kostole pochádzajú zo 14. storočia, kedy ho dal postaviť pán Považskobystrického hradu a panstva Ján Podmanický. Kostol bol vybudovaný v gotickom slohu ako jednoloďový s polygonálnym uzáverom prezbytéria a predstavanou vežou. V prvej tretine 17 stor. bol prestavaný interiér aj veža. Veža bola podľa patrónov kostola často menená. V roku 1913-14 nadobudla opäť cibuľovitý tvar s bronzovým plechom. Tento tvar má dodnes. Kostol je zároveň aj hrobkou majiteľov Hradu Bystrica. Reliéfové poklopy zo sarkofágov bývalých majiteľov hradu sú zabudované do steny v predsieni kostola.

V roku 1940 sa začala úplná prestavba kostola s jeho rozšírením na spôsob bazilikálneho typu stavieb. Zachovala sa pôvodná loď s cibuľovitou vežou, ostatná časť starého kostola bola zbúraná. Pôvodný gotický kostol tak v súčasnej dobe tvorí jednu z dvoch lodí. Najmohutnejšia prostredná loď a druhá bočná loď boli pristavené. Zvláštnosťou presbytéria gotickej časti kostola (ľavá bočná loď) sú reliéfy vsadené do stien, ktoré údajne zobrazujú mesto a Hrad Bystrica.

Interiér Kostola

Súčasný kostol má dĺžku 47 m a šírku 32 m. V presbytériu na stene nad oltárom je freska od majstra Edmunda Massanyiho z roku 1959. V strede je výjav navštívenia Panny Márie. Vpravo je zobrazený kľačiaci pápež, pápežská tiara, zemeguľa s tromi klasmi; na zem zostupuje anjel s olivovou ratolesťou, prinášajúci pokoj. Vľavo sú štyria prichádzajúci anjeli: prvý nesie ľaliu (Gabriel), druhý meč a štít (Michal). Okná v presbytériu a v bočných lodiach zdobia vitráže Vincenta Hložníka.

V hlavnej lodi sa nachádza mramorová krstiteľnica. Naľavo smerom k mramorovej kazateľnici je bočný oltár so sochou sv. V pravej bočnej lodi maľba na stene nad oltárom zobrazuje udalosti Pánovho umučenia: dominuje Kristus na kríži, ďalej Posledná večera, Ježiš v Getsemanskej záhrade, Judášova zrada, Petrovo zapretie, Ježiš pred veľradou, v hornej časti Ježiš pred Pilátom, bičovanie, korunovanie tŕním, Ježiš nesúci kríž. Vitráže nad bočným vchodom zobrazujú sv. Juraja, sv. Moniku a sv. Mikuláša; loď je doplnená obrazmi sv. Pátra Pia a bl.

Presbytérium a zadná časť ľavej bočnej lode sú z pôvodného gotického kostola, ktorý bol oveľa nižšie od terajšieho, preto sa k týmto častiam zostupuje po 6 schodoch. V presbytériu je starý drevený neogotický oltár, zobrazujúci tajomstvo návštevy Panny Márie u Alžbety. Po bokoch svätostánku sa nachádzajú reliéfy anjelov, výjav z obetovania Izáka a veľkňaz Melchizedech; v strede nad svätostánkom je socha Panny Márie a Alžbety, po bokoch sv. Štefan Prvomučeník s kameňmi a sv.

Na ľavej strane tohto starého presbytéria sa nachádza gotické výklenkové pastofórium s mriežkou z 15. stor. a kamenné renesančné zo 16. stor.; Napravo od oltára sa nachádza gotická nika, ktorá pravdepodobne slúžila na odkladanie bohoslužobných predmetov. Môžeme si tu tiež všimnúť renesančný portál z vchodu do dnes už nejestvujúcej sakristie (naľavo pri pastofóriu).

Zvláštnou ozdobou starého kostola bol zachovaný alabastrový reliéf, pochádzajúci pravdepodobne z hradnej kaplnky, zobrazujúci hrad a mesto a grófske rodiny Balassovcov a Méreiovcov (nachádza sa na pravej strane presbytéria).

Po obvode presbytéria je sedem goticky lomených okien s čiastočne zachovanými kružbami. Presbytérium je zaklenuté gotickou rebrovou klenbou s jedným žľabom, ktoré dosadá do polygonálnych prstencov. Na triumfálnom oblúku gotického presbytéria sú konsekračné kríže z 15. stor.

Predná trojica okien ľavej bočnej lode znázorňuje Ježišovo zvestovanie, narodenie a obetovanie v chráme. Na oknách v strede je zobrazený Ježiš v Getsemanskej záhrade, Sedembolestná pod krížom s Ježišom a Veronika na krížovej ceste.

V zadnej časti ľavej bočnej lode, pod vežou pôvodného kostola, sa nachádza mariánska kaplnka so sochou Lurdskej Panny Márie a obrazom sv. Nad vchodom do tejto kaplnky bolo v r. 1999 umiestnené súsošie Ukrižovania od žilinského sochára Jozefa Antona Weismanna, ktoré sa pôvodne nachádzalo vo fasádovom výklenku z vonkajšej strany kostola pri hlavnom vchode; keďže bolo mnohokrát terčom vandalizmu, po reštaurovaní bolo premiestnené do vnútra kostola.

V ľavej bočnej lodi sa nachádzajú aj drevené sochy sv. Terézie Ježiškovej a sv. Pod starým kostolom bolo päť krýpt - tri pre rodinu Balassovcov, štvrtá rodiny Sapáriovcov a piata pre občanov. Predsieň kostola zdobia 3 epitafy (náhrobníky) bývalých bystrických zemepánov. Pôvodne boli asi v krypte pod kostolom. Prvý - Rafaela Podmanického, známeho prepadmi, lúpežami a drancovaním. Druhý epitaf zobrazuje Žigmunda Balassu, tretí Alžbetu Zborovskú. Nachádzajú sa tu tiež dva reliéfy, ktoré boli pravdepodobne čiastkami týchto náhrobníkov; zobrazujú sv. Petra s knihou a kľúčom a dve ženské postavy.

Zaujímavosťou tohto kostola sú dve rozdielne veže. Staršia veža je pôvodná; jej vzhľad sa častejšie menil. V novšej veži sú umiestnené 4 zvony: najväčší Najsvätejšej Trojice z r. 1922, uliaty v Trenčíne; potom sv. Jozef z r. 1921, liaty v Chomutove; Anjel Strážca taktiež z r. 1921, liaty v Chomutove; najmenší - umieráčik pochádza z r. 1798, bol preliaty v r.

Kaplnka sv. Heleny

Na kopci nad mestom vo výške 391 m nad morom sa nachádza Kaplnka sv. Heleny z roku 1728. Je to jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria, za ktorým sa nachádza baroková veža. Kaplnka je situovaná na modernom sídlisku Rozkvet, napriek tomu je romanticky obklopená lipami, z ktorých jedna má 250 rokov.

V roku 1728 dal gróf Peter Szapáry, ktorý bol pánom hradu od roku 1714 do 1777, vybudovať kaplnku svätej Heleny. Kaplnka sa stavala na holom kopci nad mestom vo výške 391 metrov nad morom.

V roku 1831 zasiahol Považskú Bystricu ťažký úder - cholera. V kaplnke sa slúžili bohoslužby za odvrátenie cholery. Na deň povýšenia svätého kríža, teda 14. septembra, v roku 1831 epidémia cholery natrvalo utíchla. Na pamiatku tejto udalosti a ako poďakovanie Bohu za ochranu sa v kaplnke svätej Heleny každoročne 14.

Po 2. svetovej vojne boli predstavitelia mesta iného názoru. Keď sa po roku 1948 začali likvidovať cirkevné objekty, kaplnka svätej Heleny sa dostala do žalostného stavu.

V roku 1977 sa konala v meste Medzinárodná šesťdňová motocyklová súťaž. Pretože sa očakávala účasť zahraničných hostí, správa mesta Považská Bystrica dala kaplnku opraviť, najmä jej vonkajší vzhľad.

Situácia sa veľmi zmenila po roku 1989. Cirkev už mohla rozhodovať o svojich objektoch, a preto jedným z prvých krokov bola generálna obnova kaplnky. Opravné práce sa začali 23. apríla 1991. Vďaka výdatnej pomoci obyvateľov mesta, Považského Podhradia a poľských misionárov Matky Božej lasaletskej bola kaplnka opravená už v auguste toho roku. Kaplnku vysvätil generálny vikár a pomocný biskup pre nitriansku diecézu Mons. František Rábek.

Ďalšie Sakrálne Pamiatky v Považskej Bystrici

V Považskej Bystrici a jej okolí sa nachádza viacero ďalších sakrálnych pamiatok:

• Kaplnka svätého Jozefa stojí na skale pri cintoríne medzi Hatným a Dolnou Marikovou. Neskorobaroková kaplnka postavená v roku 1802.
• Kaplnka Navštívenia Panny Márie z konca 18.storočia. Stojí na začiatku obce vľavo. Je to jednoloďová barokovo-klasicistická stavba zaklenutá valenou klenbou a lunetami.
• Kalvária v Považskej Bystrici bola postavená v rokoch 1805-1807 nad starým cintorínom na vŕšku kedysi nazývanom Háj. Krížová cesta končí na kopci, kde je postavená klasicistická Kaplnka sv. Márie Magdalény.
• Kamenná klasicistická prícestná socha sv. Jána Nepomuckého v Považskej Teplej v časti Zálužie vznikla v roku 1815.
• Prícestná rímsko-katolícka Kaplnka Najsvätejšej Trojice v neskoroklasicistickom slohu z roku 1864 s obdĺžnikovým pôdorysom. Stojí nad osadou Cingelov Laz naľavo od cesty na Považskú Bystricu, pri ceste do osady Kunovec.

Farnosť Považská Bystrica Dnes

V súčasnosti má farnosť Považská Bystrica tieto filiálky: Milochov, Podmanín, Praznov a Zemiansky Kvašov. Do farnosti patria sídliská resp. Na sídlisku Rozkvet, ktoré je v súčasnosti samostatnou farnosťou (Považská Bystrica - Rozkvet), sa nachádza starobylá Kaplnka sv. Heleny, pochádzajúca zo 17. storočia, v súčasnosti slúžiaca ako farský kostol novozriadenej farnosti.

V roku 1991 bola vo farnosti zriadená cirkevná Základná škola sv. V roku 1990 bol farnosti vrátený Katolícky dom, ktorý dovtedy od zoštátnenia slúžil ako dom pionierov.

Kňazi pôsobiaci v Považskej Bystrici

• Mikuláš Bystrický (?
• Andrej Škrábik (?
• Ján Baroš de Beluss (?
• Štefan Rabček (?
• Pavol Peter Škrábik (?
• Mikuláš Baroš de Beluss (?
• Tomáš Nevolný (?
• Ján Piaček (?
• Ján Piaček (?
• Henrik Náhlik OFMConv.
• Ladislav Belás, tit.

tags: #povodny #kostol #v #povazskej #bystrici