Požehnanie kríža laikmi a jeho podmienky

Tradícia požehnania domov má veľký duchovný význam. Toto požehnanie môže vyslúžiť aj laik - v rodine otec, alebo mama. Stačí požehnaná voda, prípadne zapálená svieca - symbol Krista a postoj veriaceho človeka uvedomujúc si Božiu prítomnosť a lásku.

V období okolo sviatku Zjavenia Pána, nazývaný aj Traja králi, býva zvykom požehnávať príbytky. Táto obyčaj pochádza ešte zo stredoveku a má veľký duchovný význam. Požehnaním domu, ale aj kancelárie, nemocnice či inej stavby vyjadrujeme, že daná budova chce byť spájaná s pôsobením Božej milosti. Teda že všetko, čo sa v nej bude diať, chce byť na Božiu oslavu.

Ten, kto si dá požehnať svoj príbytok, zasväcuje ho Bohu a zároveň vyjadruje, že v tomto príbytku chce žiť aj so svojou rodinou v duchu kresťanstva v láske, porozumení a modlitbe. Požehnávanie domov patrí v cirkvi medzi sväteniny.

Požehnanie príbytku môže vykonať aj laik. Na túto situáciu zareagovali aj Pápežské misijné diela, ktoré ponúkli pre ľudí domácu pobožnosť požehnania príbytkov. Domácu pobožnosť môže viesť člen rodiny, najlepšie ak je to otec, matka či starší súrodenec. Každý pokrstený človek je povolaný k tomu, aby požehnával. Je vhodné, aby sa pri požehnaní príbytku stretla a modlila spoločne celá rodina.

Bez ohľadu na to, či tam príde kňaz alebo tento obrad vykonáva otec rodiny. Veď práve vtedy, keď sa rodina spoločne modlí, je tam prítomný aj Ježiš. Vranovský farár pripomína, že pandémia je stále príležitosťou posilniť prax spoločnej modlitby v rodinách a zvolávania Božieho požehnania do života.

V úvode pobožnosti požehnania príbytkov zaznieva úryvok zo Svätého písma o návšteve mudrcov. Kňaz Majtán poukazuje na to, že každá rodina sa stáva miestom, kde sa chceme - podobne ako mudrci - pokloniť novonarodenému Ježišovi.

Ako vykonať požehnanie domu laikom?

Pri požehnávaní domu na Tri krále sa používa Tymián, uhlie a krieda. Komplet obsahuje Tymián, uhlie a kriedu.

Postup požehnania domu laikom v čase sviatku Zjavenia Pána:

1. V mene, Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.
2. Pokoj nášmu domu a všetkým, čo v ňom bývame. I s duchom tvojím.
3. Počúvajme slová sv. Evanjelia podľa Matúša(2, 1-12):
   Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu. A hľa hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. Ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali. Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu.
4. S radosťou za dar Božieho Syna velebme nášho Spasiteľa a prednesme mu svoje prosby:
   • Pane Ježišu, Boží Syn, žil si s nami ako človek, aby sme sa my mohli stať Božími deťmi, daj, aby sme boli dobré deti nášho dobrého Boha
   • Pane Ježišu, ty si sa v nazaretskej rodine vzmáhal v múdrosti a bol si v obľube u Boha i ľudí, daj, aby otcovia a matky boli prvými učiteľmi a svedkami viery pre svoje deti.
   • Pane Ježišu, Kráľ pokoja, ty si nám priniesol svoj pokoj, daj, aby všetci, čo v tomto dome bývajú, tešili sa zdraviu i pokoju a žili v láske a svornosti a boli ti za všetko vďační.
   • Pane Ježišu, priniesol si radostnú zvesť trpiacim a chudobným a uzdravoval si pokorných srdcom, chráň nás od prílišných starostí a otvor naše srdce pre trpiacich a núdznych.
   • Pane Ježišu, Život veriacich, ty si prijal Máriu a Jozefa k sebe do nebeskej vlasti, prijmi aj zosnulých z našej rodiny medzi svojich spravodlivých v nebi.
5. A teraz sa spolu modlíme, ako nás naučil náš Pán Ježiš Kristus: Otče náš, ktorý si na nebesiach...
6. Modlitba požehnania:
   Všemohúci Bože a Otče, ty si nás v krste prijal za svoje deti a urobil si nás bratmi a sestrami tvojho Syna; posilňuj naše spoločenstvo s ním a daj, aby sme v našej rodine žili vo svornosti a láske. Bože, ochraňuj náš dom pred zlom a hriechom, požehnávaj ho i všetkých, čo v ňom bývajú, aby sme ti ako domáca cirkev prinášali duchovné obete: zlato lásky, myrhu utrpenia a kadidlo modlitby. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.
7. (Otec - matka pokropí požehnanou vodou prítomných i celý dom, pričom povie:) Táto požehnaná voda nech nám pripomenie náš krsti Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, ktorý nás vykúpil svojím krížom a zmŕtvychvstaním.
8. (Na horné veraje dvier kriedou napíšeme: 20 C + M + B 11 To znamená: Christus mansionem benedicat (Kristus nech požehná náš príbytok)
9. Prosme teraz spoločne Pannu Máriu o pomoc a ochranu: Zdravas Mária .... ;
10. Dnes prišla spása do nášho domu.

Sväteniny a Sviatosti

Sú to sviatosti a sväteniny. Pomáhajú nám na ceste k Bohu a posväcujú rozličné okolnosti života. Sú to požehnania, keď sa kňaz (a v istých prípadoch môže aj laik) modlí a prosí Pána, aby ten, kto bude používať nejaký predmet, rástol vo viere a v láske.

Požehnaný krížik alebo iný predmet má inú úlohu - navádza našu myseľ, skutky i slová na cestu k večnej spáse. Sväteniny majú veľmi úzky vzťah k prežívaniu našej viery. Ak sa zbožne pomodlím ruženec, ak odovzdám v modlitbe všetky problémy, môj spánok bude oveľa pokojnejší, pretože viem, že Boh dal svojich anjelov, aby bdeli nad mojím životom.

Každá svätenina je spojená s modlitbou a s určitým znakom. Jednou zo svätenín, o ktorej sa často diskutuje, je aj exorcizmus. Prvý, kto ho vykonával, bol Ježiš a Cirkev má od neho moc a poslanie. V jednoduchej forme sa vykonáva pri slávení sviatosti krstu.

Kríž ako Znamenie Spásy a Ochrany

Kríž je najväčšie znamenie, ktoré Ježiš uskutočnil, a stal sa ústredným symbolom našej viery. Pretože Ukrižovaný zvíťazil nad zlom práve svojou smrťou na kríži. Kríž je znamením spásy, je znakom ochrany pred zlom a pôsobenia Božej lásky, ktorá sa v človeku dotýka všetkého a všetko premieňa. Je to znamenie lásky.

V logu nadácie Pomoc trpiacej Cirkvi je znázornený kríž. Kríž predstavuje skutočnú misiu a DNA našej pastoračnej organizácie, ktorej poslaním je pomáhať trpiacim a prenasledovaným kresťanom.

V logu ACN vidíme, že kríž je tiež šípom, ktorý preráža múr nenávisti, rozdelenia a zla. Nesme Kristov kríž s radosťou vo svojom srdci. V ňom spočíva Božia moc a múdrosť (1 Kor 1, 24). Per crucem ad lucem - skrze kríž k svetlu.

Požehnanie ako Akt Dobrorečenia a Vďakyvzdania

V prvom rade by sme mali rozumieť tomu, čo vlastne znamená výraz požehnanie. Týmto slovom, ktoré pôvodne nie je naše, najčastejšie prekladáme latinské slovo benedictio. Latinské benedicere doslova znamená dobrorečiť, teda nielen „vyprosovať dobro“, ale aj velebiť, oslavovať, vzdávať vďaky.

Každé požehnanie je duchovnou skutočnosťou, ktorá v prvom rade vyjadruje dobrorečenie, zvelebovanie Boha, darcu všetkých dobrých darov, a zároveň je spojené s modlitbou, prosbou o jeho posilu, ochranu, dary potrebné pre nábožný život. Požehnanie je teda modlitbou, mostom medzi Bohom a človekom.

Žehnať znamená chváliť Boha za to, čo nám dal a za okamihy, kedy zasiahol do nášho života. On je zdrojom všetkého požehnania. K požehnaniu patrí chvála toho, ktorý je našim Stvoriteľom, Vykupiteľom a Spasiteľom.

Ako Byť Požehnaním pre Druhých

Ak chceme byť požehnaní, musíme konať v súlade s prirodzenosťou. Každý z nás, je pre druhých požehnaním. Boh to od nás očakáva. Nemusíme kvôli tomu podávať nadľudské výkony. Stačí, ak budeme tým, kým sme vo svojej podstate. Sme pre druhých požehnaním práve taký, akí sme, vo svojej jedinečnosti.

Musíme sa prestať podceňovať, Boh nás vyvolil k tomu, aby sme boli prameňom požehnania pre iných.

Požehnanie má v sebe vždy niečo spojené s vyvolením. Keď niekomu žehnám, prežíva, že je Bohom vyvolený. Byť vyvolený a požehnaný, znamená byť v Božej blízkosti.

A keďže si nás Boh vyvolil a požehnáva nás, môžeme prežívať skutočnosť, že Boh túži po našej blízkosti a že nás prijíma bez podmienok. Byť vyvolený, však znamená aj určité očakávania, ktoré má Boh k človeku. Je to očakávanie, že sa zriekneme svojej minulosti, zanecháme falošné istoty a odovzdáme sa do Božích rúk, vďaka čomu sa dostaneme pod jeho ochranu.

Byť požehnaný, teda znamená dôverovať Bohu a kráčať životom s vedomím, že Boh nás chráni pred nebezpečenstvom. Boh dáva človeku prísľub: „budeš požehnaním“ a je to ten najkrajší prísľub, ktorý môže človek dostať. Človek je teda požehnaný a môže byť prameňom požehnania pre druhých.

Rôzne Formy Požehnania

Existuje niekoľko druhov požehnania:

• Požehnanie gestom: Ježiš berie deti do svojho náručia, vkladá na ne ruky a žehná im. Toto požehnanie je nežným gestom. Ak niekoho objímeme s úmyslom požehnať ho, cez naše objatie môže prežiť skúsenosť, akoby ho Boh prijímal do svojho objatia, uisťoval o svojej láske a o tom, že ho stále obklopuje jeho spásonosná a milujúca blízkosť. Vďaka objatiu je možné požehnanie priamo zakúsiť, nesie v sebe kus nehy.
• Požehnanie slovami: Môžeme žehnať aj slovami, keď povieme niečo dobré. Teda požehnaním je aj to, keď o druhom človeku hovorím niečo dobré pred inými, ale aj keď mu to hovorím. Požehnanie cez slová, má blahodárne účinky pre dušu. Má silu zlomiť všetky slová, ktoré nás zranili a ktoré sme počuli počas svojho života.
• Požehnanie vkladaním rúk: Ježiš vkladá na deti svoje ruky. Gesto vkladania rúk je veľmi osobné a intímne. Vnímam cez neho teplo druhého, niekedy cítim, ako cez mňa prúdi niečo uzdravujúce. Vkladanie rúk je najsilnejšie gesto žehnania. Vďaka nemu môžem na vlastnom tele zakúsiť Božiu lásku, v podobe nežného dotyku, lásku - ktorá cez mňa prúdi k druhému človeku.
• Požehnanie znakom kríža: Kríž je znamením spásy, je znakom ochrany pred zlom a pôsobenia Božej lásky, ktorá sa v človeku dotýka všetkého a všetko premieňa. Je to znamenie lásky. Ježiš za nás položil svoj život na kríži a miluje nás takých, aký sme. Neexistuje nič, čo by z tejto lásky bolo vylúčené. Boh ma naozaj miluje. Cez znak kríža jeho láska preniká cez všetko, čo mám a kým som, cez moje myslenie, vitalitu, dary, sexualitu, nevedomie, podvedomie, svetlé aj temné stránky mojej osobnosti… Tento znak mi pripomína, že som Bohom požehnaný. Smiem zvolávať na seba jeho požehnanie a žehnať iným, pretože Boh ma preniká svojou láskou a všetko vo mne premieňa. Nemusíme robiť veľké znamenie kríža, stačí dať krížik na čelo blízkej osobe :-).

Požehnávanie príbytkov nie je mágiou

Oslovení kňazi sa zhodujú, že veriaci zväčša chápu význam požehnávania domov. Občas sa však stane, že niektorí ľudia ho berú ako niečo magické. Podľa vranovského dekana sú však takéto prípady výnimočné.

Podľa Štefana Albičuka sa stáva, že veriaci zavolajú kňaza požehnať príbytok, lebo sa boja, pociťujú nepokoj alebo tam bývali s niekým, kto zomrel, a boja sa, že ich zosnulý príde strašiť.

„Najčastejšie však ide buď o nepraktizujúcich, alebo vlažných veriacich. Neraz si myslia, že stačí posvätiť príbytok a všetko je už v poriadku. V takomto prípade sa ich snažíme povzbudiť k tomu, aby prichádzali aj na svätú omšu, k sviatostiam, navzájom si odpustili, viac sa modlili či obetovali omšu na úmysel za svojich zosnulých príbuzných, ako aj za celú svoju rodinu,“ hovorí duchovný Košickej arcidiecézy.

S nesprávnym chápaním požehnania sa stretáva aj Ivan Kňaze. „Ak si niekto myslí, že ho ochráni nápis nad dverami, tak sa mýli. Raz mi jedna pani vravela, že by sme mali piť svätenú vodu, že tá nás uchráni. Lenže samotná svätená voda nás neochráni,“ zdôrazňuje riaditeľ Pápežských misijných diel na Slovensku.

Podľa neho svätená voda, kadidlo či krieda, alebo zapálená svieca sú len prostriedkami, ktoré nám majú pomôcť byť viac vnímaví. Tak ako sa vznáša kadidlo, podobne sa vznáša aj modlitba k Bohu, zažatá sviečka nám zas pripomína, že je medzi nami Kristus, ktorý je svetlom sveta. Ale toto nie je podstatou požehnania. Rovnako ako mnohí ľudia nosia v aute ruženec, ktorý ich má pred niečím ochrániť - pokiaľ sa ho aj nemodlia, je to ako amulet.

Farár v Domaniži Ľubomír Majtán však zdôrazňuje, že ak sa požehnanie príbytku berie s vierou, dokáže priniesť pokoj aj do rodín, kde sa dejú zvláštne veci.

„Niektorí ľudia volajú kňaza do domu, pretože sa tam podľa ich slov dejú zvláštne či zlé veci, straší tam, cítiť tam chlad či nenávisť. Po požehnaní akoby všetky spomínané veci zrazu odišli,“ hovorí s tým, že osobne sa mu viackrát stalo, že požehnanie prinieslo takmer okamžitý účinok a do domu sa vrátil pokoj, teplo a požehnanie.

Sviatosti

V Katolíckej cirkvi poznáme sedem sviatostí, ktoré ustanovil Ježiš. Niektoré nám dávajú nezmazateľné znaky.

Krst

Krstom vstupujeme do spoločenstva Cirkvi. Odpúšťa sa nám dedičný hriech (pri krste dospelého aj všetky ostatné hriechy) a stávame sa milovanými Božími deťmi. Prijať ho môžu len tí, ktorí sú nepokrstení, chcú sa dať pokrstiť a majú vieru. V riadnom prípade krstí biskup, kňaz alebo diakon.

Birmovanie

Je to sviatosť kresťanskej dospelosti, pri ktorej dostávame plnosť darov Ducha Svätého. Pri udeľovaní tejto sviatosti kladie ruky na birmovanca a pomaže ho posvätnou krizmou, pričom hovorí: „Prijmi znak daru Ducha Svätého.“ Pobirmovaný dostáva pečať Ducha Svätého a stáva sa dospelým kresťanom. Prijať ju môže každý, kto bol pokrstený a kto ešte nebol pobirmovaný. Podmienkou je, že kandidát na birmovanie je v stave milosti posväcujúcej (po svätej spovedi) a je pripravený.

Eucharistia

Sviatosť Eucharistie je Ježiš prítomný pod spôsobom chleba a vína. Voláme ju inak aj sviatosť oltárna alebo sväté prijímanie. Je vhodné prijímať ju často a minimálne raz za rok. Na to, aby ju človek mohol prijať, je potrebné, aby bol v posväcujúcej milosti.

Svätá spoveď

Nazývame ju aj svätá spoveď alebo sviatosť zmierenia. Jej cieľom je, aby boli človeku odpustené hriechy. V tejto sviatosti ich vyznáva a ľutuje. Je to uzdravujúca sviatosť. Vysluhuje ju kňaz, ktorý udeľuje veriacemu v spovedi rozhrešenie. Ono ho má oslobodiť od hriechu. Kňazi majú moc na základe vysviacky odpúšťať hriechy.

Pomazanie chorých

Je to sviatosť, keď kňaz pomazáva chorého posväteným olejom na čele a na rukách. Ľudia ju pomenúvajú aj ako „posledné pomazanie“. Nie je to správny názov. Vysluhujú ju biskupi a kňazi.

Sviatosť kňazstva

Ten, kto prijme sviatosť kňazstva, začleňuje sa medzi kňazov a biskupov a prijíma aj dar Ducha Svätého. Túto sviatosť môže prijať jedine pokrstený muž v stave posväcujúcej milosti. Udeľuje sa v nej nezmazateľný duchovný znak spojený so špeciálnymi milosťami: slúženie svätej omše, hlásanie Božieho slova. Aj táto sviatosť je zameraná na službu spoločenstvu.

Manželstvo

Človek je k nej povolaný od prirodzenosti. Vysluhujú si ju manželia navzájom pred tvárou Cirkvi. Prijať ju môže pokrstený a slobodný muž a žena.

Nech sa páči. Božie dary sú tu pre každého z nás. Sväteniny i sviatosti. Máme všetko, aby sme sa dostali do neba. Je na nás, ako ich využijeme. Pán nám ich dal, aby sme sa cez ne priblížili k nemu.

Tabuľka - Porovnanie svätenín a sviatostí

tags: #pozehnanie #kriza #laikom