Požehnanie Pánovo má v živote veriaceho človeka nezastupiteľné miesto. Tento článok sa zameriava na význam Božieho požehnania, jeho prepojenie s modlitbou a plnením Božích prikázaní. Ukážeme si, ako sa Božie požehnanie prejavuje v rôznych aspektoch života a ako ho môžeme aktívne hľadať a prijímať.
Modlitba ako kľúč k Božiemu požehnaniu
Keď sa modlíme, prosíme Boha, aby urobil to, čo sľúbil. Dávid opakovane premieňa Boží prísľub na modlitbu. Dávidove slová „urob, ako si sľúbil“ nás dostávajú k jadru modlitby. Zo slova, ktoré Boh vyslovil, vychádza Dávidova modlitba: „Pane, to, o čo ťa prosím, je to, čo si už povedal.
Odkiaľ má Dávid odvahu modliť sa túto modlitbu? Keby Boh nebol prehovoril, Dávid by nemal odvahu. „Svojmu služobníkovi si prisľúbil také dobrodenie. Ráč preto požehnať dom svojho služobníka, aby navždy trval pred tebou“ (2Sam 7:28-29). Prečo by ste sa teraz mali modliť za niečo, čo Boh už prisľúbil? Pretože modlitba je spôsob, akým sa Božie zasľúbenia plnia. Modlitba je postavenie sa do medzery medzi tým, čo Boh povedal, a tým, čo prežívate, a ich spojenie.
Tu je ďalší dôvod, prečo sa modliť s otvorenou Bibliou: To, čo Boh hovorí vo svojom Slove, vám bude deň čo deň naznačovať nové veci, za ktoré sa môžete modliť za niekoho, koho máte radi. Ako sa môžete rok čo rok modliť za ľudí, ktorých milujete, bez toho, aby ste skĺzli do márneho opakovania? „Pane, požehnaj ich! Pane, požehnaj ich! Pane, požehnaj ich!“ A to sú len prvé tri dni!
Jób navrhuje, aby sme sa modlili k Bohu rovnakým spôsobom, ako advokát predkladá svoj prípad na súde. Čo robí advokát na súde? Advokát predkladá argumenty. Uvádza dôvody. Cituje právne precedensy pre konkrétny rozsudok.
Aký je rozhodujúcim argumentom pred Bohom? Veľkým a rozhodujúcim argumentom vo všetkých našich modlitbách je osoba a dielo nášho Pána Ježiša Krista. Jeho meno má u Boha vždy váhu. Na konci svojej modlitby hovoríte: „V mene Pána Ježiša. Amen.“ Prečo ste povedali: „V mene Pána Ježiša“? Pretože intuitívne viete, že Boh je odhodlaný robiť všetko, čo oslavuje Ježišovu osobu a podporuje Ježišovo dielo. Preto náš Pán povedal: „Amen, amen, hovorím vám, keď budete Otca o niečo prosiť v mojom mene, dá vám to“ (Jn 16:23). Ježiš Kristus je rozhodujúcim argumentom pre každého človeka, ktorý sa približuje k Bohu v jeho mene.
Plnenie Zákona a Požehnanie
Deuteronómium 28,1-14 nám hovorí: Keď však budeš počúvať hlas Pána, svojho Boha, keď budeš plniť a zachovávať jeho príkazy, ktoré ti ja dnes nariaďujem, Pán, tvoj Boh, ťa povýši nad všetky národy, čo sú na zemi. Na teba sa znesú a k tebe dôjdu všetky tieto požehnania, ak budeš počúvať jeho príkazy. Budeš požehnaný v meste, budeš požehnaný na poli. Požehnaný bude plod tvojho života, plod tvojej zeme a plod tvojho dobytka, stáda tvojho dobytka a čriedy tvojich oviec. Požehnané budú tvoje humná a tvoje sýpky. Požehnaný budeš, či budeš vchádzať alebo vychádzať. Pán dá padnúť pred tebou tvojim nepriateľom, čo sa postavia proti tebe; jednou cestou pôjdu proti tebe, ale siedmimi (cestami) budú pred tebou utekať. Pán zošle požehnanie na tvoje zásobárne a na všetky práce tvojich rúk a požehná ťa v krajine, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh. Pán si ťa postaví za svätý ľud, ako ti prisahal, ak zachováš prikázania Pána, svojho Boha, a ak budeš kráčať po jeho cestách. Vtedy všetky národy zeme uvidia, že sa nad tebou vzýva meno Pánovo, a budú sa ťa báť. Pán ti poskytne hojnosť všetkého dobrého plodu tvojho života, plodu tvojho dobytka a plodu tvojej zeme, o ktorej prisahal tvojim otcom, že ti ju dá. Pán otvorí svoju najlepšiu pokladnicu, nebo, aby dal na svoj čas dážď tvojej krajine, a požehná všetky práce tvojich rúk. Ty budeš požičiavať mnohým národom, ale ty si od nikoho požičiavať nebudeš. Pán teba ustanoví za hlavu, nie za chvost, a vždy budeš hore, a nie dolu, ak budeš počúvať príkazy Pána, svojho Boha, ktoré ti dnes nariaďujem, a ak ich budeš zachovávať a plniť, a neodchýliš sa od nich ani napravo, ani naľavo, ak nepôjdeš za cudzími bohmi, ani ich nebudeš uctievať.
Slová, ktoré dnes zaznievajú z Písma, sú staré tisíce rokov a predsa majú pre nás neuveriteľnú aktuálnosť. „Neprekrúcaj právo cudzinca ani siroty a od vdovy neber šaty do zálohu!“ - to je veta, ktorá odhaľuje srdce Pána Boha. Nie je to len právna norma, nie je to obyčajný spoločenský poriadok. Je to priamy pohľad do Božieho charakteru. Pán Boh je ten, ktorý sa postaví na stranu tých, ktorí si sami pomôcť nevedia.
Keď Pán Boh prikazuje, aby Izrael nezabudol snop na poli, alebo aby nepaberkoval po vinici, alebo aby nevytriasol olivu do posledného plodu, v skutočnosti učí svoj ľud deliť sa. A nielen deliť sa z nadbytku, ale deliť sa zo žatvy, zo základného živobytia.
Pole, olivovník, vinica - to všetko je požehnanie od Hospodina. A keď viem, že som požehnaný, potom mám byť požehnaním aj pre iného. Bohatstvo, ktoré si človek stráži len pre seba, sa mení na kliatbu. Bohatstvo, ktoré sa delí, sa mení na požehnanie. Preto Pán Boh hovorí: nech to ostane cudzincovi, sirote a vdove, aby ťa požehnal Hospodin, tvoj Boh, pri každom diele tvojich rúk.
Pán Boh volá svoju cirkev, aby bola spoločenstvom, ktoré nenecháva človeka napospas. A preto aj nám dnes znie slovo: pamätajte, že aj vy ste boli otrokmi. Pamätajte, že aj vy ste boli bezmocní, bezmocní voči smrti a zlu. A pamätajte, že aj vás vykúpil Hospodin, váš Boh, skrze Pána Ježiša Krista. To je naše svedectvo: boli sme otroci hriechu, ale boli sme vyslobodení krvou Božieho Syna. A preto máme konať. Preto sa máme deliť. Preto máme chrániť. Nie preto, že sme dobrí. Nie preto, že sme šľachetní. Ale preto, že vieme, odkiaľ sme prišli a kto nás zachránil. To je evanjelium premenené do praxe.
Spravodlivosť a milosť kráčajú spolu. Nie je to spravodlivosť slepá a tvrdá, ale spravodlivosť, ktorá hľadí na slabého a zohýba sa k nemu. To je obraz nášho Boha: Boh, ktorý sa skláňa. Boh, ktorý pamätá na siroty a vdovy. Boh, ktorý sa stará o tých, čo by boli inak zabudnutí. Nech sa nám teda tieto slová stanú základom života: pamätať na vlastné vykúpenie a preto konať dobro. Pamätať na Pánovo požehnanie a preto sa oň deliť. To je cesta, ktorou nás vedie Hospodin.
V texte sme počuli: „Keď budeš žať na svojom poli a zabudneš na poli snop, nevracaj sa vziať ho; nech ostane cudzincovi, sirote alebo vdove.“ To je veľmi konkrétne prikázanie. Pán Boh ukazuje, že milosrdenstvo sa nemá diať len vo veľkých slovách, ale v každodennom živote. Vtedy, keď človek zbiera úrodu, keď pracuje, keď má možnosť brať všetko pre seba. To je veľká lekcia aj pre nás dnes. Nemáme možno polia ani vinice, ale máme svoj čas, svoje schopnosti, svoje prostriedky. A otázka znie: vieme z nich niečo ponechať aj pre iných? Alebo všetko strážime len pre seba? Svet nás učí, že musíme mať viac a viac. Pán Boh nás učí, že požehnanie prichádza, keď sa delíme. To, čo necháme pre iného, nie je stratou. Je to priestor, ktorý Pán Boh naplní svojím požehnaním.
Kľúčovým slovom nášho textu je aj pamäť. „Pamätaj, že si bol otrokom v Egypte.“ To je pripomienka, ktorá chráni pred pýchou. Izrael sa nemal pozerať na cudzinca či vdovu zhora. Mal pamätať, že aj on sám bol kedysi bezmocný a odkázaný. Aj my máme pamätať, že sme boli otrokmi hriechu. Nemali sme sami silu vyslobodiť sa. Ale Pán Ježiš Kristus nás vykúpil, priniesol nám slobodu, otvoril nám cestu k večnému životu. Pamäť na Božie dielo, ktoré nás vedie k milosrdenstvu. Kto pamätá, že bol zachránený, vie sa deliť, vie odpúšťať, vie byť citlivý na potreby iných. Kto zabudne, ten ľahko zatvrdne a začne žiť len pre seba. Preto je pre cirkev také dôležité, aby nikdy nezabudla, že všetko, čo má, má z milosti.
Požehnanie neprichádza cez zhromažďovanie, ale cez dávanie. Nie tým, že všetko uchopíme pre seba, ale tým, že sa dokážeme podeliť. Takýto život je svedectvom o našom Bohu, ktorý sa sklonil k nám, keď sme boli slabí. A tak, ako On pamätá na siroty, vdovy a cudzincov, máme pamätať aj my. Nech sa teda toto slovo stane sprievodcom našich dní. Nech nás učí, že naše „pole“ nikdy nie je len naše. Že naše požehnanie je aj požehnaním pre iných. A nech nám dá silu, aby sme nikdy nezabudli, odkiaľ nás Pán Boh vyslobodil. Lebo kto pamätá, ten vie konať dobro. A kto koná dobro, ten kráča cestou, po ktorej Pán Boh sľúbil požehnanie.
Eucharistia a Požehnanie
Eucharistia totiž nie je iba jednou z mnohých tém, ale je samotným srdcom kresťanského života. „Slávenie svätej omše - ako úkonu Krista a hierarchicky usporiadaného Božieho ľudu - je stredom celého kresťanského života tak pre všeobecnú Cirkev, ako aj pre miestne cirkevné spoločenstvo a pre každého veriaceho. V omši je totiž vrchol činnosti, ktorou Boh posväcuje svet v Kristovi, a v nej vrcholí kult, ktorý ľudia preukazujú Otcovi, keď sa mu klaňajú skrze Krista, Božieho Syna, v Duchu Svätom.
Eucharistiu chápeme vo svetle biblického zjavenia a cirkevnej tradície ako tajomstvo viery (porov. Ecclesia de Eucharistia, 1). Zároveň je odvolávanie sa na zjavenie a tradíciu potrebné na to, aby sa Eucharistia naplno ukázala ako tajomstvo svetla (porov. Mane nobiscum Domine, 2) a pomohla nám kráčať po ceste viery opísanej v evanjeliovom príbehu o emauzských učeníkoch, zvolenom Svätým Otcom za ikonu Roka Eucharistie.
Eucharistia, ktorá stojí v centre diela spásy, ako vrchol kresťanskej iniciácie osvetľuje iné sviatosti a v nej sa všetky stretávajú. Liturgia hodín môže byť spojená s eucharistickým slávením (porov. Aj sväteniny, ako napríklad opátske požehnanie, rehoľné sľuby, zasvätenie panien, ustanovenie riadneho alebo mimoriadneho služobníka či pohrebné obrady, nachádzajú svoje miesto v rámci slávenia svätej omše.
Samotný charakter nedeľnej omše a význam, ktorý má pre kresťanský život, si vyžadujú jej starostlivú prípravu, aby sa prežívala ako epifánia Cirkvi (porov. Dies Domini, 34 - 36; Ecclesia de Eucharistia, 41; Novo millennio ineunte, 36), vyznačujúca sa radostným slávením a spevom, do ktorého sa všetci zapájajú a na ktorom sa aktívne zúčastňujú (porov. Oživiť vo všetkých spoločenstvách slávenie nedeľnej svätej omše by malo byť prvoradou úlohou toho mimoriadneho roka.
Je žiaduce, aby sa dosiahla plnosť eucharistického znaku prijímaním na veľkonočnú vigíliu pod spôsobmi chleba a vína (porov. Lettera feste pasquali, 91 a 92), pričom jeho vhodnosť a okolnosti, za akých sa má konať, sa ponechávajú na posúdenie miestnych ordinárov pri súčasnom plnom rešpektovaní liturgických noriem (porov.
Medzi nimi je procesia predstavujúca určitú formu eucharistických sprievodov: je pokračovaním slávenia Eucharistie takým spôsobom, že kresťanský ľud „vydáva verejné svedectvo o viere v Najsvätejšiu sviatosť a o jej uctievaní“ (De sacra communione, 101; porov. CIC, kán. Preto „nech sa tohto roku osobitne slávnostne prežíva slávnosť Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi, spojená s tradičnými procesiami.
Pri spoločnom slávení, keď sú na to vhodné okolnosti,...
Bázeň pred Pánom ako cesta k požehnaniu
Kniha Sirachovcova 1,12-14.16.19 hovorí: Bázeň pred Pánom plní srdce slasťou, dáva veselosť a radosť a dlhý život. Bohabojnému sa dobre povedie na konci, v deň svojej smrti dôjde požehnania. Najkrajšia múdrosť je milovať Boha. Počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom, pred veriacich bola stvorená spolu s nimi už v materskom lone; spolu chodí s vyvolenými ženami a možno ju poznať pri verných a spravodlivých. Dobre sa povedie bohabojnému, v deň, keď sa pominie, dôjde požehnania.
Žalm 128,4 hovorí: Veru, tak bude požehnaný muž, ktorý sa bojí Pána.
„Všetci Pánovi služobníci, ktorí stojíte v noci v dome Pánovom.“ „Všetci Pánovi služobníci“ môžu v kontexte chrámu byť buď všetci Izraeliti alebo len kňazi vo svätyni. Služobníci by mali byť pripravení, t. j. stojaci, okamžite splniť želanie svojho pána. Preto máme Bohu dobrorečiť za každých okolností a k nemu dvíhať svoje ruky.“ (Augustín)
Praktické kroky k prijatiu požehnania
Premenenie Pána na vrchu nech je pre nás povzbudením nájsť si čas na modlitbu, ktorá nás premieňa. Môžeme si dať jednoduché predsavzatie. Nastavme si budík o 5 minút skôr, ako zvyčajne vstávame. Nie o polhodinu, alebo hodinu, len o 5 minút, ale ten čas venujeme modlitbe.Tabuľka: Príklady požehnaní v Žalmoch
| Žalm | Požehnanie |
|---|---|
| Žalm 20 | Nech ti dá, čo si tvoje srdce žiada, nech splní každý tvoj zámer. |
| Žalm 21 | Blažíš ho radosťou z tvojej prítomnosti. |
| Žalm 22 | Od teba pochádza môj chválospev vo veľkom zhromaždení. |
| Žalm 23 | Hospodin je môj pastier, nič mi nechýba. Vodí ma na zelené pastviny. |
| Žalm 24 | Ten si odnesie požehnanie od Hospodina. |
| Žalm 25 | Môj Bože, v teba som dúfal. |