Požehnanie pred sobášom a svadobné tradície na Slovensku

Svadobné tradície a zvyky robia z významného dňa dvoch ľudí uzatvárajúcich zväzok slávnostný, nezabudnuteľný moment. Niektorí sa držia dávnych tradícií, iným sa zapáčia zvyky inej krajiny či moderné zvyklosti. A práve to je na tom to najkrajšie - každý si môže usporiadať svadbu presne podľa svojich predstáv. Aj ako hosťovi na svadbe sa vám môžu tieto zvyky hodiť, aby vás náhodou niečo nezaskočilo. Zvyky a tradície na svadbe sa líšia sa naprieč regiónmi a každý si z nich určite vyberie to pravé pre svoj veľký deň. Pripravili sme pre vás tento prehľad, aby ste sa mohli inšpirovať.

1. Odpytovanie a odobierka nevesty

Odpytovanie, niekedy nazývané aj odobierka, je starobylý a nesmierne dojemný svadobný rituál. Symbolizuje rozlúčku s doterajším životom v rodičovskom dome a poďakovanie rodičom za starostlivosť, výchovu a lásku. Je to okamih, keď snúbenci oficiálne žiadajú svojich rodičov o požehnanie na spoločnú cestu manželstvom. Odpytovanie, či tzv. pytačky, a odobierka nevesty prebiehajú v deň svadby u nevesty doma. Konajú sa väčšinou v úzkom rodinnom kruhu. Ženích si príde svoju nastávajúcu oficiálne vyzdvihnúť do domu jej rodičov, ktorým pri tejto príležitosti poďakuje za ich starostlivosť, výchovu a lásku. Tento moment je väčšinou veľmi dojemný, až intímny.Počas odpytovania snúbenci prednesú krátky príhovor, v ktorom vyjadria vďaku, spomenú krásne spomienky z detstva a vyslovia prosbu o požehnanie. Pre rodičov je to často veľmi emotívny moment, pretože v ňom vidia, ako sa ich dieťa mení z dieťaťa na dospelého človeka, pripraveného na vlastnú rodinu.
Odobierka sa však môže poňať aj vtipne. Ženíchovi v rámci toho môžu núkať iné, prezlečené či zahalené nevesty a on si musí tú svoju medzi nimi nájsť. Po odobierke sa pár a rodina presúvajú spoločne na obrad.

Ako riešiť odpytovanie, ak sa ženích a nevesta uvidia až pri obrade?

Moderné svadby čoraz častejšie zachovávajú tradíciu, že sa ženích a nevesta vidia prvýkrát až v kostole alebo pri oficiálnom obrade. Ako teda v takomto prípade zabezpečiť odpytovanie a požehnanie od rodičov?Jednou z možností je individuálne odpytovanie. Každý zo snúbencov si môže pripraviť krátke stretnutie s rodičmi samostatne, ešte pred svadobným obradom. Týmto spôsobom sa zachová osobný rozmer a intímna atmosféra bez toho, aby sa partneri stretli skôr, než je plánované.Ďalšou možnosťou je zaradiť požehnanie priamo do svadobného obradu. Kňaz alebo celebrant môže vyzvať rodičov, aby verejne udelili svoje požehnanie, prípadne snúbenci môžu pripraviť špeciálnu modlitbu alebo čítanie venované práve rodičom.Niektoré páry volia aj kompromis - poďakovanie a požehnanie vyjadria verejne počas svadobnej hostiny, v príhovore pred prvým tancom alebo pri slávnostnom prípitku. Možností je mnoho, dôležité je vybrať si tú, ktorá vám najviac vyhovuje a je v súlade s vaším príbehom.

2. Svadobný sprievod

Ak sa na svadbu a na obrad presúvate spoločne - čo už peši alebo autami - idete vo forme svadobného sprievodu. Ako prvý ide ženích, ktorého sprevádza prvá družica (áno, čítate správne, na ceste ho stráži veľvyslankyňa nevesty), svedok a často aj jeho rodičia. Nevesta ide ako ďalšia v poradí, presúva sa v prítomnosti prvého družby, svedka a svojich rodičov. V tomto poradí aj vchádzate do obradnej miestnosti alebo do kostola.

3. Svadobná brána

Svadobnú bránu alebo slávobránu, bohato zdobenú kvetmi a stužkami, stavali naši predkovia ako efektnú dekoráciu na ceste, ktorou sa mal peši uberať svadobný sprievod, najčastejšie pred dom rodičov nevesty. Symbolizovať mala slávnostné vykročenie do nového života. Neskôr si začali mladomanželia sľubovať pri slávobráne lásku, a to najmä pri netradičných svadbách konajúcich sa doma na záhrade, či v prírode.
Slávobrána v tomto význame symbolizuje ich spoločnú strechu nad hlavou či ochranu rodiny. Na moderných svadbách sa svadobné brány používajú napríklad aj ako efektný fotokútik.

4. Výkupné

Svadobnému sprievodu sa postavia do cesty kamaráti páru a zatarasia im cestu. Ženích musí zaplatiť výkupné alebo splniť nejakú zábavnú úlohu, aby sa cesta uvoľnila a sprievod mohol pokračovať.

5. Príchod nevesty a svadobný pochod

Iné zvyky pred svadobným obradom hovoria o tom, že mladomanželia by sa vo veľký deň mali vidieť až na ceremónii. Na svadbu sa teda chystá každý osve. Niekedy dokonca strávia bez seba aj noc pred svadbou. Ženích prichádza v sprievode družbov na miesto obradu ako prvý a spolu so svadobčanmi čaká na príchod nevesty. Nevesta prichádza na miesto konania v sprievode družičiek a toho, kto ju vedie, najčastejšie je to jej otec. Spoločne započnú svadobný pochod, počas ktorého sa svadobný sprievod presúva uličkou k čakajúcemu ženíchovi. Na čele svadobného sprievodu ide kňaz alebo oddávajúci, nasleduje ho nevesta so svojím garde, za ňou kráčajú jej družičky. Rozkošné je, ak ako úplne prvé idú malé družičky, ktoré pred sprievodom rozhadzujú lupene kvetov. Veľmi pekným momentom svadby v tomto prípade je, keď sa budúci manželia po prvýkrát zbadajú. Moment prvého pohľadu na nevestu a jej na ženícha býva veľmi emocionálny a ak sa ho fotografovi alebo kameramanovi podarí zachytiť, vznikne z toho krásna pamiatka na celý život.

6. Výmena svadobných obrúčok

Svadobné obrúčky si pár vyberie spoločne počas plánovania svadby. Obrúčky symbolizujú lásku a záväzok novomanželov a navzájom si ich nasadia počas obradu. Na svadbu ich zvyčajne prináša prvý družba alebo svedok ženícha. Po vyslovení manželského sľubu nasleduje v obrade požehnanie svadobných obrúčok kňazom. Nevesta v tomto prípade už nemá na sebe zásnubný prsteň.

7. Hádzanie konfiet, ryže, lupienkov

Po obrade, hneď ako novomanželia opúšťajú kostol alebo obradnú miestnosť, dávajú svadobní hostia najavo svoju radosť zo šťastnej udalosti tým, že na mladý pár hádžu ryžu, konfety alebo lupene kvetov. Tie symbolizujú prianie plodnosti a prosperity. Pre zaujímavý efekt sa však môžu použiť napríklad aj bublifuky.
Z pompéznych filmových svadieb poznáme aj zvyk vypúšťania bielych holubíc, no v záujme ochrany zvierat sa tento zvyk veľmi nepresadil.

8. Šaty a doplnky nevesty

Biele šaty sú s nevestou neoddeliteľne späté, hoci v minulosti boli známe aj iné farby nevestinej róby. Biela znamená, že nevesta vstupuje do zväzku čistá - v modernom poňatí tým rozumieme, že má vyriešenú svoju minulosť. Šaty by si nevesta nemala v žiadnom prípade šiť sama, vraj by si tak zašila cestu k šťastiu. Čo by však ešte mala mať na sebe? Niečo staré, niečo nové, niečo požičané a niečo modré. Táto tradícia pochádza z anglicky hovoriacich krajín a má prikloniť Šťastenu na stranu nevestu. „Niečo staré“ symbolizuje kontinuitu, „niečo nové“ predstavuje nádej do budúcnosti, „niečo požičané“ by malo pochádzať od šťastne vydatej ženy, aby jej to prinieslo šťastie do manželstva a „niečo modré“ predstavuje vernosť a lásku.

9. Závoj

Závoj symbolizuje nevestinu skromnosť a čistotu. Verí sa tiež, že chráni nevestu pred zlými duchmi. Závoj je dôležitým svadobným symbolom. Ak sa rozhodnete ho do svadobnej róby začleniť, mali by ste ho mať nasadený a spustený počas príchodu na obrad. Kedy a ako si zo zdvihnete je na vás. Môže vám ho zdvihnúť váš otec alebo ten, kto vás k obradu vedie po svadobnom pochode. Nevesta si môže závoj zdvihnúť aj sama, alebo tak učiní ženích, a to obyčajne pred momentom zloženia sľubu. Podľa toho, či ide o minimalistický a praktický model alebo mohutný kúsok, ktorý však aj zavadzia, sa tiež môžete rozhodnúť, kedy závoj zložiť. Niektoré nevesty ho odložia hneď po ukončení obradu, pred príchodom do svadobnej sály, iné si ho ponechajú a odložia ho až pri čepčení. Na tradičných a folklórnych svadbách môže mať nevesta miesto závoja napríklad aj partu.

VYSVETLENIE slovenských Veľkonočných sviatkov

10. Svadobná kytica

Svadobná kytica a jej symbolika je pomerne silná, okrem toho sa s kyticou viažu aj niektoré zvyky. Za zmienku určite stojí zvyk hádzania kytice, ktorý sa koná počas zábavnej časti hostiny. Nevesta tak posúva svoje šťastie na ďalšiu osobu, ktorá si chytením kytice zaistí, že bude ďalšou na vydaj.

11. Podväzok nevesty

Podväzok má neveste prinášať šťastie, no značí i vernosť. Často sa práve podväzok stáva tým podarovaným alebo tým modrým, čo má mať nevesta na sebe. Podobne ako pri svadobnej kytici, aj podväzok je niečo, čo v minulosti nevesta hádzala svadobným hosťom žeravým po kúsku jej šťastia. Dnes si podväzok nevesta buď ponecháva, prípadne sa tento stáva objektom rôznych hier počas programu, pri ktorých sa jej ho ženích snaží sňať bez použitia rúk. Alternatívne, ženích môže podväzok hádzať medzi slobodných mladých mužov, podobne ako nevesta kyticu, alebo ho vydražiť.

12. Svadobné pierka

Pierka sa pripínajú pred začatím svadobného obradu, avšak len hosťom, ktorí sú pozvaní aj na svadobnú hostinu. Väčšinou sa pripínajú pri odobierke nevesty alebo pred kostolom či sobášnou miestnosťou pri zhromažďovaní sa hostí. Pierka medzi hostí rozdávajú družičky. Slobodným mužom ich aj pripínajú, ženatým mužom ich pripínajú ich manželky. Ak máte pytačky a na obrad sa presúvate spolu, ženíchovi pripína pierko jeho budúca manželka. Ženíchove pierko je slávnostné a ladí s kyticou nevesty. Ak sa na svadbu pripravujete oddelene, pripne mu ho prvý družba. Zvykom býva, že ženích, družbovia, svedkovia, svadobní rodičia a starejší majú pierka slávnostnejšie, honosnejšie, než ostatní hostia. Tradične sa pierko upínalo len mužom, a to dokonca spôsobom, aby sa rozlíšili tí slobodní a ženatí. Ženatí dostávali rozmarín, slobodní mašličku, prípadne sa pierko zapínalo slobodným napravo, ženatým naľavo. Celkom praktické pre nadväzovanie nových kontaktov, čo poviete? V niektorých regiónoch sa zase pripravovali iné pierka pre rodinu nevesty a iné pre rodinu ženícha. Na moderných svadbách dostávajú pierko spravidla všetci, bez rozdielu veku, pohlavia a aktuálnej vzťahovej situácie.

13. Svadobný dar

Svadobný dar by ste mali páru odovzdať bezpodmienečne, ak ste boli na svadbu pozvaní k svadobnému stolu, a to dokonca aj v prípade, že sa nemôžete húčastniť. Neveste sa zvyčajne dávajú kvety plus pridávate blahoželanie a samotný svadobný dar. Ten môže byť finančný alebo vecný. Vedzte, že kvety a dar môžete páru nechať doručiť na ich adresu aj pred svadbou či pár dní po nej. Určite ocenia praktický aspekt tohto gesta a družičkám ušetríte kopu starostí s logistikou.

14. Starejší

Starejší je ceremoniálna funkcia na svadbe. V modernej dobe by sme ho nazvali moderátor, či po anglicky Master of Ceremony (MC). Funkciu zastáva zvyčajne muž a na starosti má priebeh svadobného programu. V minulosti mal starejší zodpovednosť dohliadať na dodržiavanie svadobných tradícií. Dnes by sme jeho rolu mohli označiť za zábavno-organizačnú. Vyplývajú mu z toho rôzne úlohy, ako príhovory, navigovanie hostí, iniciovanie rôznych častí programu a podobne.

15. Družičky a družbovia

Družičky sú pomocníčky nevesty, družbovia zase ženícha. V minulosti to boli slobodné dievčatá a chlapci, dnes to tak už nebýva. Zvyčajne ide o blízke priateľky a priateľov snúbencov, prípadne ich súrodencov či iných rodinných príslušníkov. Nevesta má k dispozícii prvú družičku a ďalšie družice. Ich úlohou je pomáhať neveste počas príprav, napríklad s prípravou dekorácií, pri obliekaní šiat, prípadne jedným očkom dohliadať na fungovanie organizačných zložiek svadby či na hostí. Družičky majú na starosti aj osobné veci nevesty, keďže táto so sebou nemá kabelku na mobil či rúž na prípadné dodatočné úpravy mejkapu. Prvá družica, podobne ako prvý družba, môže byť na svadbe aj svedkom, no nie je to striktným pravidlom či podmienkou. Ak sú prvou družičkou a svedkyňou dve osoby, rozdelia si medzi sebou úlohy podľa dohody. V minulosti sa družičky obliekani do bieleho, aby boli podobné neveste a zmiatli zlých duchov, ktorí by jej chceli prípadne uškodiť. Dnes si podľa priania nevesty obliekajú družičky šaty podobnej či rovnakej farby a strihu, alebo šaty podľa vlastného výberu.Prvý družba má pod palcom tím družbov a spoločne zabezpečujú servis pre ženícha. Pomáhajú mu s prípravami a obliekaním, prvý družba má zvyčajne za úlohu mať pri sebe prstene a zaistiť, aby sa včas a bezpečne objavili v správny okamih počas obradu. Počas svadobného dňa majú družbovia zvyčajne na starosti priebeh rôznych zvykov a tradícií, ako napríklad zábavný program, výkupné, únos nevesty. Taktiež zaisťujú, aby bola na svadbe dobrá nálada, aby mal každý naliate a aby sa rozbehla zábava. Družba by mal byť oblečený slušne a dôstojne, pripodobňujúc svoj odev tomu, čo má na sebe ženích, avšak o stupienok menej slávnostne.

16. Pečenie svadobných koláčov a výslužky

Svadobné koláče v minulosti zabezpečovala rodina nevesty. Nevesta sama sa však na ich príprave podieľať nemohla. Priniesla by tak na seba do manželstva nedostatok peňazí či dokonca uplakané deti. V dnešnej dobe je však v hektike svadobných príprav pomerne bežné si koláče na svadbu objednať od profesionálnych pekárov a cukrárov. Podobne je to aj s výslužkami. Tradične sa svadobné stoly prehýbali pod prebytkom jedla na znak hojnosti a čo sa nepojedlo, sa nabalilo hosťom na dojedenie doma. Dnes si môžete nechať výslužky pripraviť pekne, elegantne a samostatne vopred. A ak sa nechcete piplať s ich rozdávaním na svadbe, profesionáli dokonca zabezpečia ich rozvoz na adresu hostí na ďalší deň.

17. Svadobná kolóna

Ak sa svadobná spoločnosť presúva do svadobnej sály spoločne, zvykne sa utvoriť takzvaná svadobná kolóna. Ako prvé ide bohato zdobené auto novomanželov. Nasledujú ďalšie autá s rodinou, družicami a družbami a ďalšími svadobčanmi. Aj ďalšie autá sa pri tejto príležitosti zvyknú zdobiťkvetmi či stuhami. Autá sa spoločne v konvoji presúvajú na miesto konania hostiny a všetci robia v hojnej miere rámus. Kedysi sa na odohnanie zlých duchov plieskalo bičom, dnes trúbime klaksónmi alebo púšťame nahlas hudbu. Novomanželia môžu mávať z okna a zdraviť ľudí na ulici.

18. Príchod do sály

Príchod novomanželov do sály zvyčajne ohlási moderátor alebo starejší, novomanželia následne spoločne vkročia do miestnosti, v ktorej ich už potleskom vítajú čakajúci hostia. Moderné páry riešia príchod do sály zvítaním sa s hosťami a zaujatím svojho miesta pri svadobnom stole. Obyčajne nasledujú príhovory a prípitky. Tradične riešené programy svadby môžu pri príchode novomanželov počítať s uvítaním chlebom a soľou, prípadne ďalšími svadobnými zvykmi, ako prenášanie cez prah, rozbíjanie taniera či prípitok.

19. Rozbíjanie taniera

Tanier rozbije hodením o zem niekto z družbov alebo z personálu obsluhujúceho hostinu. Ženích s nevestou musia črepiny upratať. Je to ich prvá spoločná úloha ako manželov a tiež znak toho, ako sa im bude v manželstve dariť. Svadobčania im môžu túto úlohu zťažiť tým, že črepiny nanovo rozmetávajú. Ženích s nevestou by si mali po splnení úlohy zobrať z črepín dva kúsky pre seba pre šťastie.

20. Prenášanie nevesty cez prah

Starodávna tradícia, o ktorej sa verilo, že chráni nevestu pred zlými duchmi číhajúcimi pod prahom domu. Ženích tým, že nevestu preniesol, duchov oklamal, že do domu vstupuje len jedna osoba. Dnes sa prenášanie nevesty cez prah môže zaradiť ako súčasť príchodu do slávnostnej sály po obrade.

21. Vtipný uvítací prípitok - kto bude mať hlavné slovo

Ako súčasť uvítacieho rituálu pri príchode páru na svadobnú hostinu môže byť aj prípitok, pri ktorom sa do jedného pohára naleje voda a do druhého číra pálenka. Mladomanželia nevedia, v ktorom pohári je ktorý nápoj, no aj tak si musia jeden z pohárov vybrať. Podľa toho, komu sa ujde pálenka, sa vie, kto bude hlavou rodiny.

22. Oficiálny prípitok

Po usadení sa všetkých hostí a po príchode novomanželov k svadobnému stolu nastáva čas na oficiálny prípitok, ktorý otvorí slávnostnú hostinu. Prednášajú ho obyčajne otec nevesty a otec ženícha, prípadne prvá družica a prvý družba. V príhovore odznejú želania šťastia, lásky, spokojného spolunažívania a skorého potomstva. Nie je výnimkou zaspomínať na významné momenty zo života mladomanželov či na to, ako sa stretli a zaľúbili. Akékoľvek zosmiešňovanie či snaha byť vtipný idú v tomto prípade bokom, a to aj zo strany družbov a svedkov. Na srandu je priestor v neskorších bodoch programu.

23. Spoločné jedenie polievky

Spoločné jedenie polievky je veselý svadobný zvyk, ktorý symbolizuje spoluprácu a rovnováhu v manželstve. Počas tohto momentu sa svadobčania často zabávajú pokrikmi, ako napríklad: „Polievka je málo slaná, nevesta je nebozkaná!“.

Tradičné obdobia svadieb

V dávnej minulosti sa svadby konali najmä v zime, v období fašiangov, kedy bola zabíjačková sezóna a nehrozilo že sa mäso a pripravené pohostenie rýchlo skazí. Neskôr k nim pribudol i čas na jeseň, v dobe mladých vín - pred adventom, alebo až po Veľkej noci - v čase jari. Svadba bola veľkou a hlavne nákladnou udalosťou, do ktorej sa zapájala nielen celá rodina, ale aj susedia, niekedy i celá dedina. Všetci navzájom prispeli mäsom, múkou, koláčmi, vajíčkami a potom si to navzájom na ďalších svadbách oplácali.
TradíciaSymbolika
OdpytovanieRozlúčka s rodičovským domom, poďakovanie rodičom
Svadobná bránaSlávnostné vykročenie do nového života
Výmena obrúčokLáska a záväzok novomanželov
Hádzanie ryže/konfietPrianie plodnosti a prosperity
Niečo staré, nové, požičané, modréKontinuita, nádej, šťastie, vernosť
Rozbíjanie tanieraSpolupráca a prekonávanie prekážok
Spoločné jedenie polievkySpolupráca a rovnováha v manželstve

tags: #pozehnanie #pred #sobasom