História Evanjelického Kostola v Rozhanovciach

Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) v Budimíre sa rozprestiera v obciach ležiacich v povodí riek Torysa a Hornád na území pôvodnej Abovskej a Šarišskej župy. V súčasnosti do neho patria filiálky ako Beniakovce, Bretejovce, Budimír, Družstevná pri Hornáde, Chrastné, Janovík, Košické Olšany, Kráľovce, Nová Polhora, Ortáše, Ploské, Rozhanovce, Seniakovce a Vajkovce.

Významným miestom tohto cirkevného zboru je aj kostol v Chrastnom, kostol v Rozhanovciach a modlitebňa v Beniakovciach.

V 19. nedeľu po Svätej Trojici 22. októbra 2017 si veriaci v Rozhanovciach pripomenuli 5. výročie posvätenia chrámu Božieho, a zároveň aj 500. výročie reformácie. Rozhanovský chrám je unikátnym Božím stánkom na Slovensku, v ktorom sa na pravidelných službách Božích zhromažďujú a Božie slovo počúvajú evanjelickí aj reformovaní veriaci.

Filiálka Rozhanovce patrí do CZ ECAV Budimír a kostol v Rozhanovciach užívajú evanjelici spoločne s členmi reformovaného kresťanského zboru vo Vajkovciach.

Poďme sa pozrieť na históriu obce a šírenie reformácie v nej.

Rozhanovce v kontexte historických udalostí

Východoslovenská obec Rozhanovce vstúpila do histórie najmä vďaka pamätnej bitke medzi vojskami uhorského kráľa Karola I. Róberta z Anjou a jeho protivníkmi. Okrem dejinných udalostí je zaujímavá aj náboženská rozmanitosť obce, ktorú dokumentuje i skutočnosť, že sa v Rozhanovciach nachádzajú až štyri chrámy - dva rímskokatolícke kostoly (kostol Povýšenia sv. Kríža a kostol sv. Kozmu a Damiána), jeden gréckokatolícky chrám a jeden reformovaný kostol.

Pamätník bitky pri Rozhanovciach.

Obec Rozhanovce existovala už v 13. storočí. Písomnosť z roku 1270 ju spomína pod názvom „terra Ruzgum”. Táto dedina v minulosti patrila rôznym šľachticom, najznámejší sú potomkovia magistra Reynolda z Boztehu.

Ako napovedajú názvy, Veľké Rozhanovce boli podstatne ľudnatejšie ako ich menší náprotivok. Kým vo Veľkých Rozhanovciach žilo podľa portálneho (t. j. sídelného) súpisu Abaujskej stolice z roku 1427 približne 220 osôb (ak na každú z tunajších 44 port počítame 5 ľudí), Malé Rozhanovce obývalo asi len 30 ľudí (pri predpoklade, že v každej zo 6 port pripadalo 5 osôb). Od 16. storočia sa už v súpisoch malé Rozhanovce nespomínajú, takže pravdepodobne splynuli s Veľkými Rozhanovcami.

Koncom 16. storočia sa v obci nachádzalo 72 domov a podľa záznamu z roku 1746 sa tu rozprávalo hlavne po slovensky a po maďarsky. Podľa zoznamov príslušnosti k vierovyznaniam taktiež vieme, že tu žili rímskokatolíci, ako i gréckokatolíci, luteráni, kalvíni a Židia. V tunajšej židovskej náboženskej obci pôsobil obchodník s vínom Herman Horowitz, otec maliara Leopolda Horowitza, ktorý portrétoval cisára Františka Jozefa I. a jeho manželku Alžbetu, známu pod prezývkou Sissi.

Udalosť, ktorá preslávila Rozhanovce a zároveň zmenila vývoj v celom Uhorsku, sa odohrala pred 710. rokmi. V piatok 15. júna 1312 sa pri tejto obci vzdialenej cca. 15 km severovýchodne od Košíc stretla armáda kráľa Karola I. Róberta z Anjou, posilnená o jednotky spišských Sasov, rytierov rádu johanitov a vojsko Košíc s vojskami Omodejovcov, ktoré podporovali oddiely „pána Váhu a Tatier“ Matúša Čáka Trenčianskeho. Na oboch stranách bojoval približne rovnaký počet ozbrojencov, teda 3000 až 5000 mužov.

Výhra Karola Róberta znamenala koniec chaosu, ktorý nastal po smrti posledného uhorského kráľa z rodu Arpádovcov, Ondreja III., v januári 1301. Keďže panovník nemal mužského potomka, krajina sa ocitla vo víre bojov o uhorský tón a začali ju ovládať veľmožmi.

Počas panovania Karola Róberta a jeho nástupcov z dynastie Anjouovcov (Karolovho syna Ľudovíta I. Veľkého a jeho dcéry Márie Uhorskej) došlo k viacerým reformám. V Rozhanovciach pripomína túto bitku pamätník zo spišského travertínu situovaný v parku pri obecnom úrade.

Obecný cintorín v Rozhanovciach má uzatvorenú zmluvu o poskytnutí pohrebných služieb s firmou Omega, ktorá je odborne spôsobilá na vykonávanie starostlivosti o cintorín. Tá zahŕňa realizáciu výkopových prác na pohrebisku.

Na základe Všeobecného záväzného nariadenia č.02/2020 o ochrannom pásme pohrebiska na území obce Rozhanovce bola šírka ochranného pásma pohrebiska určená na vzdialenosť 2 metre od hranice cintorína. V ochrannom pásme sa nesmú povoľovať a umiestňovať nijaké stavby a budovy s výnimkou tých, ktoré poskytujú služby súvisiace s pohrebníctvom.

Poplatky za nájom hrobového miesta na 10 rokov sa tu pohybujú v rozmedzí od 5 € do 350 €.

Keďže sa na cintoríne nenachádza kolumbárium, pozostalí ukladajú urny s asistenciou pohrebnej služby do už existujúcej hrobky, v ktorej ležia príbuzní zosnulého. No na pohrebisku sú i samostatné urnové pomníky, v ktorých je uložená urna, resp. viacero urien. Stav cintorína je dobrý, udržiavaný. Hroby pochádzajú v prevažnej miere z 20. storočia. Ústredný kríž na cintoríne v Rozhanovciach.

V celom areáli je zakázané fajčiť, ako o tom informuje oznam na tabuli pri vstupe, kde sa nachádzajú aj kontajnery na separovaný odpad.

Šírenie reformácie a Evanjelický cirkevný zbor Budimír

V Budimíre a okolitých obciach sa reformácia šírila od jej raných začiatkov. Dokazuje to aj vznik evanjelického cirkevného zboru v Košiciach už v roku 1521. Toto badáme aj pri šírení reformačných myšlienok.

V dejinách je zaznamenané že, Biró Devai Matias, Koks Leonard, Erdélyi Anton, Landneí Samuel, Lang Esaias, Stókkel Leonard a Perényi Peter tí všetci pod veľkou Božou ochranou rozširovali evanjelium medzi Košicami a Prešovom, až na toľko že onedlho bolo v Šariši 90 matkocirkvi. Tento počet sa neskôr pre veľké prenasledovanie veľmi zmenšil, ukončilo sa to v roku 1790.

História šarišského evanjelictva zachytáva rok 1666, kde sa spomína, že fília (pravdepodobne Budimír) má kamenný rozpadajúci kostol, 3 kamenné oltáre bez obrazov a tiež, že kalich sa stratil vo vojne s Nemcami. Roku 1696 sa spomína v Beniakovciach drevený luteránsky kostol a v prvej polovici 18. storočia patrili luteráni z Beniakoviec do slovenskej evanjelickej cirkvi v Košiciach.

V rokoch 1721 a 1722 sa uvádza, že kostol v minulosti v Budimíre užívali spoločne evanjelici a reformovaní - „Jednej častky ráno, druhej časti po obede kázal v nich farár.“ Dianie v druhej polovici sedemnásteho storočia a začiatkom osemnásteho je poznačené v spoločnosti vzájomným konfliktom reformácie a protireformácie so snahou o rekatolizáciu. Pre Budimír je vystihnuté užívaním kostola ako je zaznamenané v rokoch 1721 a 1722 - v dobe Szuhayho ho používali evanjelici, potom ho zaujali katolíci, opäť nasledujúcich 14 rokov bol užívaní evanjelikmi, potom 9 rokov katolíci, na 8 rokov evanjelici a posledných 8 rokov ho prevzali katolíci. A to aj napriek tomu, že v obci bolo najviac evanjelikov.

Aj napriek rekatolizačným snahám sa nepodarilo vymazať evanjelické vyznanie z Budimíra a zo susediacich obcí. Svedčia o tom zápisy krstených či sobášených v rímskokatolíckych matrikách, kde sú mnohí uvádzaní ako luteráni.

Začiatkom devätnásteho storočia, konkrétne v roku 1806 sa spomína, že Budimír je filiálkou cirkevného zboru Obišovce. Predpokladáme, že aj susedné obce, ktoré nespadali pod cirkevné zbory Košice či Žehňa, ak v prípade vyššie uvedených Beniakovciach.

Za pôsobenia zborového farára Daniela Dudáša boli postavené tri kostoly v cirkevnom zbore - v Budimíre, Chrastnom a Rozhanovciach. Pozemok pod kostol v Budimíre darovala rodičia pána farára V. Maka.

Dňa 1. júna 2008 sa konala posviacka kostola vo filiálke Chrastné. Počiatok výstavbu kostola v Chrastnom sa začal v roku 2004, keď seniorátne presbyterstvo na svojom zasadnutí súhlasilo s výstavbou, pôvodne, modlitebne, neskôr bolo uzhodnuté, že nová bohoslužobná stavba vo filiálke Chrastné bude kostolom s vežou.

Kostol v Rozhanovciach, ktorý bol stavaný spoločne s reformovanou cirkvou bol posvietený dňa 31. septembra 2012. O výstavbu tohto kostola sa zaslúžili kurátor Rozhanoviec Ján Beňo a presbyteri Viera Dombiová a Ondrej Nosáľ st.

22. októbra 2017 si veriaci na slávnostných službách Božích pripomenuli 5. výročie posvätenia chrámu Božieho v Rozhanovciach, a zároveň aj 500. výročie reformácie.

Spomienkové služby Božie otvoril a prítomných privítal brat farár Marián Hamari z reformovanej kresťanskej cirkvi. Kazateľmi slova Božieho boli manželia Andrea Korečková, farárka RKC v Trstenej pri Košiciach, a František Korečko, ev. a. v. farár, duchovný správca na EG JAK v Košiciach. Spoločne so slávnostným nedeľným zhromaždením sa zamýšľali nad textom z Evanjelia podľa Lukáša, 8. kapitoly.

Prítomným sa prihovorili aj domáci duchovní: Daniel Dudáš za evanjelickú a. v. cirkev a brat farár Marián Hamari za reformovanú kresťanskú cirkev. Kresťanské zhromaždenie na záver prijalo Áronovské požehnanie.

Významné osobnosti cirkevného zboru

Cirkevný zbor mal významné osobnosti ako na poli cirkevnom tak aj svetskom, predovšetkým Daniel Ujházy, ktorý v roku 1777 bol členom deputácie u jej veličenstva Márie Terézie. Potom Ladislav Ujházy sa vyznamenal mnohostrannou prácou a v roku 1848-49 sa odsťahoval do Ameriky, kde bol v Ankone americkým konzulom a v roku 1880 boli jeho telesné pozostatky prevezené za veľkých slávnosti do tunajšej rodinnej kaplnky.

Ďalším významným mužom bol prvý dozorca Jozef Ujházy (1869 - 1881), ktorý vyššie spomenutou základinou osamostatnil cirkev budimírsku a na prešovské Evanjelické kolégium daroval 10 000 forintov.

Prvým farárom v novozaloženom cirkevnom zbore bol Chotvács Helónyi Endre, prišiel z Rankoviec, kde účinkoval v rokoch 1862 -1869. V Budimíri svoje účinkovanie začal 1. júla 1869. Narodil sa v Kameňanoch 3. januára 1835 a zomrel 17.

Tretím farárom bol Adolf Kevický, prišiel Z Brezna n/Hr., kde účinkoval od 1. augusta 1932 do 1.septembra 1934 ako zborový kaplán po boku Martina Rázusa. Narodil sa v Keviciach 9. mája 1906 rodičom Samuela Kevického a Anny rod. Lehotzkej.

Piatym farárom je Daniel Dudáš, ktorý ako biskupský kaplán v časoch o...

Chronológia udalostí v cirkevnom zbore Budimír

Nasledujúca tabuľka sumarizuje dôležité udalosti v histórii cirkevného zboru Budimír:

tags: #evanielicky #kostol #v #rozhanovciach