Slovensko je krajina bohatá na tradície a zvyky. Mnohé z nich sa zachovali dodnes, niektoré sa pozmenili a iné, žiaľ, zanikli. Jedným z dnes už zaniknutých sviatkov je deň svätého Gregora, ktorý pripadá na 12. marca.
Gregor svoje meniny tradične oslavuje 12. marca. Takto ho ustanovil Pápež Gregor IV. na výročie úmrtia jeho predchodcu Gregora I. Veľkého. Vedeli ste, že meno Gregor bolo veľmi obľúbené u pontifikov? V histórii pápežského úradu ich bolo dokonca šestnásť. Jedným z najväčších bol práve Gregor I.
História a význam Gregora
Začiatok sviatku svätého Gregora by sme mohli hľadať už v starovekom Ríme, kedy sa organizovali slávnostné sprievody učiteľov a žiakov na počesť bohyne múdrosti Minervy. Neskôr, v roku 830, ich pápež Gregor IV. venoval pamiatke Gregora I., ktorý dostal prívlastok Gregor Veľký a bol jedným z veľkých mužov sediacich na Petrovom stolci. Počas svojho pontifikátu v 6. - 7. stor. sa odohrávali búrlivé udalosti spojené so sťahovaním národov alebo morovou epidémiou. Traduje sa, že práve počas moru v Ríme odslúžil odprosujúcu pobožnosť, po ktorej, akoby zázrakom, bola veľká skaza odvrátená. Stal sa aj zakladateľom speváckeho učilišťa v Ríme a tak nie nadarmo sa dodnes používa Gregoriánsky chorál.
Gregorácie - sviatok učiteľov a rechtorov
Zaujímavosťou sviatku svätého Gregora bolo to, že to bol sviatok učiteľov a rechtorov. Dnes ho tradične slávime 28. marca. Hovorilo sa: „Aj pán rechtor musí z čohosi žiť.“, a preto sa konali takzvané gregorácie.
Na našom území, počas gregorácií, chodievali najlepší žiaci, ktorých vybral pán rechtor po dedine a vyberali do košíka pre svojho učiteľa pochutiny a dary. Hlavne vajíčka, slaninu, údené rebrá a od bohatších gazdov sa ušla aj šunka. Kde tu dostali aj peniaze. Po skončení obchôdzok sa stretli žiaci s rechtorom v škole, kde mu odovzdali vyzbierané dary. Ako poďakovanie im rechtorová manželka z vajíčok urobila praženicu a pán rechtor im dal aj po korunke.
Kedysi bola možnosť chodiť do školy výsadou a privilégiom. Stávalo sa, že v rodine, kde bolo viac detí a menej peňazí rodičia dali do školy len toho najšikovnejšieho. Podobne to platilo u dievčat, ktoré do školy vôbec nechodili. V chudobnejších oblastiach sa preto apelovalo na rodičov, aby svoje deti dali do školy.
Pranostiky spojené so svätým Gregorom
Tento deň bol jedným z posledných dní, ktorý patril k zimnému obdobiu. Bolo to ešte obdobie, kedy bola zem zamrznutá, jarné práce sa nekonali a predpokladalo sa, že zima ešte svoje žezlo neodložila.
S pravdepodobnosťou až 70 percent sa vyskytuje v strednej Európe okolo 12. marca mimoriadne studené predjarné obdobie, ktoré naši predkovia nazývali v súvislosti s oslávencom z tohto dňa gregorskou zimou. Staré kroniky zaznamenali, že v tomto čase neraz ľudí sužovali veľmi silné mrazy a záľahy snehu, ktoré roľníkom bránili naplniť pradávny pranostikový povel k štartu do polí: O Gregore mrcha gazda, čo neorie. A preto, hoci sa nikto z nás neteší, že zima ešte vládne, má aj to okolo Gregora oprávnenie.
Pranostiky o studenej verzii gregorského dňa vravia aj toto: Na svätého Gregora mrazy nás umoria. A tiež: Svätý Gregor mrazy vodí, keď nevodí, snehom škodí. Upozornenie nepodceňovať ľadovú moc tohto marcového svätca obsahuje aj tvrdenie: Ak Gregor nám hlavou kýva, zima ešte veľká býva.
Deduškovské prípoviedky však varujú, že Gregor ešte od zimy často bradou trasie a nie náhodou sa dni okolo dvanásteho marca nazývajú aj obdobím obávanej gregorskej zimy. Hovorieva sa: Svätý Gregor mrazy vodí, ak nevodí, snehom škodí a tiež: Ak pokývne Gregor hlavou, hneď tu máme bielu zimu. Ak v tento deň sneží, treba sa nám báť ešte zopár poriadne tuhých fujavíc a jar príde len pomaly.
V gregorských pranostikách suverénne prevažujú mimoriadne dôležité štartérske funkcie dnešného oslávenca. Je to práve Gregor, ktorý ako prvý vysiela gazdov do predjarnej oračky. Veď oddávna sa vraví: O Gregore, mrcha gazda, ktorý neorie a tiež: Na svätého Gregora idú volky a prvý pluh zo dvora.
Ibaže, naši starkí, hoci pranostika vraví: Na Gregora hory hučia a sedliaci doma čušia, voči studenej verzii tohto dňa neveľmi protestovali. I dnes veria v platnosť nádejnej skúsenosti predchádzajúcich generácií: I keď je na Gregora na poliach ešte veľa snehu, jar už rýchlo príde a sneh i ľad sa rýchlo stratia. Napokon, musia sa poponáhľať, pretože: Na Gregora idú ľady do mora a bociany od mora.
Niektoré zo starých právd tiež hovoria: „Na Gregora, idú ľady do mora.“ Za čias našich predkov, ktorí ešte nepoznali hodinky ani kalendár, boli poctivo zaznamenávané aj tie najmenšie zmeny v prírode a ročných obdobiach. Tieto javy sa pre ľudí stali znamením, že prichádza ďalšie ročné obdobie. Jar bola časom, kedy sa všetko prebúdzalo a toho symbolom boli hlavne sťahovavé vtáky, ktoré prichádzali po dlhej zime späť k nám.
Okrem toho Gregor významne ovplyvňuje aj leteckú turistiku - je termínom, kedy by sa od teplých morí mali vydať na cestu k nám zo zimovísk divé húsky, lastovičky a bociany. Táto správa je zlou iba pre ich živú potravu - žaby. Nie div, že jedna z najznámejších gregorovských pranostík ubezpečuje, že práve v tento deň začnú žabky prvýkrát v roku kvákať. Keď sme pri faune - vidiečania si práve dnes budú veľmi pozorne všímať, čo robia líšky. Dávna skúsenosť totiž hovorí: Ak je na Gregora mrcha čas, líška vychádza zo svojej diery, ak je ale pekný čas, ešte dva týždne v nej ostáva.
Tou, pre zimou usúžených ľudí úplne najlepšou Gregorovou štartovacou činnosťou je však jeho tradičné účtovanie s ľadom: Na svätého Gregora idú ľady do mora, vraví jedna pranostika a druhá dupľuje: Na Gregora ľadylom, zabije zimu hrom.
| Pranostika | Význam |
|---|---|
| Na svätého Gregora mrazy nás umoria. | Okolo Gregora môže byť ešte veľmi chladno. |
| Svätý Gregor mrazy vodí, keď nevodí, snehom škodí. | Gregor prináša mrazivé počasie alebo sneh. |
| Ak Gregor nám hlavou kýva, zima ešte veľká býva. | Ak je na Gregora chladno, zima ešte potrvá. |
| Na Gregora idú ľady do mora. | Ľady sa začínajú topiť a odchádza zima. |
| O Gregore, mrcha gazda, čo neorie. | Gazda by mal začať s jarnými prácami na poli. |
Ďalšie tradície a zvyky
Zaujímavou a vtipnou tradíciou bolo „váľanie dvojíc“. Tento rituál mal zabezpečiť veľkú úrodu a plodnosť. Gazda s gazdinou zaklínali dobrú úrodu a tak sa spolu v objatí váľali po čerstvo zoranej zemi.
Prvá jarná oračka patrila k veľmi dôležitým úkonom a dbalo sa na to, aby bola urobená kvalitne a rovno. „O Gregore, mrcha gazda čo neorie.“
Medzi rituály zabezpečujúce dobrú úrodu patrilo nielen váľanie sa v zemi, ale aj trošku morbídne kropenie pôdy krvou z čerstvo zarezaného kohúta.
Okrem toho vraj aj žaba už "hubu" otvorí a treba načúvať, či sa s predlžovaním svetla nezintenzívňujú veselé jarné vtáčie árie. Tie jediné sú v pôste prípustné, pretože v tomto roku pripadajú Gregorove meniny na v poradí druhú pôstnu nedeľu. Kresťania ju poznajú i pod názvom Reminiscere, čo osvetľuje obsah 6. verša 25. žalmu: "Ó Hospodine, pamätaj na svoje zľutovanie, na svoju milosť: lebo tie sú od vekov." Žalm budú veriaci počúvať počas nedeľných bohoslužieb aj v našich kostoloch.
Podľa ľudových tradícií, táto pôstna nedeľa má i názov pražná. Naši predkovia múdro, na základe skúseností mnohých generácií, doplňovali predjarný jedálny lístok špecialitou, ktorú pripravovali z nedozretého zrna. To pražili, osladili medom, posypali makom a konzumovali ako chutnú pôstnu špecialitu. Niekde z obilných zŕn alebo z celých kláskov hotovili aj špeciálnu polievku praženku. O tom, že praženie zrna bolo u starých Slovanov značne rozšírené, svedčia na archeologických lokalitách i nálezy veľkých panvíc.
Naše krásne Slovensko je popretkávané mnohými tradíciami a zvykmi. Mnohé sa zachovali dodnes, niektoré sa o čosi pozmenili a niektoré aj zanikli.
tags: #pranostika #svaty #gregor