V opojnej vôni zrelého ovocia, v lahode nového vína, v teple babieho leta a v objatí hýrivých farieb listnáčov je nám predstava zimy ešte dosť vzdialená. Naši starkí sa však týmito skvostnými darmi desiateho mesiaca v roku nedali priveľmi očariť a aj nám odkazujú že v októbri sa zem od zimy zatvára.
Október už k zime hlavu skláňa. Zároveň ale platí generačná skúsenosť, že október už býva studený, ale nikdy nie hladný.
Október prináša mnoho možností zaveštiť si aká nás čaká zima a stačí pri tom iba pozorne hľadieť okolo seba. Ak sú v tomto mesiaci búrky a sťahovavé vtáky, najmä lastovičky ešte u nás, jeseň bude dlhá, príjemná a zima mierna. To platí, aj keď je na lúkach veľa pavučín.
Známy je aj pradávny poznatok, že ak sa lístie na konároch vytrvalo drží, treba čakať tuhú zimu ktorá príde aj vtedy, keď je veľa sršňov a otravujú osy. Takúto prognózu potvrdzuje aj veľký výskyt červených bobúľ napríklad na jarabine. Ak nasneží a sniežik dlhšie vydrží, signalizuje to tuhú a na snehy bohatú zimu. Ak však padne a rýchlo sa roztopí, zima nebude príliš vytrvalá.
Prechod medzi jeseňou a zimou je na Slovensku spojený s mnohými pranostikami a tradíciami, ktoré sa viažu k obdobiu od sviatku svätej Lucie (13. decembra) až po Vianoce (24. decembra). Tieto dni boli v minulosti plné magických rituálov a predpovedí, ktoré mali zabezpečiť zdravie, úrodu a ochranu pred zlými silami.
Sviatok sv. Lucie oslavujeme 13.12. Trinástemu decembru, kedy má Lucia sviatok, dokonca naši predkovia hovorili stridží deň.
Lucia žila v treťom storočí v sicílskom meste Syrakúzy. Vyznávala kresťanstvo, svoj život zasvätila Bohu. Sľub, že zostane až do smrti pannou a nevydá sa, však nikomu neprezradila. Matka chcela, aby si vzala za manžela pohanského chlapca, ktorý sa zamiloval do jej nádherných očí. Lucia presvedčila svoju matku, nech sa ide modliť za svoje uzdravenie z vážneho ochorenia k hrobu svätej Agáty. Z choroby sa vystrábila a vtedy jej Lucia povedala o svojom zasvätení. Matka na znak vďaky súhlasila, že dcéra sa nemusí vydať. Sklamaný nápadník Luciu ako kresťanku udal, v tých dobách boli kresťania vystavení prenasledovaniu. Mladú ženu chytili a postavili pred súd, aby odvolala svoju vieru. Tá však odmietla. Za trest ju poslali do nevestinca, ale keď ju chceli odviesť, nepohla sa z miesta. Je veľkým paradoxom, že horlivá kresťanka sa dodnes považuje za symbol čarodejníc, dokonca za najväčšiu z nich.
Svätá Lucia a stridží deň
Kedysi bol deň na Luciu považovaný za najkratší deň roka. Bolo rozšírené, že počas najdlhšej noci mali všetky zlé sily a bytosti najväčší vplyv. Ľudia sa pred strigami chránili rôznymi spôsobmi.
Dievčatá ale aj vydaté ženy sa v tento deň zaodievali za „Lucie“. Preto mládenci hádzali staré hrnce a črepy do vrát a dverí maštalí, aby hrmotom a buchotom odohnali temné sily. Pastieri zas hlasno trúbili, práskali bičmi, pískali na píšťalkách a zaháňali bosorky. Tento ruch sa končil až na krížnych cestách, kde bolo potrebné urobiť krik a hurhaj, lebo tu sa bosorky a strigy stretali.
Svätá Lucia
Zvyky a tradície na sv. Luciu
- Cesnaková ochrana: Typickým ľudovým zvykom bolo jesť v predvečer sviatku, teda 12. decembra čo najviac cesnaku, ktorý ochráni pred zlými silami. Krížik s cesnakom sa robieval na čele, brade, spánkoch aj zápästí.
- Zákaz vstupu cudzích žien: Na Luciu nemohla do domu vstúpiť žiadna cudzia žena, pretože by to mohla byť čarodejnica. Nesmelo sa ani nič nikomu dávať či požičiavať, a to najmä po západe slnka.
- Obchôdzky Lucie: Po domoch chodili ženy zahalené v bielych plachtách, s pomúčenou tvárou, aby ich nebolo možné poznať. Mlčky povymetali kúty. Týmto obradom z domov a dvorov vyháňali temné sily, zlých duchov a všetko zlé, čo sa mohlo rodine prihodiť.
- Ľúbostné čary: Slobodné dievčatá využívali sviatok na ľúbostné čary. Na papieriky si napísali mená dvanástich potencionálnych mužov a potom každý deň jeden z nich hodili do ohňa alebo roztrhali. Ten posledný otvorili na Štedrý deň po večeri. V niektorých častiach Slovenska sa písalo iba desať mužských mien, jedenásty papier bol vyhradený slovu smrť a na dvanásty sa písalo stará dievka.
- Ďalšie praktiky: Cesnakové pokrmy sa jedli v zvýšenej miere, na večeru býval bežný chlieb s cesnakom, prípadne cesnakové hrianky. Na Kysuciach býval zvyk vytvoriť z jedľovej vetvičky a obilného klásku akúsi metličku. Do svätenej vody dali kúsok chleba. Jedným zo zvykov bývalo kravy okiadzať dymom z posvätných rastlín.
Zvyky na Luciu
Ľúbostné veštby
Na Luciu sa robievali aj ľúbostné veštby. Dodnes je zachovaný spôsob, ako si dievčatá v minulosti zisťovali svojho budúceho ženícha. Na lístočky napísali dvanásť mužských mien a uložili ich pod tanier. Každý deň jeden lístok spálili, bez toho, aby videli meno.
Pranostiky od Lucie do Vianoc
V období od Lucie do Vianoc sa nezabúdalo ani na pranostiky. Každý deň tohto obdobia predstavoval jeden z mesiacov nastávajúceho roka.
Medzi sviatkom svätej Lucie a Vianocami sa sledovalo počasie, ktoré malo predpovedať charakter jednotlivých mesiacov v nasledujúcom roku. Aké počasie bolo 13. decembra, také mal byť január, počasie 14. decembra predpovedalo február a tak ďalej až do Vianoc, ktoré predpovedali počasie v nasledujúcom decembri.
Medzi ďalšie pranostiky v tomto období patria:
- 4. december: sv. Barbora
- 6. december: sv. Mikuláš
- 26. december: Druhý sviatok vianočný
- 27. december: Sivý svätý Ján veští dobrý rok.
- 31. december: Silvester - Keď je na starý rok jasno, bude v maštaliach prázdno.
Počas Vianoc sa tiež tradujú pranostiky:
- Na Nový rok, o slepačí krok. (deň je o niečo dlhší)
- 4. január: Štvrtý deň jasný, znamená mrákavý a nezdravý rok.
- 6. január: Traja králi - Na Tri krále mnoho hviezd - mnoho zemiakov. Ak je na Tri krále jasno, zdarí sa pšenica. Trojkráľovú zimu vlk nezožerie.
Slovenské Vianoce