Pravoslávny kostol v Michalovciach: História a súčasnosť

Hoci Michalovce získali typický mestský charakter len pred pár desaťročiami, ich história siaha až do 9. storočia. Staré trhové mesto s prvou písomnou zmienkou starou vyše 750 rokov, leží na križovatke obchodných ciest spájajúcich východ Slovenska so Zakarpatskom a poľské územie s maďarskou Panónskou panvou v severojužnom smere. Napriek svojej dávnej histórii sa však Michalovce stali známejšie až po vybudovaní rekreačného areálu Zemplínskej Šíravy. S obľubou sa jej hovorilo Východoslovenské more a vďaka slnečným dňom od jari do neskorej jesene, priťahovala veľký počet domácich aj zahraničných rekreantov.

História pravoslávneho kostola v Michalovciach je spojená aj s nálezom pravoslávneho kríža v bukovom polienku. Podľa zachovanej ústnej tradície bol objavený niekedy po 20. januári 1941 v Krášku. Pri rúbaní dreva istej vdove, hlásiacej sa ku gréckokatolíckemu vierovyznaniu, jeden z dvoch pracujúcich chlapov narazil na zvláštne bukové poleno, ktoré sa nedalo ľahko rozrúbať (drevo údajne pochádzalo z vihorlatských lesov, východne od obce Jovsa). Keď sa to napokon podarilo, vo vnútri sa ukázal obraz pravoslávneho kríža.

Vdova teda rozrúbané poleno odniesla svojmu susedovi Michalovi Sotákovi - členovi kurátorského zboru pri pravoslávnom Chráme Narodenia Presvätej Bohorodičky v Rebríne (spojením Rebrína a Krášku vznikla neskôr obec Zemplínska Široká). Spomínaný kurátor tieto dva kusy dreva, zabalené v bielej plachte, následne zaniesol na rebrínsku pravoslávnu faru.

Vtedajší správca Pravoslávnej cirkevnej obce (PCO) v Rebríne - o. Juraj Kuzan - dal rozrúbaný bukový klátik vystaviť v miestnom chráme, aby si ho mohli veriaci uctiť. Po istých problémoch nakoniec prišli žandári z Michaloviec a drevo zhabali - vraj kvôli výskumu. Stopy po pravoslávnom kríži, ktorý bol objavený v kuse bukového dreva, sa stratili…

Po 75 rokoch sa regionálnemu historikovi Matejovi Starjákovi - za zaujímavých okolností - podarilo spomínaný predmet získať.

S myšlienkou zakúpiť nové zvony pre pravoslávnu cirkevnú obec, farnosť v Michalovciach, prišiel v roku 2014 Američan ruského pôvodu Alexander Borisovič Kuchtarov. Zamýšľaný celkový počet zvonov sa napokon ustálil na čísle 12, pričom ich zvuk mal tvoriť harmóniu (malo ísť o akúsi veľkú zvonkohru). Išlo o zvony, ktoré mali byť zavesené napevno - udierať mali iba kovové srdcia týchto zvonov.

S budovaním sa započalo v jari 2017, už predtým boli posvätené, na dočasnej železnej konštrukcii, tri najťažšie zvony (5. júla 2015), ako aj ďalšie zvony spolu so základným kameňom (5. Všetky zvony boli zavesené do zvonice pred tohtoročnými vianočnými sviatkami.

V Michalovciach sa nachádza Katedrálny chrám apoštolom rovných sv. Cyrila a Metoda. Základný kameň bol posvätený 4. 7. 1993 biskupom michalovským Jánom a v roku 2017 (posviacka ZK chrámovej zvonice) arcibiskupom michalovsko-košickým Jurajom. Chrám bol vysvätený 18. 5. 1996 Alexijom II., patriarchom moskovským a celého Ruska, arcibiskupom pražským a metropolitom Dorotejom, arcibiskupom prešovským a Slovenska Nikolajom, arcibiskupom solnečnogorským Sergejom, biskupom mukačevsko-užhorodským Eufimijom a biskupom olomoucko-brnenským Kryštofom. 6. 7. 2003 bola posvätená mozaika - ikona sv. Cyrila a Metoda na fasáde chrámu biskupom michalovským Jánom a 8. 7. 2007 bol posvätený nový ikonostas Bohuslavom Seničom, správcom pravoslávnej cirkevnej obce Sobrance a Vasiľom Bardzákom, riaditeľom Úradu eparchiálnej rady Michalovskej pravoslávnej eparchie. Kňazom bol Štefan Horkaj (1996 - 2007).

Autormi chrámu sú Ing. arch. Jozef Nemec (autor chrámu), Radovan Kendereš (autor konštrukcie ikonostasu), Miroslav Pirchala (autor architektonického návrhu ikonostasu), Dmitrij Georgiu Leussis (autor ikon na ikonostase) a Miroslav Pirchala (autor kópie klokočovskej ikony Matky Božej). Autormi ostatných podôb chrámu sú akad. soch. Michal Zdravecký (autor mozaiky-ikony sv. Cyrila a Metoda na fasáde chrámu), jeromonach Serafim, mníška Juliánia, ikonopisec Fiodor a Alexij - knieža Vronský (autori rospisu chrámu a ikon) a Sergej Barilik (autor časti rospisu chrámu). Autorkou chrámovej zvonice je Ing. Remáta Gurajová.

Patrocínium chrámu je vyslanie vierozvestov sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, prijatie vierozvestov sv. Cyrila a Metoda kniežaťom Rastislavom, sv. Václav, sv. Ľudmila, sv. Martin, biskup z Tours, sv. Štefan kráľ a svätí mučeníci a obnovitelia pravoslávia na Slovensku. V chráme sa nachádzajú ikony sv. Pantelejmona, sv. Cyrila a Metoda a sv. Klimenta Ochridského.

V biskupskej rezidencii v Michalovciach sú uložené sv. ostatky viacerých Božích svätých, mužov i žien (napr. sv. Joachim a Anna, rodičia Presvätej Bohorodičky; sv. apoštol Ondrej; sv. Lazar, druh Pánov; sv. veľkomučeník Panteleimon; sv. veľkomučeník Dimitrij Solúnsky; sv. biskup Nektários z Egíny; sv. biskup Ján Šangajský a San-Franciský; sv. Arsénios Kappadócky.

Pravoslávny chrám sv. Cyrila a Metoda v Michalovciach

V Michalovciach sa nachádzajú aj ďalšie významné svätyne a miesta spojené s pravoslávnou cirkvou:

• biskupská kaplnka sv. ctih. Jov Uhoľský a Michalovský; sv. biskup vyznávač Dositej (Vasič) Karpatoruský a Záhrebský
• kópia ikony Klokočovskej Bohorodičky
• sv. Alexija Tótha: sv. vyznávač Alexij Tóth

Medzi významné chrámy a kaplnky v okolí patria:

• Falkušovce: sv. ctih. Alexij Karpatoruský
• Markovce: sv. ctih. Ivan Český
• Strážske: sv. ctih. Mojžiš Uhorský
• Zemplínska Široká: ctih. Alexij Karpatoruský
• Inovce: sv. Inovce: sv. Beňatina: ctih. Alexij Karpatoruský
• Kašov: sv. Kašov
• Nižná Rybnica: sv. veľkomučeníčka Katarina Alexandrijska; kópia divotvornej Klokočovskej ikony Bohorodičky (eparchiálne putnické miesto)
• Ruský Hrabovec: sv. veľkomučeník Juraj
• Sobrance: sv. Sobrance
• Byšta: sv. Byšta
• Zemlínsky Klečenov: sv. Zemlínsky Klečenov
• Košice: sv. mučeník kňaz Maxim Sandovič; ctih. Peter a Febrónia, kniežatá muromskí; sv. Ambroz, biskup milánsky; sv. apoštolom rovný Štefan, kráľ uhorský; sv. kňažná Sofia Slucká; kópia divotvornej ikony Matky Božej z monastiera Macheras na Cypre; ctih. Alexij Karpaturuský; sv. novomučeník Stanko; sv. veľkomučenica Barbora; sv. veľkomučeník Minas; sv. mučenica Theodora Alexandrijska; ctih. Štefan Piperský; sv. Mikulaš myrlicijský

V nasledujúcej tabuľke sú zhrnuté základné informácie o Katedrálnom chráme sv. Cyrila a Metoda v Michalovciach:

tags: #pravoslavny #kostol #michalovce