Pre veriacich Pravoslávnej cirkvi na Slovensku i vo svete, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom, je obdobie Vianočného pôstu časom duchovnej prípravy na sviatky Narodenia Isusa Christa. Tento pôst má svoje špecifické pravidlá a tradície, ktoré sa líšia od zvyklostí v západných cirkvách. V tomto článku sa pozrieme na to, čo tento pôst znamená, aké sú jeho pravidlá, ako sa prejavuje v slovenskej kultúre a aký má duchovný význam.
Pokušenie Krista, mozaika z chrámu sv. Marka v Benátkach.
Čo je Pôst?
Pôst je praktika dobrovoľného obmedzenia alebo úplného zdržiavania sa od jedla, nápojov, alebo oboch na určitú dobu. Existuje mnoho dôvodov, prečo sa ľudia postia, a tie môžu byť rôzne:
- Náboženské dôvody: Pôst je často súčasťou náboženských praktík. V mnohých náboženstvách sa pôst používa ako spôsob vyjadrenia pokánia, oddanosti alebo duchovného očistenia.
- Zdravotné dôvody: Pôst sa môže praktizovať aj z dôvodov zdravotných. Môže pomôcť telu zbaviť sa toxínov, zlepšiť trávenie a znížiť riziko chronických ochorení.
- Osobné dôvody: Niektorí ľudia sa postia z osobných dôvodov. Môžu to urobiť, aby sa sústredili na seba a svoje ciele, alebo aby si uvedomili dôležitosť jedla.
- Politický alebo protestný pôst: Pôst môže byť tiež použitý ako forma protestu alebo politického vyjadrenia.
V každom prípade, pôst by mal byť vykonávaný s ohľadom na osobné zdravie a v niektorých prípadoch je dôležité konzultovať praktiku s lekárom alebo iným zdravotníckym odborníkom, aby sa predišlo negatívnym zdravotným dôsledkom.
Pôst v Pravoslávnej Cirkvi
Pôst znamená pre pravoslávnych zdržiavanie sa nielen mäsitých jedál, ale aj mliečnych pokrmov až do Veľkonočnej nedele. Pôstne obdobie je čas pokánia, pôstnych kajúcnych modlitieb, častejších bohoslužieb, prísneho pôstu, obdobie, keď veriaci viac pristupujú k sviatosti pokánia a prijímania. Chrámové rúcho i rúcho kňazov je v tomto období červené, čo symbolizuje krv a umučenie Ježiša Krista.
V Pravoslávnej cirkvi na Slovensku vrcholí v týchto dňoch 40-dňové obdobie pôstu pred vianočnými sviatkami. Vianočným sviatkom v pravoslávnej cirkvi predchádza, na rozdiel od adventného obdobia katolíkov, prísny 40-dňový pôst. Veriaci počas neho dodržiavajú zdržanlivosť od mäsa i mliečnych výrobkov. Ide o duchovnú prípravu na sviatky. Vyvrcholením pôstneho obdobia je štedrovečerná večera.
Pravidlá Pôstu
Na to, ako by mal vyzerať pôst, sú pravidlá. V pravoslávnej cirkvi je pôst prísnejší. Mal by to byť jeden z najprísnejších pôstov, ktorý predchádza veľkému sviatku Vzkriesenia Isusa Christa. Z úcty k strastiam, poniženiu a utrpeniu, ktoré Kristus absolvoval pre našu spásu, by sme sa mali aj my nejakým spôsobom vedieť obetovať. Pôstom a modlitbou vzniká akési prepojenie. No a, samozrejme, aj ďalšie cnosti, ako je láska a dobročinnosť a služba blížnemu, to sú ďalšie, podporné prejavy, ktoré by mali sprevádzať pôst a modlitbu.
Vo všeobecnosti platí akribicky prísne vegetariánsky pôst, ktorý sa zmierňuje v ďalšie dni, popri hore uvedených výnimkách pri každotýždenných pôstnych dňoch. A tak je dovolená miernejšia forma vegetariánskej stravy počas Veľkého pôstu v soboty a nedele, počas Adventného a Apoštolského pôstu s výnimkou stredy a piatku, ako aj vo všetky pôstne dni, ktoré pripadnú na sviatok. Tento vypracovaný systém mohol byť pestovaný len v kláštoroch a len tam mohol byť aj dodržiavaný.
Kresťania žijúci vo svete sú nútení robiť škrty z presného pôstneho poriadku, ktoré vyvolávajú zlé svedomie. Eventuálne potrebné zmiernenie pôstnych predpisov sa prenecháva pastoračnej starostlivosti miestnych cirkví.
Príklad pôstnych jedál:
- Kapustnica bez klobásy
- Fazuľa
- Pirohy
- Chlieb s medom a cesnakom
| Deň | Pôstne obmedzenia |
|---|---|
| Pondelok | Prísny pôst - jedenkrát do sýtosti a dvakrát malé občerstvenie, zrieknutie sa všetkého, čo má živočíšny pôvod (mlieko, vajcia, mäso) |
| Streda a Piatok | Zdržanlivosť od mäsa |
| Sobota a Nedeľa (počas Veľkého pôstu) | Miernejšia forma vegetariánskej stravy |
Medzi ďalšie pôstne obdobia v Pravoslávnej cirkvi patria:
- Štyridsaťdňový adventný pôst, ktorý sa začína na sviatok apoštola Filipa 14. novembra.
- Apoštolský pôst, ktorého trvanie je variabilné, pretože sa začína v pondelok po prvej nedeli po Päťdesiatnici, teda po Nedeli všetkých svätých, a trvá do začiatku sviatku apoštolov Petra a Pavla, ktorý sa slávi 29. júna.
- August, ktorý je považovaný za mesiac Božej Matky, sa začína pôstom ako prípravou na sviatok Zosnutia Bohorodičky 15. augusta.
- V osobitné dni sa postí 5. januára (v predvečer Bohozjavenia), 29. augusta (Sťatie Jána Krstiteľa) a 14. septembra (Povýšenie svätého Kríža).
Duchovný a Telesný Pôst
Niektorí prostí kresťania si myslia, že pôst by mal spočívať len v zdržanlivosti v jedle a pití alkoholických nápojov. Avšak nie je to tak. Telesný pôst by však mal byť nepochybne spojený s duchovným pôstom. Svätí otcovia definujú duchovný pôst nasledovne: „Keď sa postíš, prejavuj to svojimi skutkami. Ako? Zmiluj sa nad chudobným človekom, nezáviď šťastnému, nehľaď na ženu, ktorá žiari krásou. Neposť sa pokrytecky; posť sa očami, srdcom, ušami, rukami, všetkými svojimi zmyslami… Zadrž svoje ruky, aby si neprivlastnili to, čo im nepatrí; zadrž svoje nohy, aby nechodili na miesta zábavy; uchráň svoje uši pred počúvaním ohovárania a lži. Nech sa tvoje ústa postia zdržanlivosťou v odsudzovaní iných“.
Duchovný pôst je nevyhnutný, pretože bez neho telesný pôst stráca význam. Posťme sa teda telesne aj duchovne, zosúlaďme vonkajšie a vnútorné prejavy nášho pôstu. Očisťme si telo striedmosťou, zbavme rozum daromných myšlienok a vykoreňme zo svojho srdca nečestné túžby.
Štedrý Deň a Vianočné Sviatky
Štedrá večera v pravoslávnych rodinách pozostáva z množstva rôznych jedál. Sú však pôstne, pripravované bez mäsa, mlieka či masla. Štedrý deň, ktorý pripadá na 6. januára, je posledným dňom pôstu. Na večeru sa podávajú oplátky, ovocie, zemiaky, fazuľa, kapustnica s hubami bez klobásy, na stole by nemal chýbať med a cesnak, v niektorých regiónoch je aj ryba. Ryba je pripravená na prírodný spôsob a sú aj bobaľky, čiže opekance s makom.
Po sviatočnej štedrej večeri sa gréckokatolíci zhromažďujú vo svojich chrámoch na Veľkom povečerí (slávi sa neskoro večer, okolo 21.00 - 22.00 h). Ústredným hymnom tohto liturgického slávenia je spev z proroka Izaiáša: „S nami Boh, čujte všetky národy a kajajte sa, lebo s nami Boh!“
V nasledujúci deň 7. januára v pravoslávnej cirkvi slávia sviatok Narodenia Isusa Christa. Predpoludním sa v chrámoch koná slávnostná svätá liturgia. Deň po sviatku Narodenia Pána, 26. decembra, slávia gréckokatolíci Zhromaždenie (Zbor) k presvätej Bohorodičke. Sviatok svätého prvomučeníka Štefana slávia na rozdiel od rímskokatolíckej cirkvi až na tretí deň - 27. decembra.
Bezpečnosť Pôstu
Pôst môže byť bezpečný pre zdravých dospelých osôb, ak je správne plánovaný a vykonávaný. Avšak, jeho bezpečnosť a vhodnosť sa líši od človeka k človeku a závisí od mnohých faktorov, ako sú zdravotný stav, trvanie pôstu, a typ pôstu. Je dôležité pamätať na to, že pôst nie je pre každého a môže byť nevhodný alebo nebezpečný pre určité osoby.
Dôležité faktory pre bezpečný pôst:
- Dĺžka a typ pôstu
- Hydratácia
- Monitorovanie telesnej reakcie
- Konzultácia s lekárom
Pôstne obdobie je čas pokánia, modlitieb a duchovnej obnovy.
Vianočné zvyky pravoslávnych kresťanov
tags: #pravoslavny #post #vianocny