Pravoslávna farnosť Krásny Brod: História a významné udalosti

Pravoslávna farnosť Krásny Brod má bohatú a spletitú históriu, ktorá je úzko spätá s dejinami celého regiónu severovýchodného Slovenska. Táto oblasť bola po stáročia svedkom náboženských a kultúrnych vplyvov, ktoré formovali identitu miestnych obyvateľov. V nasledujúcom článku sa pozrieme na kľúčové momenty a osobnosti, ktoré ovplyvnili vývoj farnosti Krásny Brod.

Monastyr Krásny Brod

Založenie a prvé zmienky

Monastier v Krásnom Brode bol založený v 14. storočí. Podľa tradície sa v Krásnom Brode zázračne uzdravil istý slepec, ktorý tadiaľto prechádzal v piatok pred sviatkom Zostúpenia Svätého Ducha. Pretrel si oči vodou zo studničky a vrátil sa mu zrak. Čoskoro na tomto mieste ľudia postavili kaplnku a umiestnili v nej ikonu Bohorodičky. Šľachtic Teodor Koriatovič z Podolia dal koncom 14. storočia postaviť monastier.

Pokusy o úniu a odpor veriacich

S menom Juraja Drugetha sa spájajú aj prvé pokusy presvedčiť sľubmi a privilégiami pravoslávnych duchovných, aby prijali úniu a prešli pod jurisdikciu Ríma. Túto príležitosť chceli využiť nepriatelia Pravoslávia na pritiahnutie pravoslávneho ľudu do západnej latinskej cirkvi cez úniu. Prvý pokus sa uskutočnil v Poľsku pri Brestskej únii v r. 1596. Juraj Drugeth sa rozhodol uskutočniť takúto akciu aj na svojom panstve v spolupráci s jezuitmi a latinskými cirkevnými predstavenými.

V r. Drugeth sa už v r. 1612 obrátil na latinského biskupa v Premyšli Stanislava Siečinského a ten mu poslal (pravdepodobne už v r. 1613) uniatského biskupa Atanáza Krupeckého. Sám Juraj Drugeth, predtým horlivý protestant, sa v r. 1609 vrátil z protestantizmu späť ku katolíckej viere a na jeho majetkoch sa započala horlivá rekatolizačná činnosť. Humenné, ako centrum reformácie, sa za krátku dobu pôsobením jezuitov a podporou Drugethovcov stalo ohniskom rekatolicizácie.

Keď sa chystala vysviacka nového monastierského chrámu v Krásnom Brode, dohodli sa, že nepozvú zákonitého pravoslávneho biskupa z Mukačeva Sergeja (1600 - 1619), ktorý žil v tom čase v monastieri na Černečej hore. Sám uniatský biskup Atanáz Krupecký (Alexander) bol rodom z Litvy, z rodiny latinského obradu, vysvätený kyjevským metropolitom Ipatijom Pocejom v r. 1610. Krupecký tu prišiel z Premyšľa, kde bol ustanovený za biskupa poľským kráľom Žigmundom III. po smrti pravoslávneho premyšlského biskupa Michala Kapistenského. Prišiel tu proti vôli pravoslávneho mukačevského biskupa Sergeja. Krupecký tu prišiel v r. 1613, len „niekoľko mesiacov pred sviatkom Zoslania Svätého Ducha“.

Duchovných ani veriacich sa na odpuste Zoslania Sv. Ducha v Krásnom Brode (r. 1614) nepodarilo získať k únii. Vďaka odporcom únie, pravoslávnym kňazom a veriacim sa podarilo vyhnať aj biskupa Krupeckého a jeho prívržencov. Veriaci vedeli, o čo ide biskupovi Krupeckému a s akým zámerom tu prišiel, preto sa aj vzbúrili. K vzbure došlo počas liturgie a len - len, že sa Krupecký so svojimi stúpencami zachránili. Na pomoc im prišlo vojsko grófa Drugetha.

Veriaci sa vzbúrili počas jeho kázne, úniu nemali radi a nechceli ju. Mysleli, že títo pravoslávni duchovní a veriaci sú až tak neuvedomelí, že nezbadajú, že tam nie je všetko s kostolným poriadkom, že v pravoslávnom krásnobrodskom monastieri nie je ich zákonitý pravoslávny biskup Sergej z Mukačeva, ale nezákonný uniatský biskup Krupecký z Premyšla, ktorý má vysvätiť novopostavený chrám a začína im kázať o únii. Už táto skutočnosť je nemorálna a nečestná. Veď títo pravoslávni, duchovní a veriaci mali tiež svoj rozum, slobodnú vôľu a pravoslávnu vieru. Čo si dovoľovali a mysleli uniatský biskup Krupecký, jezuiti, Drugeth a spol. Ako vidieť, že nemali pravoslávnych vôbec za nič.

Po Krásnobrodskom neúspechu zaviesť úniu v r. 1614 si zaumienili, že úniu treba zaviesť tajne, preto začali sľubovať pravoslávnemu duchovenstvu rôzne materiálne výhody, ktoré malo duchovenstvo katolícke. Preto v Užhorode už jednali len s duchovnými bez veriacich. Všetci zainteresovaní organizátori únie predpokladali, že duchovenstvo bude súhlasiť a prejde na stranu únie a s duchovenstvom napokon prejde aj všetok veriaci ľud.

KAVČÁK, A., (OCM č. 6/1956, s. 20 - 21) opisuje ďalší pokus zavedenia únie v Krásnom Brode, ktorý sa uskutočnil už po Užhorodskej únii z r. 1646: „Ľud so svojím pravoslávnym monastierom naďalej zostával neotrasiteľne pevným vo sv. Pravosláví. Nepriatelia pravoslávia usmrtili všetkých pravoslávnych mníchov v tomto monastieri, tajne ich pochovali a na ich miesto priviedli nových mníchov, ktorí boli pravoslávnymi len na oko, ale v skutočnosti boli uniati. Takýmto spôsobom bola zavedená únia vo všetkých obciach našich Karpát, aj v pevnosti Pravoslávia, krásnobrodskom monastieri. Od prechodu monastiera do rúk zradcov národa začal monastier postupne strácať svoj význam“.

Krásnobrodský monastier vždy bol a bude svedkom a dôkazom, že naši predkovia boli pravoslávni. Najcennejším pokladom monastiera a pravoslávnych veriacich je zázračná ikona Božej Matky s Isusom Christom. Táto ikona sa preslávila mnohými zázrakmi.

Zničenie a obnova monastiera

Monastier bol niekoľkokrát zničený a obnovený:

• Prvé zničenie: V roku 1603 dal protestantský gróf Valentín I. Druget, nadžupan Zemplínskej stolice, monastier spáliť. Monasi si stihli zachrániť iba holé životy. Zhoreli vzácne písomnosti a ikony. Podarilo sa zachrániť iba ikonu Bohorodičky. Po istom čase však ten istý šľachtic nechal monastier nanovo vystavať.
• Druhé zničenie: Druhýkrát bol monastier zničený v rokoch 1703 - 1711, počas posledného stavovského povstania, ktoré viedol František II. Rákoci. Po 20-tich rokoch bol čiastočne obnovený, ale iba drevenými stavbami.
• Tretie zničenie: Počas prvej svetovej vojny bola oblasť Haliče jednou z najviac postihnutých oblastí. Vojna si vyžiadala najprv zvony, ktoré boli roztavené na delá. Začiatkom roku 1915 boli monastier aj chrám pri zrážke ruských a rakúskych jednotiek zasiahnuté rakúskymi granátmi. Z monastiera sa mnísi stiahli do monastiera v Máriapóči. Niektoré knihy z knižnice boli vyvezené do Maďarska, kde sú dodnes.

Súčasnosť

Tohtoročnú Nedeľu Všetkých Svätých 3. júna 2018 oslávil Jeho Blaženosť arcibiskup prešovský a metropolita českých krajín a Slovenska Rastislav spoločne s veriacimi Pravoslávnej cirkevnej obce Krásny Brod, ktorí si v ten istý deň pripomínajú i sviatok Presvätej Bohorodičky Krásnobrodskej, kópia divotvornej ikony Ktorej sa nachádza v miestnom chráme. Sv. liturgiu, na ktorej sa zúčastnili veriaci z blízkeho i širokého okolia, spolu s vladykom slúžili: okresný arcidekan mitr. prot. Ján Novák, miestny duchovný správca mitr. prot. Vladislav Keretsman, hosť z Ukrajiny mitr. prot. Alexander Jurina, mitr. prot. Michal Hrustič, prot. Miroslav Pirchala, prot. Alexander Zalevský, jer. Jozef Balberčák, jer. Miroslav Pavlenko, jer. Miroslav Guba a archidiakon Maxim (Durila). Prítomný bol i mitr. prot. Michal Bega.

„V dnešný deň si pravoslávna Cirkev pripomína sviatok Všetkých svätých. Práve prečítané sviatočné Evanjelium je duchovne veľmi krásne, ale ľudsky tak trocha strašné. Všetkým nám pripomenulo slová, ktoré povedal Christos Svojim učeníkom: „Každého, kto Mňa vyzná pred ľuďmi, vyznám aj Ja pred Svojím nebeským Otcom. Toho však, kto by Ma zaprel pred ľuďmi, zapriem aj Ja pred Svojím nebeským Otcom. Ktokoľvek miluje otca alebo matku viac ako Mňa, nie je Ma hoden. Ani ten, kto miluje syna alebo dcéru viac ako Mňa, nie je Ma hoden“ (Mt 10, 32-33, 37). Keď sme úprimní ľudia, mali by sme si uznať, že asi nevieme milovať Christa viac ako svoje deti. Rovnako asi nevieme milovať viac Christa ako svojich rodičov, a dokonca neviem, či dokážeme viac milovať Christa ako svoj majetok. Z tohto pohľadu sa Christove slová zdajú byť strašné, veď jasne povedal, že ktokoľvek miluje pozemské veci viac ako Jeho, nie je Ho hoden. Aký je teda pravý zmysel Jeho slov? To, čo povedal, samozrejme neznamená, že by sme nemali mať radi svoje deti, svojich rodičov alebo svoj majetok, to vôbec nie. Christos i Cirkev nám kážu starať sa o svoju rodinu a pracovať, ale viac ako to všetko máme milovať Christa,“ povedal v kázni o.

Po skončení sv. liturgie sa miestny duchovný správca o. „Dnešný sviatok Všetkých svätých je predovšetkým sviatkom Presvätej Bohorodičky, lebo keď si pripomíname Všetkých svätých, Ona je prvá medzi nimi, ona je ich Korunou - diadémom. Nie náhodou naša miestna Cirkev a vaša cirkevná obec v Nedeľu všetkých svätých oslavuje i sviatok ikony Presvätej Bohorodičky Krásnobrodskej. Nespočetné množstvo svätých oslávilo Boha svojím životom, pochádzajúc z rôznych krajov, miest a vrstiev ľudskej spoločnosti, žijúc v rozličných dobách a vedúc duchovný zápas najrozmanitejším spôsobom - nikto však nebol, nie je ani nebude ako Ona. Jej požehnanie a modlitebnú ochranu by som chcel zaželať nielen Krásnobrodčanom a medzilaboreckému kraju, o ktorých spievame vo sviatočnom tropári a kondáku Krásnobrodskej ikony, ale z úprimného srdca celému svetu. Mnohí z vás navštívili Počajevskú Lávru na Ukrajine, kde mohli na vlastné oči vidieť, s akou úctou a láskou sa tamojší pravoslávni veriaci správajú k divotvorným ikonám a svätým ostatkom. Po pomazaní veriacich požehnaným olejom sa konal sprievod okolo chrámu s čítaním sv.

Významné osobnosti

O. igumen Ignatij (vlastným menom Ján Čokina) sa narodil 1. apríla 1899 v obci Uličské Krivé (okr. Snina). V r. 1922 sa celá táto obec vrátila z únie do pradedovskej pravoslávnej Cirkvi. V tom čase sa formovala osobnosť mladého Jána. Láska k pravoslávnej cirkvi ho viedla k tomu, že celý svoj život zasvätil jej službám. V r. 1925 prijal mníšstvo s menom Ignatij v chráme sv. Jána Krstiteľa v obci Dubová (okr. Teresva). V r. 1926 na sviatok sv. veľkomučeníka Georgija pražský arcibiskup Savvatij vysvätil mladého mnícha Ignatija v jeho rodnej obci na jerodiakona. V tom istom roku na sviatok Voznesénija Hospódňa prisluhoval o. jerodiakon Ignatij vo svojej rodnej obci pri slávnostnej posviacke nového chrámu, ktorú vykonal archimandrita Vitalij z Ladomirovej. Ten ho vzal so sebou do ladomirovského monastiera. Po krátkom čase ho poslal do Prahy, kde ho arcibiskup Savvatij vysvätil na jeromonacha. Svoju dušpastiersku činnosť začal v cirkevnej obci Hrabské (okr. Bardejov). Po polroku odišiel do cirkevnej obce Krásny Brod. Jeho ďalším pôsobiskom boli cirkevné obce Ladomirov (okr. Snina), Rebrín, Čertižné, Pstriná, Topoľa, Runina a mnoho ďalších, v ktorých nezištne slúžil a rozosieval semená sv. Pravoslávia.

Počas svojej skutočne apoštolskej misijnej činnosti o. igumen Ignatij pretrpel mnoho ponižovania, výsmechu a rôznych intríg. Nikto ho však nikdy nevidel nahnevaného - všetko prijímal a znášal s láskou a pokorou. Mal na pamäti slová Svätého Písma: Blažéni jesté, jehdá ponósjat vám, i iždenút, i rekút vsják zól hlahól na vý lžúšče Mené rádi - Blažení ste, keď vás budú pre Mňa hanobiť a vyháňať a lživo hovoriť na vás zlé kvôli Mne (Mt 5, 11).

Historické udalosti v Krásnom Brode

V nasledujúcej tabuľke sú zhrnuté dôležité historické udalosti, ktoré sa týkajú obce Krásny Brod:

Ikona Bohorodičky Krásnobrodskej

tags: #pravpslavna #farnost #krasny #brod