Dnes začína prípravné obdobie pred Veľkou nocou, štyridsaťdňový pôst. Pôstna príprava na Veľkú noc začína tzv. Popolcovou stredou. Je to streda v siedmom týždni pred Veľkou nocou.
Popolcová streda.
Čo je Pôst?
V našej evanjelickej cirkvi sa slovo “pôst” chápe ako spomienka na pobyt Pána Ježiša na púšti, kde sa postil 40 dní a nocí a kde trávil čas v modlitbe a v rozjímaní. Práve táto správa evanjelistu nás vedie k tomu, že o nasledujúcom období cirkevného roku hovoríme ako o “pôstnej dobe”. My sami sa však sa nepostíme buď vôbec, alebo výnimočne len na Veľký piatok. Je však správne a dobre, ak za príkladom Ježiša Krista myslíme v tomto nastávajúcom čase viac na spoločenstvo s Pánom Bohom a využijeme ju ako prípravu na prípravu na sviatočné dni Veľkého týždňa a Veľkej noci.
Obdobie pred Veľkou nocou sa vo viacerých kresťanských cirkvách volá pôstnym obdobím. Prichádza po takzvanom období fašiangov, ktoré je príznačné rôznymi formami veselia, zábavy a hodovania. Ako sa má pôst prejaviť v reálnom živote veriaceho človeka - kresťana, a má nejaký význam pre dnešok? Všetko čo v živote robíme, môže mať formálny charakter, alebo neformálny. Aj pôst má byť niečím, čo vychádza osobne z hlbokej túžby po Bohu a jeho spravodlivosti.
Význam a Pôvod Pôstu
Základným zmyslom pôstu bolo pokánie, poníženie a pokorenie sa pred Pánom Bohom, čakanie na Božie slovo a Jeho záchranu. Prevrátený, prekrútený a zneužitý význam pôstu kritizovali nielen proroci, ale a aj Pán Ježiš Kristus. Pán Ježiš však pôst ako taký neodmieta. Pán Ježiš kritizuje farizejský a zákonnícky pôst. Kritizuje pôst, ktorým zviditeľňujeme samých seba. Pôst má byť vecou srdca v skrytosti.
My sami sa však sa nepostíme buď vôbec, alebo výnimočne len na Veľký piatok. Je však správne a dobre, ak za príkladom Ježiša Krista myslíme v tomto nastávajúcom čase viac na spoločenstvo s Pánom Bohom a využijeme ju ako prípravu na prípravu na sviatočné dni Veľkého týždňa a Veľkej noci.
Pôst Ježiša Krista.
Pôst v Rôznych Kresťanských Tradíciách
Pre pravoslávnych veriacich na Slovensku, ktorí sa riadia podľa juliánskeho kalendára, sa obdobie Veľkého pôstu pred Paschou začne v tomto roku až o päť týždňov neskôr ako u gréckokatolíkov, teda 14. marca. Veľkonočnú nedeľu budú pravoslávni sláviť 1. mája 2016.
V Evanjelickej cirkvi sa na pôst nevzťahujú také prísne predpisy ako u katolíkov. Pôst sa zachováva pred Večerou Pánovou. Význam pôstu priznával aj Martin Luther, ktorý ho chápal ako dobrú vonkajšiu disciplinovanosť, na prvom mieste je však viera, pretože bez nej pôst nič neznamená. Pôst tvoril súčasť aj židovského kultu. Židia sa postili v pondelok a vo štvrtok.
Pôst v Katolíckej Cirkvi
V katolíckej cirkvi sa na prvú pôstnu nedeľu koná tradičná jarná zbierka na charitu. Pôst sa pre väčšinu kresťanov v tomto roku začal Popolcovou stredou 1. marca a potrvá do Veľkonočnej nedele, ktorá pripadá na 16. apríla. Je to obdobie duchovnej obnovy veriacich, pokánia a modlitieb.
Pôvodné pôstne pravidlá boli veľmi prísne - dovoľovali požívať jedlo len jedenkrát denne a vyžadovalo sa nekonzumovať niektoré pokrmy ako mäso, ryby, mlieko a mliečne výrobky. Terajšie predpisy ohľadne pôstu a postenia sa zaviedla v roku 1966 apoštolská konštitúcia Poenitemini. Pôst sa obvykle dodržiava v stredu a v piatok.
Rozprávky pod stromček - Ako sa Vianočka dala poistiť proti pripáleniu
Ako sa Správne Postiť?
Pôst má byť vecou ľudského srdca, kde má dochádzať k odstraňovaniu a rozviazaniu pút neprávosti, k pretŕhaniu povrazov jarma, ktoré nás zväzujú a bránia konať v súlade s Božou vôľou. Pôst nemá zostať len osobnou vecou, ale má hodnotu vtedy, ak z neho majú úžitok aj ľudia okolo nás. Máme byť citlivými k potrebám iných, vnímať ich nedostatok, ale aj bolesti a svojim konaním napomáhať k budovaniu lásky. Máme konať v prospech druhých.
Podstatou pôstu je uvedomenie si svojej hriešnosti, ktorá sa prejavuje v živote človeka zlým myslením, správaním, rečou a konaním. Ak vo svojom živote aj veriaci človek nevidí nijakú potrebu zmeny a ani ju nechce, tak v jeho živote ku žiadnej zmene nedôjde. Pôstne obdobie sa tak stáva iba formálnou záležitosťou nejakého cirkevného nariadenia. Kedykoľvek sa človek rozhodne pre zmenu - ako v prípade kráľa a obyvateľov mesta Ninive, tak pôst, ako zriekanie sa niečoho čo mám celkom rád (jedlá, pitie len vody, zármutok namiesto hýrenia), nám napomáha sústrediť sa na Toho, kto nám v tejto zmene chce skutočne pomôcť. Pôst, modlitba s prosbou Boha o milosť, aby sme žili spravodlivo pred Bohom, ale aj pred ľuďmi, má hlboký význam.
Čoho sa odrieknuť?
Veľkým pokušením je v súčasnosti stráviť veľa času pri televíznych obrazovkách. Zvykli sme na to, že bez akéhokoľvek kritického výberu trávime veľa času pri sledovaní televíznych kanálov. O morálnych hodnotách sa tiež nedá v mnohých prípadoch vôbec hovoriť. Mali by sme sa vážne zamyslieť nad tým, aké programy sledujú naše deti a vnúčatá. Nie je potrebné “spapať” všetko, čo obrazovka ponúka. Pôst od “telemánie”, pôst od informácií, ktoré neprešli známym Sokratovým sitom troch právd, je iste užitočný a prospešný nám i naším deťom a vnúčatám.
Keď s vďakou prijímame “pravý chlieb z neba”, potom môžeme úspešnejšie a efektívnejšie odmietať to, čoho sa ako kresťania máme odriekať nielen v pôstnom čase, ale v celom živote. Naším poznaním je, že naše pokánie nemá byť konané ako nejaká kampaň, limitovaná na čas a miesto, ale “celý život veriaceho má byť ustavičným pokáním”.
Symbolika a Tradície Pôstu
Pôst je obdobie 46-tich dní pred Veľkou nocou. V pôste sa na znamenie vážnosti tohto obdobia pripomínajúceho utrpenie a smrť Ježiša Krista nekonajú sobáše ani zábavy. Pôstnou dobou sa v evanjelickej cirkvi začína veľkonočný kruh cirkevného roka a je prípravným obdobím na svätenie veľkonočných sviatkov. Vážnosť tohto obdobia pripomína aj fialová farba chrámového rúcha.
Pôstne Nedele a Tichý Týždeň
Prípravným obdobím pred Veľkou nocou je pôst, do ktorého patrí šesť pôstnych nedieľ. Počas nich si kresťania pripomínajú utrpenie Ježiša Krista. Dve posledné pôstne nedele majú zvláštne pomenovania: Smrtná a Kvetná. Smrtná nedeľa nám pripomína rozhodnutie židovskej rady o Ježišovej smrti. Počas bohoslužieb na Smrtnú nedeľu sa čítajú starozmluvné texty, ktoré predpovedajú Ježišovu smrť.
Kvetná nedeľa sa svätí od 7. storočia a kresťania si počas nej pripomínajú triumfálny vstup Ježiša Krista do Jeruzalema. Pôstna doba sa začína tzv. Popolcovou stredou (25. február 2004). Samotný názov popolcovej stredy má pôvod už v starozmluvnej tradícii, kedy Izraeliti na znamenie pokánia a smútku sedávali v popole.
Za pôstnymi nedeľami nasleduje tichý týždeň, do ktorého patrí Zelený štvrtok (deň poslednej večere Pána Ježiša Krista s učeníkmi, ustanovenie Večere Pánovej, Judášova zrada a zajatie Ježiša), Veľký Piatok (deň utrpenia, ukrižovania a smrti Krista), Biela sobota (Ježiš bol pochovaný do hrobu). Počas neho si cirkev zvlášť intenzívne pripomína pamätné dni utrpenia a smrti Ježiša Krista.
Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok sú pamiatkou zmŕtvychvstania Pána Ježiša Krista. Do veľkonočného kruhu patrí ešte 5 nedieľ po Veľkej noci, ktoré ho uzatvárajú. Radostný charakter veľkonočných sviatkov symbolizuje aj biele chrámové rúcho, ktorým sú pokryté oltáre a kazateľnice počas nedieľ po Veľkej noci.
Pôst a Pokušenie
V takejto chvíli pristúpil k postiacemu sa Ježišovi pokušiteľ, od Boha odpadlý anjel, so zdanlivou podanou rukou k pomoci a z poukazom na cestu záchrany, keď bol na pokraji telesného vyčerpania. Pokušenie ktorému bol vystavený pri oslabení telesných síl spočívalo vo viacerých rovinách. Ježiš dokázal prekonať aj lesť pokušiteľa a upriamuje našu pozornosť na skutočnosť, ako je vyjavená už v slove SZ: ”Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích”.
Pokušení, ktorým čelil Ježiš Kristus:
- Premena kameňov na chlieb.
- Skok z chrámovej strechy.
- Klaňanie sa satanovi za moc a slávu.
Tretie pokušenie toho, ktorého evanjelista nazýva aj satanom má stále ten istý cieľ - odviesť Ježiša z cesty poslušnosti Otcovi a služby nám, hriešnym ľuďom. Moc, slávu a bohatstvo kráľovstiev sveta sľuboval satan Ježišovi za to, keď “padne a bude sa mu mu klaňať”. Biblia nazýva satana aj “otcom lži”. Mohli by sme doložiť, že je aj otcom polopravdy, ktorá je ešte nebezpečnejšia ako otvorená lož.
Pokušenie Krista.