Prečo Horela Katedrála Notre Dame?

V apríli 2019 obletela svet správa o horiacej parížskej katedrále Notre Dame. Požiar z 15. apríla 2019 šokoval nielen Francúzsko, ale aj veľkú časť civilizovaného sveta, pričom na stredovekej katedrále, ktorá je zapísaná v zozname svetového dedičstva UNESCO, spôsobil značné škody.

Požiar podľa hasičov zachvátil vrchnú časť chrámu okolo 18.50 hod. Už o 20.10 hod. sa zrútila časť strechy a veža v zadnej časti katedrály. Na mieste zasahovalo viac ako štyristo hasičov a osemnásť vodných diel, ktoré celú noc pracovali na záchrane tejto perly Francúzska i celej Európy. Niečo po desiatej hodine večer bola situácia taká kritická, až sa požiarnici obávali, že katedrálu vôbec nezachránia. O niekoľko minút nato sa požiar rozšíril aj na jednu z hlavných veží priečelia.

Katedrálu Notre-Dame, ikonickú pamiatku v srdci Paríža, zachvátili plamene pred piatimi rokmi, 15. apríla 2019. Oheň sa rozšíril do krovu a pohltil rozsiahle časti stredovekej budovy. Kým hasiči požiar nasledujúci deň nad ránom uhasili, zničil oheň strechu, krov a špicatú vežu z 19. storočia, takzvaný sanktusník. Plamene poškodili aj časť klenby a strešnej krytiny.

Príčiny Požiaru

Príčina požiaru nebola úplne objasnená. Katastrofu mohla spôsobiť porucha v elektroinštalácii či cigaretový ohorok. Podľa vyšetrovateľov chrám nikto nezapálil úmyselne. Požiar, ktorý zúril viac než osem hodín, môže podľa francúzskych médií súvisieť z renovačnými prácami na streche a sanktusníku - štíhlej vežičke nad presbytériom kostola na hrebeni strechy hlavnej chrámovej lode.

Reakcie na Tragédiu

Blízkosť Francúzsku a katolíkom vyjadrili okrem francúzskeho prezidenta Macrona aj iní politickí lídri, medzi nimi Donald Trump či Zuzana Čaputová. Gesto súdržnosti vyjadril aj Vatikánsky hovorca Alessandro Gisotti, ktorý uviedol: „Vyjadrujeme našu solidaritu s francúzskymi katolíkmi a ľudom Paríža. Modlíme sa za hasičov a ďalších, ktorí robia všetko, čo je v ich silách, aby zvládli túto dramatickú situáciu.”

Parížsky arcibiskup Michel Aupetit vyzval všetky kostoly francúzskej metropoly, aby rozozneli svoje zvony ako gesto súdržnosti s Notre-Dame. Francúzski predstavitelia vzdali vo štvrtok hold stovkám hasičov, ktorí sa podieľali na záchrane horiacej pamiatky. Prezident Emmanuel Macron zhodnotil ich prácu ako "vzornú" a upozornil, že ju sledovalo celé Francúzsko i zvyšok sveta.

Obnova Katedrály

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vtedy rýchlo vytýčil ambiciózny cieľ obnoviť Notre Dame do piatich rokov a urobiť ho "ešte krajším" než predtým, pripomína AFP. Na dostavbu zničenej veže bola vyhlásená architektonická súťaž, organizovala sa aj verejná zbierka. Na jej obnovu sa iba z darov, bez prispenia francúzskeho štátu, vyzbierala takmer miliarda eur, celkové reštaurovanie stálo 700 miliónov eur.

V prvej fáze rekonštrukcie bolo potrebné odstrániť lešenie, ktoré chrám obklopovalo v čase požiaru, odmontovať a odviezť veľký organ, ktorého 8000 píšťal bolo rozoslaných na vyčistenie odborníkom po celej krajine. Opravu spomalili komplikácie počas pandémie covidu-19, ale tiež nutnosť vyčistiť okolie od toxického oloveného prachu, ktorý sa uvoľnil z konštrukcie gotickej budovy pri požiari, celkovo to bolo niekoľko desiatok ton olova. Priestranstvo pri katedrále preto muselo prejsť hĺbkovým čistením.

Práce na zabezpečení a spevnení katedrály Notre-Dame sa skončili v polovici septembra 2021, potom mohla začať vlastná obnova chrámu. Na tú bolo okrem iného potrebné veľké množstvo kameňov presne daných veľkosťou a štruktúrou. Na konci leta 2022 začala oprava strešnej konštrukcie a klenieb. Na to sa používali techniky spracovania dreva, ktoré boli zavedené pred viac ako 800 rokmi pri stavbe tejto pamiatky.

Rekonštrukcia strechy prekonala dôležitý míľnik vlani v máji, keď boli v dielni v údolí Loiry na západe Francúzska zmontované a postavené veľké časti novej drevenej konštrukcie. Na obnovu konštrukcie strechy katedrály bolo starostlivo vybraných 1200 dubov, ktoré tesári ručne porúbali. Z dubových trámov pozostáva aj nový krov katedrály, zložený z troch trojuholníkových častí s rozmermi 15 krát 12 metrov a hmotnosťou sedem ton.

Zničenú chrámovú vežu z 19. storočia nahradili reštaurátori a robotníci jej vernou replikou vytvorenou podľa nákresov autora originálu, ktorým je francúzsky architekt Eugéne Viollet-Le-Duc. A vlani v decembri, rok pred svojím znovuotvorením, dostala katedrála na túto novú vežu aj kríž. Okolo veže katedrály Notre-Dame začali v pondelok 12. februára 2024 odstraňovať lešenie.

Posledné práce na katedrále budú prebiehať v interiéri, kde bude okrem iného potrebné vyladiť mohutný organ s 8000 píšťalami, ktorý je najväčším hudobným nástrojom vo Francúzsku. Rekonštrukcia vonkajšej časti katedrály by mala byť prakticky hotová tento rok v júli, celkovo má byť oprava dokončená v decembri.

Po kontrole stavu rekonštrukcie prezidentom Macronom tento týždeň ostáva už len pár hodín do slávnostného otvorenia katedrály, ktorú ešte nik zo súčasníkov v takejto nádhere nevidel. Pozrieť si znovuotvorenie skvostu Paríža aj svetového umenia prídu mnohí vzácni hostia. Lístky na otváraciu svätú omšu sú už beznádejne vypredané. Vítať ju aj účastníkov bude rovnako neuveriteľne zachránený organ, jeden z najväčších na svete s takmer osemtisíc píšťalami.

Fascinujúci je aj záujem mladých ľudí o úvodnú otváraciu svätú omšu v katedrále. Počas tohtoročnej Veľkej noci totiž prijal krst rekordný počet mladých ľudí, ktorí nemali žiadne zázemie a výchovu k viere v rodine, ba skôr naopak. Medzi zachránené artefakty patrí aj Kristova tŕňová koruna.

Prvá omša od požiaru sa v katedrále konala v júni 2019. Viedol ju parížsky arcibiskup Michel Aupetit a obrad sa odohral v jednej z bočných kaplnk, zasvätenej Panne Márii, ktorú oheň ušetril. Tento rok pri príležitosti Veľkého piatku sa v katedrále konala komorná bohoslužba, na ktorej sa zúčastnilo len sedem ľudí.

Hlas každého zo zvonov zaznel jeden po druhom v piatok ráno o 9:30 h miestneho času (10:30 h SEČ), až napokon ich hlasy splynuli v harmónii, približuje AFP.

Historický Kontext

Katedrála Notre-Dame v Paríži, po francúzsky Cathédrale Notre-Dame de Paris, je gotická rímskokatolícka katedrála stojaca na východnej polovici ostrova Île de la Cité na rieke Seina. Označuje sa za srdce Paríža, zároveň je domovskou katedrálou parížskej rímskokatolíckej arcidiecézy. Jej názov sa prekladá aj ako Naša pani, alebo katedrála Panny Márie či Chrám Matky Božej.

Katedrálu postavili na mieste, ktoré slúži už 2000 rokov náboženským kultom. O výstavbe katedrály rozhodol parížsky biskup Maurice de Sully v roku 1159, základný kameň položili v roku 1163. Stavba sa začala budovaním chóru, neskôr pribudli chrámové lode a priečelie, ktoré sa podarilo dokončiť v roku 1200. V roku 1245 dobudovali dve veže a po nich stavba pokračovala konštrukciou kaplniek v chrámových lodiach a v chóre. Touto úlohou bol poverený architekt Jean de Chelles.

Práve pre svoj unikátny prechod od neskoro románskej ku gotickej architektúre patrí katedrála k skvostom európskej stredovekej architektúry. Jej mohutné a vznešené priečelie delia piliere na tri časti, vodorovne je rozdelené na dve galérie. V spodnej sa nachádzajú tri impozantné hlboké portály - portál Svätej Panny Márie, portál Posledného súdu a portál Svätej Anny, nad ktorými je tzv. Stredná časť obsahuje dve veľkolepé okná, ktoré susedia s ružicovým oknom s priemerom desať metrov postaveným v rokoch 1220-25. Stredný pás je dekorovaný sochou Madony s dieťaťom v strede a sochami Adama a Evy na bokoch.

Po celý čas bola katedrála Notre-Dame miestom dôležitých náboženských a politických udalostí. Prebiehali tam korunovácie kráľov, napríklad Márie Stuartovny; v roku 1455 sa tam začal rehabilitačný proces Jany z Arku. Vzhľad chrámu sa zmenil vďaka mnohým vojnám a zásahom človeka. Počas Veľkej francúzskej revolúcie v roku 1793 bola katedrála zničená a vyrabovaná, drahé kovy na oltároch boli roztopené a katedrálu revolucionári vysvätili ako chrám rozumu. Rozbili všetkých 28 sôch biblických kráľov na priečelí budovy, pretože ich považovali za kráľov francúzskych.

Do osudu katedrály však zasiahol spisovateľ Victor Hugo a jeho román Chrám Matky Božej v Paríži publikovaný v roku 1831. Rekonštrukciou pamiatky bol poverený architekt Eugene Viollet-le-Duc. Hlavy zničených kráľovských sôch našli archeológovia pri výstavbe v 9. parížskom obvode. Dnes sú sochy opäť na svojom mieste. V katedrále Notre-Dame sa po smrti prezidenta Charlesa de Gaulla slúžila zádušná omša a takisto tam 31. mája 1980 celebroval slávnostnú omšu pápež Ján Pavol II. pri svojej návšteve Francúzska. Do tragického požiaru katedrálu navštevovalo ročne okolo 13 miliónov ľudí.

Ranogotickú katedrálu Matky Božej stavali 182 rokov, dokončená bola v roku 1345. Za kráľa v nej bol pomazaný Napoleon, no počas Francúzskej revolúcie utrpela nájazdmi revolucionárov. Tí ju vyrabovali a zničili mnohé sochy. Prvou záchranou po týchto náročných časoch bol pre katedrálu práve spisovateľ Victor Hugo a jeho slávny román Chrám Matky Božej v Paríži.

Druhý „bajpas“ dostala katedrála v 19. storočí, keď prešla rekonštrukciou pod vedením Viollet-le-Duca, francúzskeho architekta a historika umenia. Málokto vie, že práve vďaka nemu pribudla na katedrále obľúbená vežička, ktorá tiež zhorela pri poslednom požiari. Bola vybudovaná tak identicky, že nik z 13 miliónov návštevníkov ročne by jej netipoval „iba“ 160 rokov. Táto dvadsaťročná obnova chrámu pomohla, no ani po nej nebola katedrála v takom stave, ako je podľa súčasného architekta chrámu Philippa Villeneuvea dnes. Požiar známej pamiatke, zaradenej do zoznamu Unesco, pomohol.

Monumentálny chrám, o ktorý sa stará už pätnásty hlavný architekt, sa podľa Benátskej charty a dokumentu z Nara podpísanej Francúzskom mal zrekonštruovať do posledného známeho stavu. Reštaurovať stavbu, ktorá už od začiatku stavby ťahá k 900 rokom existencie, si podľa Philippa Villeneuvea, hlavného architekta katedrály, vyžaduje rešpekt. Bolo nemysliteľné chcieť zanechať pri reštaurovaní v chráme niečo ako „svoju stopu“.

Hlavný architekt hovorí: „Nemohli sme si dovoliť len tak hocičo. Notre Dame je nadčasová. Keď pracujeme na katedrále, ktorá má za sebou 861 rokov existencie, päť či pätnásť rokov je v porovnaní s tým nič. Teší ho však súdržnosť a výborná komunikácia medzi všetkými, ktorí svojou profesionalitou prispeli k obnove Notre Dame: „Pracovali sme v ovzduší dôvery, bratstva a priateľstva. Tento duch pretrval a napĺňa ma hrdosťou. Aj dnes vidí v duchu pri vstupe do chrámu pracovať množstvo remeselníkov na klenbách či oknách. Vďaka obrovskej finančnej podpore zo zbierky si mohli dovoliť zaplatiť tých najlepších.

Symbolika a Duchovný Aspekt

Istý slovenský internetový článok predostrel zaujímavú myšlienku: Francúzi zabudli na Boha, tak sa im Boh pripomenul… A je to naozaj na zamyslenie. Či horiaca katedrála nebola viditeľným symbolom neviditeľného požiaru cirkvi v tejto krajine. Pamätajú dnes vôbec Francúzi na svojich velikánov svätosti?

Zničená katedrála je nepochybne obrovská strata - po historickej, národnej, pamiatkovej i duchovnej stránke. Oveľa väčšia ujma však nastáva na hodnotách, ktoré tento národ postupne mení. Omnoho hrozivejšie následky môže mať odťatie kresťanských koreňov (pričom je otázne, koľko takých koreňov ešte vlastne drží).

Tak ako mnohí bohatí členovia národa i iných krajín, UNESCO i prezident Francúzska prisľúbili, že urobia všetko pre obnovu tohto chrámu, aj Kristus nám dal dôležitý prísľub: „Pekelné brány ju nepremôžu!“ Tým nás uisťuje, že cirkev bude stáť aj napriek slabosti svojich členov. Pamätajme však, že hovoril o cirkvi univerzálnej. Tá partikulárna môže utrpieť obrovské straty, ba aj sa vytratiť z krajiny. Preto Francúzsko potrebuje na prvom mieste naše modlitby.

Nech je nám tiež výstražným prstom, že ani v našej krajine viera, cirkev, prirodzené hodnoty nie sú samozrejmosťou, ale musíme volať k Pánovi a zvolávať požehnanie pre náš národ a našu vlasť. Svätí a sväté Francúzska, orodujte za francúzsky národ i francúzsku cirkev! Sedembolestná Panna Mária, svätí Cyril a Metod, všetci naši svätí a sväté, orodujte za nás, aby nikdy neochabla viera v našej krajine!

Chronológia udalostí

tags: #preco #horela #katedrala #notre #dame