Bazilika svätého Petra vo Vatikáne je jednou z najznámejších a najnavštevovanejších svätýň na svete. Táto renesančno-baroková sakrálna stavba je centrom kresťanského sveta a púta pozornosť miliónov cestovateľov ročne. Svoje nadanie tu zvečnili najvýznamnejší umelci všetkých čias, a dodnes tu sídlia skvosty, ktoré reprezentujú nielen kresťanstvo.
Umiestnenie a Význam
Umiestnenie jednej z najznámejších cirkevných stavieb kresťanského sveta je úzko späté s miestom posledného odpočinku apoštola Petra. Podľa tradície sv. apoštola Petra pochovali hneď po jeho mučeníckej smrti na Vatikánskom vŕšku a sv. Pavla na Ostijskej ceste.
Píše sa rok 64 a Rím sa zmieta v plameňoch rozsiahleho požiaru, ktorý zničil takmer tri štvrtiny mesta. Z jeho založenia sú obvinení kresťania, a tak cisár Nero začína jednu z najrozsiahlejších razií proti vyznávačom tejto viery. Mnohí z nich, v obavách pred istou smrťou na popravisku, hľadajú spásu v úteku a masovo opúšťajú mesto. Medzi nimi je aj apoštol Peter, najvernejší a najobľúbenejší z Kristových učeníkov. Podľa legendy sa mu však počas cesty na Via Appia zázračne zjaví Ježiš a v odpovedi na otázku “Domine, quo vadis?” ho podnieti k návratu späť do Ríma, aby tu podstúpil mučenícku smrť. Nedlho na to je Peter ukrižovaný na úpätí vatikánskeho pahorku v miestach, kde sa dnes rozprestiera známe námestie sv. Petra. Zmučené telo ešte tú noc pochovali Petrovi nasledovníci pri stene, neďaleko popraviska. Pravosť miesta jeho posledného odpočinku však bola po mnohé storočia spochybňovaná. Preto je až prekvapujúce, že archeologické práce tu začali iba v 30. rokoch minulého storočia. Nález starého rímskeho pohrebiska a kostrových pozostatkov v oddelenom hrobe, ktorého poloha aj popis sa s rozprávaním zhodovali, však pôvodnú verziu aspoň čiastočne potvrdili.
Vývoj Architektúry Chrámu
Architektonické dejiny chrámu sú pomerne zložité. Dnešná bazilika stojí na mieste predchádzajúcej neskoroantickej sakrálnej stavby, ktorú dal prvý kresťanský cisár Konštantín I. na žiadosť pápeža Silvestra I.
O necelé tri storočia po Petrovom ukrižovaní vyrástla z príkazu pápeža Silvestra I. Konštantína Veľkého v miestach jeho hrobu bazilika. Pôvodná päťloďová stavba sa čoskoro stala nielen dôležitým pútnickým miestom kresťanov, ale pod jej strechou sa konali aj všetky významné cirkevné ceremónie. Avšak ani tejto majestátnej a bohato zdobenej stavbe sa nevyhol zub času, a tak z nej v 15. storočí ostávajú už len obyčajné ruiny. Až pápež Július II. našiel odvahu a aj napriek veľkým protestom veriacich sa rozhodol zvyšky starej baziliky zvrhnúť. Na mieste pôvodnej baziliky nechal postaviť úplne novú katedrálu, ktorá dominuje námestiu sv. Stavba bola začatá v roku 1506 a pretiahla sa na dlhých 120 rokov. Podieľali sa na nej najvyznamnejší umelci svojej doby, medzi nimi aj Raphael, B. Peruzzi, Antonio da Sangallo či Michelangelo. A tak nie je divu, že katedrála sv. Petra je dodnes pýchou Vatikánu.
Nová bazilika bola vysvätená pápežom Urbanom VIII. v roku 1626.
Architektonické Prvky a Umelecké Diela
Ešte než vstúpime dovnútra chrámu, uchváti nás pohľad na monumentálne priečelie, v ktorého hornej časti sú umiestnené šesťmetrové sochy svätcov. Priamo nad hlavným vchodom bola tiež situovaná loggia, z ktorej dodnes udeľuje pápež pri významných kresťanských sviatkoch požehnanie celému mestu a svetu.
Podobne pôsobivý je ale aj interiér baziliky, ktorý zdobí celý rad vzácnych diel. Medzi nimi vyniká nezabudnuteľná Michelangelova Pieta. Pri pozornejšom pohľade si môžeme všimnúť na šerpe, zdobiacej Máriino poprsie, nápis “Toto zhotovil Michelangelo Buonarroti Florentský”. Pôvodne mala byť Pieta ozdobou hrobu francúzskeho kardinála Jeana de Billhera, na svoje dnešné miesto bola prenesená až o storočie neskôr. Počas presunu bola bohužiaľ čiastočne zničená. Oveľa väčšiu skazu však pre tento klenot svetového sochárstva predstavovala návšteva pomäteného jedinca, ktorý v roku 1973 sochu vážne poškodil sekerou.
Aj z dielne ďalšieho veľkého umelca, vo svojej dobe veľmi uznávaného Antonia Canovu, pochádza niekoľko zaujímavých diel. Medzi nimi aj pomník kráľovskej rodiny Stuartovcov, či pápeža Klementa XIII. Za pozornosť však stojí aj socha sv. Petra na tróne, ktorú v 13. storočí vytvoril Arnolfo di Cambio. Ústredným bodom baziliky je pápežský oltár, stojaci nad údajným hrobom sv. Petra. Spoznáme ho podľa tridsať metrov vysokého bronzového baldachýnu, ktorá predstavuje majstrovskú prácu zo 17. storočia. Jej autorom je Bernini, umelec, s ktorého dielami sa v priestoroch baziliky stretneme asi najčastejšie. V apside za ním stojí trón sv. Petra, na ktorom sedával apoštol v čase svojho pobytu v Ríme.
Celú baziliku zdobia veľkolepé mozaiky, napríklad Raffaelovo Premenenie, Marattov Krst Ježiša či Giottova Malá loď. Bazilika má 11 kaplniek a 45 oltárov. Najnavštevovanejší je oltár, ktorý používa len pápež, zdobený Berniniho majestátnym baldachýnom. Ďalej Kaplnka svätého Šebastiána, kde je pochovaný svätý Ján Pavol II., oltár svätého Hieronyma, kde je pochovaný svätý Ján XXIII., a oltár par excellence - kaplnka Piety s veľkolepým Michelangelovým dielom, ktorý mal v čase jej vytvorenia len 24 rokov.
Vatikánska Bazilika svätého Petra je jednou z najznámejších budov na svete, ktorú každoročne navštívia milióny ľudí, často preto, aby si vypočuli príhovor pápeža Františka na námestí pred bazilikou. Je to kostol číslo jeden v rímskokatolíckej cirkvi a jeho rozmery sú ohromujúce, s kapacitou 60 tisíc ľudí. Jej vnútorná dĺžka je 211,5 metra a výška 132,5 metra.
Bazilika sv. Petra je štandardne otvorená celoročne. Vstupné sa platí len na kupolu, odkiaľ je nádherný výhľad na námestie. Ak sa vám nechce absolvovať 323 schodov pešo, môžete sa za príplatok nechať vyviezť výťahom.
Námestie svätého Petra
Pri bazilike sa nachádza jedno z najkrajších námestí sveta, ktoré dostavali v roku 1667. Impozantná kolonáda s 285 dórskymi stĺpmi pôsobí majestátne. Barokové námestie je postavené v tvare elipsy a zdobí ju stoštyridsať sôch svätcov.
Piazza San Pietro alebo Námestie sv. Námestie sv. Petra patrí medzi najväčšie námestia na svete (320 metrov dlhé, 240 metrov široké) a pravidelne sa tu každú nedeľu schádza veľké množstvo ľudí, kde sa zmestí viac ako 300 tisíc ľudí. Námestie obkolesujú dve kolonády v poloblúkoch, ktoré sa skladajú z 284 stĺpov a 88 pilastrov. Na streche stojí 140 sôch kresťanských svätcov, ktorí pozerajú na celé dianie na námestí. Tvorcom tejto kolonády bol sochár Gian Lorenzo Bernini, ktorý sám prirovnával kolonádu k „náručiu cirkvi prijímajúcej všetkých veriacich, ktorí prichádzajú na toto miesto, aby upevnili svoju vieru“.
V centre námestia sa týči obelisk, ktorý pochádza z Egypta a je jedným z trinástich starovekých obeliskov v Ríme. Vedeli ste to? Tento obelisk bol spracovaný z jedného kusu červenej žuly, s históriou staršou viac ako 3000 rokov. V roku 1586 ho rímsky imperátor Kaligula dal premiestniť na toto námestie práve na lodi plnej šošovice, aby sa nepoškodil. Obelisk aj slúži ako veľké slnečné hodiny.
Keď si uvedomíme históriu stavby dnešnej Baziliky sv. Predovšetkým tie, ktoré sa týkajú kolonády na námestí. Bernini totiž umiestnil 284 stĺpov tak, aby perspektíva vytvárala rôzne efekty. Pri pohybe sa zdá, že sa približujú a vzďaľujú, pri státí na určitom mieste sa zasa všetky strácajú za jedným.
Bazilika sv. Petra je dominantnou budovou celého námestia, ktorá sa díva na Anjelský hrad a celý Rím. Priamo z Vatikánu do Anjelského hradu vedie úzka cestička, ktorou prechádzali pápeži. Bazilika sa skladá z hlavnej budovy v tvare kríža a kupolovitej strechy, ktorú navrhol a maľoval sám veľkolepý Michelangelo. Priečelie baziliky podopierajú stĺpy a pilastery, medzi ktorými nájdete aj sochy svätých Petra a Pavla. Čím ste bližšie k vstupu, tým sa Vám zdá byť táto bazilika majestátnejšia a fascinujúcejšia.