Veľká schizma, známa aj ako Východná schizma, nastala v roku 1054 a predstavuje rozdelenie kresťanstva na dve hlavné vetvy: východnú (pravoslávnu) a západnú (rímskokatolícku) cirkev. Tento rozkol bol výsledkom dlhodobého vývoja a komplexnej kombinácie faktorov, ktoré zahŕňali teologické, politické, kultúrne a liturgické rozdiely.
Mapa znázorňujúca rozdelenie cirkvi v roku 1054. Zdroj: Wikimedia Commons
Príčiny Schizmy
K udalosti, ktorú poznáme ako východnú schizmu, prispelo obrovské množstvo faktorov, tak politických, ako aj dogmatických.
Teologické Rozdiely
Oveľa dôležitejšie však boli dogmatické otázky. Vezmime si napríklad jazyk: kým na Západe sa lingua franca stala latinčina, na Východe to bola gréčtina. Práve tie viedli k ďalším rozkolom v Cirkvi pred veľkou schizmou, hoci ich dôsledky neboli také dramatické. V skutočnosti je medzi oboma cirkvami viac rozdielov. Východ vo všeobecnosti neuznáva dogmy, ktoré boli prijaté po siedmom všeobecnom koncile.
- Filioque: Na Západe sa začalo prijímať vyznanie viery, ktoré obsahovalo vetu: Verím v Ducha Svätého, ktorý vychádza z Otca a Syna. Proti tomuto poslednému prvku sa Východ ostro postavil, pretože verzia pôvodne prijatá na Nicejskom koncile v roku 325 a mierne upravená na Konštantínopolskom koncile v roku 381 ho neobsahovala.
- Očistec: Katolícka cirkev verí v existenciu očistca, kde sa duše očisťujú pred vstupom do neba. Pravoslávna cirkev túto doktrínu neuznáva.
- Nepoškvrnené Počatie Panny Márie a Nanebovzatie Panny Márie: Katolícka cirkev učí, že Panna Mária bola počatá bez dedičného hriechu a po svojom pozemskom živote bola vzatá do neba s telom i dušou. Pravoslávna cirkev tieto dogmy neuznáva.
Politické a Kultúrne Faktory
Podľa niektorých autorov boli základy oveľa neskoršej schizmy položené už vo štvrtom storočí, keď cisár Theodosius rozdelil Rímsku ríšu. Koncom nasledujúceho storočia sa Západorímska ríša rozpadla. Byzancia s hlavným mestom v Konštantínopole pokračovala ďalej. Cesty oboch cirkví sa však začali čoraz viac rozchádzať. Do sporu medzi Východom a Západom boli zapojení aj samotní cisári.
- Rozdelenie Rímskej ríše: Rozdelenie ríše na Západorímsku a Východorímsku viedlo k odlišnému politickému a kultúrnemu vývoju.
- Vzájomné Súperenie: Rím a Konštantínopol súperili o vplyv a autoritu v kresťanskom svete.
- Ikonoklazmus: Napríklad byzantský panovník Lev III. bol proti kľačaniu pred obrazmi Boha a v roku 730 nariadil, aby sa všetky božie obrazy odstránili z kostolov. A pritom nijako nevadili napríklad pápežovi alebo Karolovi Veľkému. Ten bol ostatný navyše v Byzancii považovaný za uzurpátora.
Liturgické Rozdiely
K tomu všetkému pribúdali čoraz častejšie prehlbujúce sa rozdiely, a to tak kultúrne, ako aj dogmatické.
- Používanie nekvaseného chleba: Napríklad Michalovi Cerulárovi, vtedajšiemu konštantínopolskému patriarchovi, sa nepáčilo používanie nekvaseného chleba ako eucharistie. Keď sa Arméni odvolávali na existujúcu prax v rámci západnej cirkvi - to situáciu len zhoršilo. Patriarcha reagoval radikálne. Začal očakávať, že všetci západní duchovní v Konštantínopole prestanú používať tento druh chleba. Tí však s tým nesúhlasili. Výsledok: chrámy, ktoré viedli, boli zatvorené.
- Celibát: Sporným bodom bol aj celibát, ktorý východná cirkev nepovažovala za povinný pre všetkých kňazov.
Osobný Konflikt
Fócius bol konštantínopolský patriarcha, ktorý v roku 867 vyhlásil, že pápež Mikuláš I. a celá západná cirkev sú heretici. V hre bola otázka Filioque.
Dôsledky Schizmy
Rozdelenie v roku 1054 malo rozsiahle a dlhotrvajúce dôsledky pre kresťanstvo a celú Európu.
- Trvalé Rozdelenie: Schizma viedla k trvalému rozdeleniu kresťanského sveta na dve vetvy, ktoré sa dodnes líšia v teológii, liturgii a organizácii.
- Oslabenie Jednoty: Rozdelenie oslabilo jednotu kresťanstva a znížilo jeho vplyv na politické a kultúrne dianie v Európe.
- Vzájomné Nepriateľstvo: Schizma viedla k vzájomnému nepriateľstvu a nedôvere medzi Východom a Západom, čo sa prejavilo aj v krížových výpravách a ďalších konfliktoch.
- Odlišný Vývoj: Východná a západná cirkev sa začali vyvíjať odlišným smerom, čo viedlo k vzniku rôznych kultúrnych a náboženských tradícií.
| Rozdiely | Rímskokatolícka Cirkev | Pravoslávna Cirkev |
|---|---|---|
| Filioque | Verí, že Duch Svätý vychádza z Otca i Syna | Verí, že Duch Svätý vychádza len z Otca |
| Očistec | Uznáva existenciu očistca | Neuznáva existenciu očistca |
| Pápež | Uznáva pápeža ako hlavu Cirkvi | Neuznáva pápeža ako hlavu Cirkvi |
| Nepoškvrnené počatie Panny Márie | Uznáva dogmu o nepoškvrnenom počatí Panny Márie | Neuznáva dogmu o nepoškvrnenom počatí Panny Márie |
| Nanebovzatie Panny Márie | Uznáva dogmu o nanebovzatí Panny Márie | Neuznáva dogmu o nanebovzatí Panny Márie |
Snahy o Zjednotenie
Vzťahy medzi pravoslávnou cirkvou a rímskym pápežom sú komplexné a siahajú hlboko do histórie. Hoci obe cirkvi majú spoločné korene v ranom kresťanstve, v priebehu storočí sa vyvinuli odlišné teologické a kultúrne tradície, ktoré viedli k rozkolu. Výsledkom bola exkomunikácia vtedajšieho Michaela I. Ortodoxná cirkev a Vatikán sa začali zbližovať už v polovici 20. storočia, vzájomnú exkomunikáciu zrušili v roku 1965.
Táto veľká schizma, rozkol medzi západnou a východnou cirkvou, by sa však teoreticky mohla skončiť. Naznačil to po zvolení pápeža Františka konštantinopolský patriarcha Bartolomej I. Počas inaugurácie odzneli aj niektoré časti omše v gréčtine. Bartolomej sa zúčastnil aj na pohrebe Jána Pavla II.
"Dokonca aj predtým, ako sa cirkvi rozišli, sa patriarcha z Istanbulu na inaugurácii nezúčastňoval," vysvetľoval svoje rozhodnutie pre agentúru AP, "od prvého dňa ma však František oslovil svojím skromným správaním, a cítil som, že chcem ísť."
"Je to gesto, ktoré zdôrazňuje naše vyvíjajúce sa vzťahy," komentoval cestu do Vatikánu Bartolomej I.
tags: #preco #mame #rimskokatolicku #a #pravoslavnu #cirkev