Svätý Anton Paduánsky, vlastným menom Fernando Martins de Bulhões, sa narodil okolo roku 1195 v Lisabone v zbožnej šľachtickej rodine. Krstným menom sa volal Ferdinand. Svätý Anton Paduánsky sa narodil v roku 1195 v Lisabone v šľachtickej rodine.
V pätnástich rokoch začal vážne premýšľať, v ktorom povolaní by najlepšie slúžil Bohu. Na radosť svojich rodičov sa rozhodol vstúpiť do kláštora augustiniánov neďaleko Lisabonu. Na radosť svojich rodičov sa rozhodol vstúpiť do kláštora augustiniánov neďaleko Lisabonu. Svätého Vincenta v blízkosti Lisabonu.
Nenašiel tu však úplný pokoj, rušili ho návštevy príbuzných a priateľov. vyrušovali časté návštevy rodiny. Asi po dvoch rokoch so súhlasom predstavených odišiel do kláštora sv. Kríža v Coimbre. Tam ho pravdepodobne roku 1219 aj vysvätili za kňaza. mohol stať katolíckym kňazom. Tam študoval Písma a cirkevných otcov. kde študoval Písma a cirkevných otcov.
Neďaleko Coimbry v tom čase vznikol františkánsky kláštor. Ferdinand obdivoval túto rehoľu a zatúžil vstúpiť do nej, a tak sa ešte viac snažiť o dokonalosť. Najprv ho jeho prior nechcel pustiť, ale po čase predsa len súhlasil. Najprv ho jeho prior nechcel pustiť, sv. pustiť, sv. dlhšom naliehaní mu však napokon vyhovel. Roku 1220 si teda Ferdinand obliekol rúcho sv. Františka a prijal meno Anton. a v roku 1221 vstúpil do rádu sv. Františka. kláštora zasväteného pustovníkovi sv.
Čoskoro nato ho predstavení poslali na misie do Afriky medzi Saracénov, do Maroka. Anton však dostal silnú horúčku, ktorá ho trápila celú zimu. Keď sa o tom predstavení dozvedeli, prikázali mu vrátiť sa domov. Búrka však zahnala loď na Sicíliu. Sicílii, kde sa dlhšiu dobu sv. Tam sa Anton dopočul, že sv. František zvoláva na Turíce r. 1221 všetkých bratov svojho rádu do Assisi. dozvedel, že sv. členov františkánskeho rádu. Zaumienil si, že pôjde tam. Tak mohol osobne stretnúť sv. Bol medzi nimi asi jediný Portugalec. Po skončení stretnutia sa dostal do rímskej provincie.
Brat Gracián, predstavený, ho poslal do malého kláštora sv. Pavla pri Forli. Uchýlil sa do františkánskeho kláštora sv. modlitbu a pôsty. Raz však zasiahla Božia prozreteľnosť. Keď biskup svätil nových dominikánskych a františkánskych bratov na kňazov, vyzval ich, aby jeden z nich kázal. Nikto nechcel, všetci sa vyhovárali. Napokon predstavený kláštora rozkázal Antonovi. Ten sa síce tiež vzpieral, ale potom z poslušnosti, nepripravený vystúpil na kazateľnicu. Všetci žasli, keď počuli ohnivé slová múdrosti. sa sv. Anton Paduánsky vysvätený za kňaza. novokňazov. Antona, aby ho zastúpil. predstavení ho určili za kazateľa. Všetci žasli, keď počuli ohnivé slová múdrosti. Antona potom ustanovili za učiteľa budúcich kňazov vo františkánskom ráde. skromného sv. Antona Paduánskeho.
Bol vymenovaný za kazateľa vo svojej provincii. Kázanie sa stalo jeho hlavnou náplňou. Deväť rokov účinkoval na kazateľnici a vykonal veľa dobrého pre spásu duší. Mal výbornú pamäť aj talent. Doplnil si teologické vzdelanie. poznal Písmo sväté, dokázal z neho vždy vhodne citovať. Hovoril plynule po francúzsky aj po taliansky. taliansky a francúzsky. Kázanie sa stalo jeho hlavnou náplňou. v kostoloch, na námestiach i na morských plážach. kázne mávali aj 30 tisíc poslucháčov. Keď sv. duchovné a rečnícke kvality sv. Anton sa stal veľmi známym a vyhľadávaným kazateľom. aby sa sv. Anton venoval len kazateľskej činnosti.
Sv. prvýkrát vypočul kázeň sv. IX. Antonova kázeň ho hlboko nadchla. Keď sv. sa aj v okolí chrámov. slúžil sv. hlbokej noci, len aby získali čo najlepšie miesto. Raz pozval sv. Anton Paduánsky jedného františkánskeho spolubrata, aby šiel kázať spoločne s ním. Mladý františkánsky kňaz bol natešený, že bude kázať spoločne so sv. Antonom Paduánskym. Spolu prešli mlčky celým mestom a po takmer dvoch hodinách sa vrátili späť do kláštora. Mladý mních ostal zaskočený a spýtal sa sv. Antona Paduánskeho, prečo nekázal. Sv. zázračnú moc sv. Antona Paduánskeho.
Svätý Anton bol výrečný kazateľ, nebol vždy schopný získať si publikum. Istý prípad sa stal jedného dňa v meste Rimini. Odmietnutý riminskými heretikmi bol svätý odhodlaný kázať tým, ktorí by skutočne počúvali. Prešiel teda na pobrežie a postavil sa na breh. Ako začal kázať, hladina vody sa naplnila hlavami nespočetného množstva rýb, ktoré prišli počúvať kazateľa Antona. Rozprával im o sláve Boha a dobrote svojho Stvoriteľa. Vyzýval ich, aby boli vďačné za všetko. Takto zničil chlad ľudu z Rimini, ktorí nemali žiadne miesto pre slovo Božie v srdciach. Ani jedna ryba sa nepohla počas toho, ako sv. Anton kázal. Keď skončil, svätý ich požehnal znamením kríža.
V r. 1223 sa stal profesorom teológie v Bologni, neskôr v Toulouse, Montpellier a v Padove. Aj ako profesor zostal pokorným rehoľníkom, nevynechával modlitbu a rozjímanie. Augustína, ktorú študoval kedysi v Coimbre v augustiniánskej reholi. Za katedrou však nezostal dlho. Sv. František mu prikázal, aby sa celkom venoval kazateľskému úradu. Za katedrou však nezostal dlho. Sv. František mu prikázal, aby sa celkom venoval kazateľskému úradu.
V r. 1227 na generálnej kapitule ho vymenovali za provinciála územia celého severného Talianska. v severnom Taliansku a v r. provinciálnym predstaveným. R. 1230 úrad zložil a vrátil sa do Padovy. Po skončení úradu provinciála sa v r. usadil blízko Padovy, kde sa už predtým viac ráz zdržiaval. Tam v r. 13. júna 1231 nečakane zamdlel. cítil, že sa blíži jeho posledná hodina. Vyspovedal sa a prijal sviatosť pomazania chorých. Potom zaspieval pieseň O, gloriosa Domina (Ó, preslávna Pani), ktorú sám zložil. Plný radosti s pohľadom na nebo povedal: „Vidím svojho Pána.“ Pomodlil sa kajúce žalmy a počas tejto modlitby ako tridsaťšesťročný zomrel. v Padove, kde si pripravil svoje posledné pôstne kázne. Napriek tomu sa vydával na ďalšie cesty. značne zhoršoval a chcel sa vrátiť do Padovy, ale to už nestihol. a pochovali v kostolíku Panny Márie. Ako vieme, Anton zomrel v roku 1231.
Pochovali ho 17. júna v chráme Panny Márie v Padove. Vďaka početným zázrakom, ktoré sa začali diať pri jeho hrobe ho necelý rok po smrti, 30.mája 1232, pápež Gregor IX. vyhlásil za svätého. vyhlásený za svätého už 30. hrob sv. neporušený, čo nadchlo sv. chválu Bohu a poukazovať na to, že to bol práve jazyk sv. tej doby. A bol pochovaný v kostole zasvätenom Panne Márii, Matke Božej, pričom sa čakalo, kým bude bazilika aspoň čiastočne dokončená, aby telo mohlo byť uložené v dôstojnej hrobke. Jeho pohreb sa konal nasledujúci utorok. Tisíce a tisíce ľudí nasledovali jeho rakvu a všetci plakali ako deti, pretože ho vnímali ako otca, nie preto, že bol kňazom, ale preto, že im bol skutočným otcom. Motivoval v nich vieru a neustále ich chránil.
Úcta k nemu sa veľmi rozšírila, je len málo kostolov, kde sa nenachádza jeho socha. Úcta k sv. Antonovi: Kult sv. a vo františkánskej reholi. Jeho úcta sa zvlášť v 16. celej cirkvi. Úcta k sv. Antonovi: Kult sv. a vo františkánskej reholi. Jeho úcta sa zvlášť v 16. celkovej cirkvi.
Svätý Anton Paduánsky | Kompletný príbeh
Padove, hostiteľ uvidel sv. na rukách. V dieťati spoznal Ježiša Krista.Sv. sa vyobrazuje s ľaliou a s malým Ježiškom na rukách. Na oknách v bazilike sv. sú znázornené scény z Antonovho života. Anton uctieva, pridal pápež Pius XII. v r.
PS: Ozaj všeobecne obľúbený svätý, už som ho aj neraz prosila a pomohol pri hľadaní vecí aj v iných záležitostiach. A sochu aj obrázok s ním aj s malým Ježiškom v náručí pozná hádam každý. Ináč bol veľmi Pánom Ježišom omilostený a za krátky čas vykonal mnoho pre spásu ľudí a kráľovstvo Božie. Existuje mnoho zachovaných príbehov, ktoré oslovia mnohých.
Žena v Padove išla raz denne hľadať drevo, aby mohla vo svojom dome udržiavať oheň. Na ceste späť, žena prechádzala rybníkom pri cesty. Pozrela sa do rybníka a to, čo videl, spôsobilo, že horlivo začala kričala. Na dne rybníka ležalo telo jej vlastnej dcéry. Nešťastná náhoda spôsobila, že sa dievča pokĺzlo do vody a utopilo sa. Matka pribehla a vytiahla telo na cestu. Ale už bolo príliš neskoro. Vo veľkej úzkosti si matka spomenula na sv. Antona a zázraky, ktoré sa diali pri jeho hrobe. Plná dôvera v moc svätého, sľúbila, že navštívi Baziliku svätého, ak vráti život jej dcére. Hneď ako matka dokončila svoju modlitbu a vyslovila sľub, jej dcéra začala javiť známky života.
Kým kázal vo Francúzsku, Anton prijal pozvanie istého šľachtica na spoločnú večeru a strávil noc v jeho sídle v blízkosti Limoges. Vo večerných hodinách sa Anton ospravedlnil a odišiel do svojej izby, aby sa modlil. O chvíľu neskôr pán domu prešiel okolo františkánovej izby a všimol si, že spod dverí prúdi neobyčajné svetlo. Keď sa pozrel cez otvor vo dverách, šľachtic uvidel videnie, ktoré prebiehalo v miestnosti. Krásne dieťa stálo na lavičke, na ktorej Anton kľačal a modlil sa. Dieťa natiahlo svoje ruky k svätému. Anton mu opätoval jeho výzvu tým, že si pritisol Dieťa k svojmu srdcu a znovu a znovu plakal: „Môj Bože, môj Bože!“ Nasledujúce ráno Anton požiadal svojho hostiteľa, aby neodhalil to, čo videl, kým je nažive.
Posledné dni sv. Anton strávil s priateľom grófom Tisom, v Camposampiero. Tam, na zalesnenom panstve šľachtica, si Anton vybral obrovský orech ako miesto, kde by odpočíval. Jeho verní spolupracovníci, bratia Roger a Luke Belldi, postavili prístrešok z vetvičiek stromu pre svätého. Ľudia si prišli vypočuť sv. Antona, no aby sa dostali k jeho prístrešku, museli prejsť cez majetok susedného farmára, ktorý mal na poli zasiate obilie. Chôdza mnohých ľudí zničila takmer zrelé zrno. Farmár sa sťažoval u svätého Antona, ktorý ho však upokojil a povedal mu, aby sa druhý deň vrátil, a svoje obilie zozbieral. Poľnohospodár urobil, ako mu bolo povedané.