Na impregnáciu vložky sa používa oxidovaný alebo modifikovaný asfalt, rovnako sa pridáva aj do krycej povlakovej vrstvy, pričom tu je modifikovaný buď elastomérmi, alebo plastomérmi. Asfalt krycej vrstvy môže obsahovať plnivo či prísady, napr.
Výstužná Vložka Asfaltových Pásov
Výstužná vložka prenáša mechanické namáhanie v ťahu, ktorému môže byť pás vystavený. Z hľadiska trvanlivosti je podstatnou vlastnosťou nasiakavosť vložiek. Nasiakavé vložky z organických materiálov vo vlhkom prostredí hnijú a rýchlo sa rozpadávajú. Preto sa na moderné a kvalitné výrobky využíva výstužná vložka z nenasiakavých materiálov, t. j.
Pásy s Nasiakavou Vložkou
Organickú a nasiakavú vložku pôvodne tvorila jutová tkanina, neskôr handrová či celulózová (buničinová) lepenka. V slovenskej literatúre sa uvádzal druh vložky a jej gramáž, t. j. gram na m2. Napr. a 330 H znamenalo asfaltový pás s vložkou z handrovej lepenky (H) s gramážou 330 g/m2.
K nasiakavým vložkám patrí aj vložka s polyetylénovou plastovou fóliou, pretože vzhľadom na potrebnú ochranu PE proti horúcemu asfaltu pri výrobe a vzhľadom na zlú súdržnosť asfaltu s hladkou PE fóliou je okrem polyetylénu vo vložke použitá medzivrstva zo sulfátového papiera, ktorá je nasiakavá. Pásy s nasiakavou vložkou sú síce lacnejšie, pre ich vlastnosti sa však v oblasti izolačnej techniky dnes odporúčajú používať len na provizórne zakrytie, nanajvýš na izolácie tam, kde nebudú vystavené priamemu tlaku spodnej vody.
Pásy s Vložkou zo Sklenenej Rohože
Vložka týchto pásov je rohož vyrobená zo sklenených vláken, ktorá je nasýtená asfaltom. Tieto lacnejšie vložky s plošnou hmotnosťou 50 až 150 g/m2 majú pomerne nízke zaťaženie (pevnosť v ťahu) a nízku ťažnosť vyplývajúce zo štruktúry vložky. Rovnako aj odolnosť pri prerazení je pri týchto vložkách nízka.
Pásy s Vložkou zo Sklenenej Tkaniny
Vložka je vyrobená zo sklenenej tkaniny zvyčajne s plátnovou väzbou. Plošná hmotnosť býva 120 až 250 g/m2. Tieto vložky sa vyznačujú vysokou pevnosťou pri nízkej ťažnosti.
Pásy s Vložkou z Kovovej Fólie
Nosnou výstužnou vložkou môžu byť aj tenké kovové fólie - najčastejšie hliníkové, niekedy aj medené či dokonca z nehrdzavejúcej ocele. Asfaltová hmota zostáva len nalepená na povrchu. Preto sa pre zvýšenie súdržnosti oboch materiálov do povrchu fólie vytlačí dezén. Pevnosť kovovej vložky závisí predovšetkým od druhu kovu, pri hliníkovej je najmenšia, pri oceľovej najväčšia.
Kovové vložky sa vyznačujú vysokým difúznym odporom a sú vhodné najmä do pásov použitých ako doplnkové vrstvy izolácie spodných stavieb proti radónu alebo na vytvorenie tzv.
Pásy s Vložkou zo Syntetických Vláken
Výstužnú vložku tvorí rohož zo syntetických vláken - najčastejšie polyesterových. Plošná hmotnosť rohože sa pohybuje od 130 do 250 g/m2. Tieto vložky majú pomerne vysoké zaťaženie (pevnosť v ťahu) a hlavne vysokú ťažnosť. Dnes sa používajú v rade asfaltových izolačných pásov s vysokými parametrami.
Výnimočne sa vyrábajú aj vložky z polyesterovej rohože pretkané sklenenými vláknami alebo, naopak, zo sklenenej tkaniny s polyesterovými vláknami. Sklenené vlákno zabezpečuje rozmerovú stabilitu a bráni zmrašťovaniu polyesteru počas výroby a natavovania pásu. Tieto materiály spájajú výhody oboch predchádzajúcich typov, t. j. majú vysokú pevnosť a vhodnú ťažnosť.
Použitie Asfaltových Pásov
Všeobecným nedostatkom pásov z oxidovaných asfaltov (okrem prvotného vplyvu výstužnej vložky) je ich nízka ťažnosť pri nízkych teplotách. Dilatačné posuny konštrukcie pri jej sadaní, zmrašťovaní a teplotných zmenách vedú k značnému namáhaniu pásov v ťahu v mieste škáry či trhliny a ich postupnému porušeniu. Bežné pásy z oxidovaných asfaltov sa odporúča klásť len pri teplotách vyše +5 °C, v praxi to znamená len v teplejších obdobiach roka.
Hrúbka krycej vrstvy rozhoduje o použiteľnosti pásu. Pásy, ktoré majú len impregnovanú vložku alebo kryciu vrstvu do hrúbky 1 mm (v slovenskej literatúre predtým označované A a R), sa prilepujú horúcim asfaltom, prípadne pribíjajú. Pri natavovaní asfaltového pásu (pri viacerých vrstvách aj asfaltového podkladu) dôjde k nalepeniu a vytvoreniu pevného spojenia. Pri vrstve z viacerých pásov musí byť vzájomné spojenie pásov plošné, aby medzi nimi nezostávala zvyšková vlhkosť. Tá by po odparení pri vyšších teplotách spôsobila vznik hrčí a pľuzgierov.
Na trhu sa však objavujú aj pásy s ryhovito upraveným okrajom, ktoré umožňujú vzájomné spájanie pásov, a to nie priamym plameňom, ale horúcim vzduchom s teplotou približne 600 °C tak, ako to je bežné pri ukladaní plastových hydroizolačných fólií. Čiastočné natavenie k podkladu sa používa predovšetkým pri obnove starých krytín, kde treba zabezpečiť odvádzanie zabudovanej vlhkosti z podkladu. Priestor pod pásom musí byť odvetraný do atiky či ventilačných komínov. Na tento účel sa vyrábajú aj špeciálne ventilačné pásy, ktoré sú vyrobené napr. tak, že na spodnom natavovanom povrchu pásu sú pruhy či lepiace body z modifikovaného asfaltu.
Pri návrhu skladieb izolačných súvrství by nemalo dochádzať k priamemu kontaktu výrobkov z rôznych druhov asfaltov. Rozhodne sa neodporúča kombinácia modifikovaných pásov APP s pásmi modifikovanými SBS ani s oxidovanými asfaltmi.
Staršie výrobky boli povrchovo upravené len pieskovaním, ktoré slúžilo predovšetkým na ochranu proti zlepovaniu pásu navinutého v kotúči. Horný povrch sa pri pásoch, ktoré sa používajú na vrchnú vrstvu krytín, upravuje z estetických dôvodov, aj ako ochrana proti slnečnému žiareniu. Povrchovou úpravou býva bridlicový posyp v rôznych farbách alebo farbený keramický granulát.
Posyp by mal byť nenasiakavý alebo hydrofobizovaný a dobre prikotvený do povrchu asfaltu. Inak za zimných podmienok rýchlo dôjde k jeho uvoľneniu a odplaveniu. Pri vzájomnom napájaní pásov s povrchovou úpravou bráni povrchová úprava vzájomnému spojeniu, čím môže komplikovať vytváranie detailov. Preto sa musí po nahriatí spodného pásu odstrániť alebo zatlačiť do povrchu, aby bol horný pás kvalitne natavený.
Na vytváranie hydroizolačných povlakov striech sa odporúča podľa sklonu strechy počet pásov, ktorý sa uvádza v tab. 1. Okrem natavovania či lepenia pásov sa pri použití na strechy pásy prichytávajú mechanickým prikotvením kovovými či plastovými rozpernými kotvami.
Pri izolácii mostov asfaltovými pásmi oproti pozemným konštrukciám platia isté odlišnosti. Pri cestných mostoch, okrem samozrejmej požiadavky na vodotesnosť, musí pás odolávať posypovým soliam, veľkým a náhlym zmenám teploty a starnutiu. Vzhľadom na zaťaženie izolačného súvrstvia vodorovnými silami vzniknutými brzdením vozidiel musí pás vykazovať aj dostatočnú adhéziu k podkladu, šmykovú pevnosť a schopnosť preklenúť trhliny v podklade.
S podkladom, najčastejšie betónom, musí byť pás chemicky i fyzikálne kompatibilný, t. j. nesmú sa navzájom nepriaznivo ovplyvňovať. Mostné pásy bývajú zvyčajne hrubé 5 až 5,5 mm, vtedy sa kladú v jednej vrstve. Ak sú tenšie, napr. Pri železničných mostoch so štrkovým koľajovým lôžkom nie sú požiadavky také prísne ako pri cestných mostoch. Asfaltové pásy sa v týchto prípadoch niekedy ani nenatavujú k podkladu, ale sa len voľne kladú na vyrovnaný betónový podklad. Natavenie je však nutné pri okrajoch mostnej konštrukcie, t. j. pri rímsach, záveroch a pod.
Spodné stavby tvoria základ každého domu či priemyselného objektu. Nesú celé zaťaženie konštrukcie, sú v priamom kontakte so zeminou a dlhodobo odolávajú vlhkosti, vode, mrazu aj pohybom podložia. Ak spodné stavby navrhneme alebo zrealizujeme nesprávne, chyby sa prejavia až o niekoľko rokov - väčšinou v podobe vlhkých múrov, trhlín, plesní a zníženej životnosti celej stavby.
Pod pojmom spodné stavby rozumieme všetky časti budovy, ktoré sa nachádzajú pod úrovňou terénu alebo sú s ním bezprostredne v kontakte. Patria sem predovšetkým základy, základové pásy, základové dosky, základové pätky, piloty, podkladové betóny, suterénne steny, podlahy na teréne a súvisiace izolačné a drenážne systémy.
Spodné stavby sú kľúčové aj z hľadiska komfortu a zdravého vnútorného prostredia. Správne navrhnuté a zrealizované riešenie minimalizuje riziko vlhnutia muriva, vzniku plesní a tepelných mostov. Výber typu základov závisí najmä od charakteru podložia, hmotnosti stavby a požiadaviek projektu. V praxi sa najčastejšie používajú pásové základy pod nosné steny, plošné základy vo forme základovej dosky, bodové základy pod stĺpy a v špecifických prípadoch aj hĺbkové základy na pilótach.
Pri novostavbách sa stále častejšie uplatňuje monolitická základová doska, ktorá zabezpečuje rovnomerný prenos zaťaženia, jednoduchšie napojenie hydroizolácie a zateplenia. Pri rodinných domoch na stabilnom podloží však často postačujú kvalitne navrhnuté pásové základy kombinované s podkladovým betónom.
Hydroizolácia Spodných Stavieb
Bez kvalitnej hydroizolácie spodnej stavby neostane objekt dlhodobo suchý, ani keď má ideálne navrhnuté základy. Hydroizolácia musí odolať zemnej vlhkosti, zrážkovej vode aj tlakovej vode, a zároveň musí byť správne napojená na zvislé konštrukcie a detaily. Medzi najčastejšie chyby patrí podcenenie kategórie namáhania, použitie nevhodných materiálov, nedostatočná mechanická ochrana izolácie a nekvalitné vyhotovenie detailov. Pri spodných stavbách sa používajú najmä asfaltové pásy, minerálne stierky, PVC fólie a moderné polymérne systémy. Každý typ má svoje špecifiká a vhodnosť podľa prostredia.
Asfaltové pásy sú dlhodobo overené riešenie, vhodné najmä pri zemnej vlhkosti a tlakovej vode. Pri výbere konkrétneho systému vždy prihliadame na kategóriu namáhania vodou, typ konštrukcie, možnosti technického prevedenia a očakávanú životnosť. Zákazníkom odporúčame riešenia, ktoré máme v praxi vyskúšané, a kombinujeme ich s vhodnými ochrannými vrstvami, nopovými fóliami a geotextíliami.
Správny návrh hydroizolácie začína analýzou podmienok na pozemku. Posudzujeme geológiu, hladinu spodnej vody, sklon terénu, zrážkové pomery aj požadované využitie suterénu či prízemia. Na základe toho určujeme kategóriu namáhania - zemná vlhkosť, netlaková voda, tlaková voda alebo agresívne prostredie. Vždy dbáme na to, aby hydroizolácia bola kompatibilná s tepelnou izoláciou, drenážou a ochrannými fóliami.
Spodná stavba musí odolať rôznym typom namáhania. Zemná vlhkosť pôsobí na konštrukciu takmer vždy, tlaková voda sa objavuje pri vyššej hladine spodnej vody alebo pri akumulácii zrážkovej vody. Osobitnou kategóriou je radón, prírodný rádioaktívny plyn, ktorý môže prenikať cez podlahy a základy do interiéru. Pri návrhu izolácie preto rozlišujeme, či ide len o ochranu proti vlhkosti, alebo aj proti tlakovej vode. Pri tlakovom namáhaní musí mať izolácia vyššiu odolnosť a často sa kombinuje s drenážnym systémom.
Pri radónovej ochrane používame špeciálne radónotesné fólie a pásy, ktoré zamedzujú prenikaniu plynu cez konštrukciu. V prostredí s vysokou hladinou spodnej vody je nevyhnutné navrhnúť tlakovú hydroizoláciu s dostatočnou hrúbkou, počtom vrstiev a mechanickou ochranou. Často používame kombinácie asfaltových pásov, PVC fólií alebo polymérnych membrán, ktorých spoje sa zvaria alebo zalepia tak, aby vytvorili kompaktný a vodotesný plášť. Neoddeliteľnou súčasťou riešenia je aj drenážny systém, ktorý znižuje hladinu vody v okolí stavby.
Radónová ochrana je povinná v lokalitách, kde geologický prieskum alebo mapy radónového rizika preukážu stredné až vysoké radónové riziko. V takom prípade musíme už v projekte počítať so špeciálnou fóliou alebo systémom pásov, ktoré zabraňujú prenikaniu radónu cez konštrukciu spodnej stavby do vnútorného prostredia. Pri novostavbách je radónové riešenie relatívne jednoduché, pri starších objektoch býva potrebný individuálny posudok a špeciálne sanácie.
Tepelná Izolácia Spodnej Stavby
Správne navrhnuté zateplenie spodnej stavby výrazne ovplyvňuje energetickú náročnosť objektu, komfort v interiéri aj riziko kondenzácie vlhkosti. Zatepľujeme najmä sokel, základové konštrukcie a steny v kontakte so zeminou. Pri návrhu skladby vždy riešime aj to, ako zateplenie ovplyvní vlhkostný režim konštrukcie. Tepelná izolácia musí byť odolná voči vlhkosti, tlakovej vode a mechanickému namáhaniu pri zasypávaní. Zároveň musí byť kompatibilná s hydroizoláciou - napríklad pri asfaltových pásoch a XPS doskách v oblasti sokla.
Pre spodné stavby sa najčastejšie používajú XPS dosky, perimetrické dosky a špeciálne PUR systémy. XPS dosky majú nízku nasiakavosť, vysokú pevnosť v tlaku a sú vhodné pre použitie v kontakte so zeminou. Perimetrické dosky sú prispôsobené práve pre oblasti pri základoch a sokloch. Pri výbere materiálu zohľadňujeme nielen tepelnoizolačné vlastnosti, ale aj mechanickú odolnosť, nasiakavosť a kompatibilitu s hydroizoláciou.
Drenážny Systém
Aj najlepšia hydroizolácia môže zlyhať, ak je dlhodobo vystavená vysokému tlaku vody. Preto je drenážny systém pri spodných stavbách často rovnako dôležitý ako samotná izolácia. Úlohou drenáže je odviesť vodu od konštrukcie, znížiť úroveň hladiny a znížiť tlak na hydroizolačnú vrstvu. Zohľadňujeme sklon pozemku, spôsob odvedenia vody, typ drenážnych rúr, štrkové obsypy a geotextílie.
Pri drenáži sa často stretávame s opakovanými chybami. Typická je nesprávna hĺbka uloženia drenážnych rúr, chýbajúci spád, použitie nevhodnej frakcie štrku alebo absencia geotextílie. Ďalšou častou chybou je chýbajúci odvod vody do bezpečného miesta - napríklad do vsakovacej šachty alebo dažďovej kanalizácie.
Ochrana Obvodových Múrov
Obvodové múry spodnej stavby sú v dlhodobom kontakte so zeminou, vlhkosťou a často aj so zmrazovacími cyklami. Preto musia byť chránené vhodnou hydroizoláciou, tepelnou izoláciou a mechanickou ochranou. Kombinujeme kvalitnú hydroizoláciu, zateplenie a drenáž, čím predlžujeme životnosť spodnej stavby a zvyšujeme komfort užívania suterénu.
Ochranné Fólie a Geotextílie
Ochranné fólie, nopové fólie a geotextílie majú pri spodných stavbách špecifickú funkciu. Chránia hydroizolačnú vrstvu pred mechanickým poškodením, zabezpečujú odvetranie alebo odvádzanie vlhkosti a bránia zanášaniu drenážnych vrstiev. Geotextílie slúžia najmä ako separačná a filtračná vrstva, nopové fólie zabezpečujú priestor pre odvetranie a ochranu izolácie a ochranné fólie chránia proti priamemu poškodeniu pri zasypávaní.
Nopová fólia je veľmi rozšírený prvok, no nie vždy je vhodná. Používame ju najmä v prípadoch, keď chceme mechanicky ochrániť hydroizoláciu a zabezpečiť odvetranie vlhkosti pri menej náročných podmienkach. Ak je napríklad potrebné zabezpečiť plnoplošné priľnutie izolácie k podkladu, nopová fólia by mohla vytvárať nežiaduce dutiny.
Realizácia Spodných Stavieb
Pri realizácii spodných stavieb sa držíme overeného technologického postupu. Začíname kvalitným výkopom, prípravou podložia, hutnením a kontrolou rovinnosti. Nasleduje zhotovenie základových pásov alebo dosky, aplikácia podkladových betónov, vyhotovenie hydroizolačných vrstiev, tepelnej izolácie, drenáže a ochranných fólií. Pri realizáciách často riešime aj koordináciu s ďalšími profesiami - kanalizáciou, vodou, elektroinštaláciou a napojením na ďalšie časti stavby.
Počas výstavby spodných stavieb odporúčame dodržiavať niekoľko zásad. V prvom rade je dôležité neponáhľať sa pri príprave podkladu - zle zhutnené alebo nerovné podložie spôsobí problémy už pri betonáži. Hydroizoláciu je nutné aplikovať na suchý, čistý a dostatočne vyzretý podklad. Dôležitá je aj priebežná kontrola - meranie vlhkosti, sledovanie kvality spojov a detailov, fotodokumentácia a konzultácie na stavbe.
Problémy a Sanácie Spodných Stavieb
Medzi najčastejšie problémy patrí vlhnutie múrov, priesaky vody, kondenzácia na vnútorných povrchoch a poškodenie hydroizolácie. Príčinou býva nesprávny návrh, podcenenie podmienok na pozemku alebo nekvalitná realizácia. Pri diagnostike porúch je dôležité identifikovať, či ide o chybu v hydroizolácii, drenáži, zateplení alebo kombináciu viacerých faktorov.
Sanácia starších spodných stavieb je vždy individuálna. Často sa stretávame s objektmi, kde pôvodná hydroizolácia chýba alebo je úplne nefunkčná. V takých prípadoch používame kombináciu podrezania muriva, injektáže, doplnenia vonkajšej izolácie a novej drenáže. Pri sanáciách je dôležité zohľadniť aj historickú hodnotu objektu, jeho konštrukciu a možnosti zásahov. Navrhujeme riešenia, ktoré sú technicky účinné, ale zároveň ohľaduplné k pôvodnej stavbe.
Oblasť spodných stavieb sa neustále vyvíja. Objavujú sa nové hydroizolačné materiály, inteligentné monitorovacie systémy a ekologické riešenia. Moderné polymérne membrány, samolepiace pásy či reaktívne stierky umožňujú dosiahnuť vyššiu spoľahlivosť aj v náročných podmienkach. Sledujeme aktuálne trendy a testujeme nové riešenia v praxi. Uprednostňujeme systémy, ktoré majú overenú životnosť, certifikáty a podporu výrobcov.
Výber Izolačného Riešenia
Výber správneho izolačného riešenia začína vždy technickým posúdením konkrétnej stavby. Rozhodujúce sú geologické podmienky, úroveň spodnej vody, požadované využitie suterénu, typ konštrukcie a očakávaná životnosť. Na základe týchto údajov volíme vhodný hydroizolačný systém, zateplenie, drenáž a ochranné vrstvy. Klientom odporúčame neorientovať sa len podľa ceny materiálu, ale sledovať celkovú spoľahlivosť a referencie riešenia v praxi. Pripravujeme pre každý projekt návrh skladby, ktorý zohľadňuje technické normy, skúsenosti z realizácií a požiadavky investora.
Medzi spodné stavby patria všetky časti objektu, ktoré sú pod úrovňou terénu alebo v priamom kontakte so zeminou. Typicky ide o základy, základové pásy, základové dosky, pätky a piloty, podkladové betóny, suterénne steny a podlahy na teréne. Súčasťou spodných stavieb sú tiež hydroizolačné vrstvy, drenážne systémy, tepelné izolácie a ochranné fólie. Dôležité sú aj detaily napojenia na hornú stavbu, sokel a fasádu.
Neexistuje jedna univerzálna najlepšia hydroizolácia pre všetky spodné stavby, vždy záleží od konkrétnych podmienok. Pri zemnej vlhkosti často postačia kvalitné asfaltové pásy alebo minerálne stierky. Pri tlakovej vode sú vhodnejšie viacvrstvové systémy alebo PVC a polymérne fólie s vysokou odolnosťou. Dôležitá je správna kategorizácia namáhania, návrh skladby a profesionálna realizácia detailov.
Plnoplošné natavení asfaltových pásů
Potrebu radónovej izolácie určujú mapy radónového rizika, geologický prieskum a príslušné normy. Ak sa stavba nachádza v oblasti so stredným alebo vysokým radónovým rizikom, radónová ochrana je prakticky nevyhnutná. V praxi to znamená použitie radónotesnej fólie alebo pásov a dôsledné utesnenie všetkých prestupov. Pri pochybnostiach odporúčame odborný posudok alebo meranie radónu.
Drenáž je potrebná najmä tam, kde hrozí zvýšené pôsobenie vody na spodnú stavbu. Ide o pozemky s vyššou hladinou spodnej vody, svahovité terény, zle priepustné zeminy alebo stavby s obytným suterénom. Drenáž odporúčame aj v prípadoch, keď chceme znížiť tlak vody na hydroizoláciu a predĺžiť jej životnosť. Správne navrhnutý systém s drenážnymi rúrami, štrkovým obsypom a geotextíliou výrazne znižuje riziko priesakov.
Ochrana základov pred tlakovou vodou si vyžaduje kombináciu viacerých opatrení. Základom je kvalitný tlakový hydroizolačný systém s dostatočnou hrúbkou a počtom vrstiev. Dôležité je plnoplošné spojenie izolácie s podkladom a dokonalé vyhotovenie detailov. Ďalším krokom je návrh drenážneho systému, ktorý zníži hladinu vody v okolí stavby. Nesmie chýbať ani mechanická ochrana izolácie, aby nedošlo k jej poškodeniu pri zasypávaní.
Vlhnutie spodných stavieb má väčšinou príčinu v nesprávnej alebo poškodenej hydroizolácii. Problémom môže byť aj chýbajúca drenáž, zlé napojenie detailov alebo tepelné mosty v oblasti sokla. Často sa stretávame s tým, že bola podcenená kategória namáhania a použitý systém nestačí pri tlakovej vode. Svoje zohráva aj neodborná realizácia a nekvalitná príprava podkladu.
Medzi najčastejšie chyby patrí podcenenie geologických podmienok, nesprávny výber typu základov a izolácie, nedostatočná príprava podkladu a nekvalitné vyhotovenie detailov. Problémom býva aj chýbajúca alebo zle navrhnutá drenáž, nesprávne použitie nopovej fólie či zanedbanie tepelnej izolácie sokla. Častou chybou je orientácia len podľa ceny materiálu bez posúdenia celého systému.
Sanácia starých spodných stavieb začína podrobnou diagnostikou, aby sme zistili rozsah poškodenia a príčinu problémov. Následne navrhujeme kombináciu opatrení, ako je podrezanie muriva, injektáž proti vlhkosti, doplnenie vonkajšej hydroizolácie, zhotovenie drenáže či zateplenie sokla. Pri niektorých objektoch je nutné postupovať postupne a citlivo vzhľadom na konštrukciu. Cieľom je dosiahnuť suché a zdravé prostredie, ktoré zodpovedá súčasným nárokom.
Počet vrstiev hydroizolácie spodnej stavby závisí od úrovne namáhania vodou a typu použitého systému. Pri zemnej vlhkosti môže byť postačujúca jedna kvalitná vrstva asfaltového pásu alebo stierky, pri tlakovej vode sa bežne používajú dve a viac vrstiev v kombinácii s drenážou. Dôležité je, aby celý systém bol navrhnutý podľa normy a odporúčaní výrobcu. Okrem počtu vrstiev zohráva veľkú úlohu aj kvalita podkladu, správne spoje a mechanická ochrana.
Tabuľka 1: Odporúčaný počet pásov hydroizolácie pre strechy podľa sklonu
| Sklon strechy | Počet pásov |
|---|---|
| Do 5° | Minimálne 2 pásy |
| 5° - 15° | 1 - 2 pásy |
| Nad 15° | 1 pás |