Predkresťanské zvyky a tradície Vianoc na Slovensku

Vianoce sú sviatkom, ktorý už po stáročia spája rodiny a komunity po celom svete. Moderné oslavy Vianoc, ktoré dnes poznáme, však prešli výraznými zmenami a mnohé vianočné tradície našich predkov sa postupne vytratili alebo sa pozmenili. Tento článok sa zameriava na tradičné zvyky a obrady, ktoré boli kedysi neoddeliteľnou súčasťou vianočných sviatkov na Slovensku a v okolí, ale dnes sú už často zabudnuté alebo len málo praktizované. Mnohé z našich tradičných vianočných zvykov majú svoj pôvod v pohanských obradoch spojených so zimným slnovratom.

Už druhý rok zažívame advent bez vianočných trhov a bohatého sociálneho života, na ktorý sme boli zvyknutí. Nie každý vie, že pôvod vianočných sviatkov pochádza z predkresťanskej pohanskej tradície oslavy slnovratu, teda obdobia, kedy sa dni opäť začnú predlžovať. Predstavovalo aj čas konca temnoty a začiatok svetla, slnka a hojnosti.

Zimný slnovrat, ktorý nastáva okolo 21. decembra, bol v minulosti dôležitým dňom, pretože symbolizoval návrat slnka a začiatok novej etapy roka. Naši predkovia verili, že počas tohto obdobia sú hranice medzi svetom živých a mŕtvych oslabené, a preto bolo potrebné vykonávať rôzne ochranné obrady.

Veľkú rolu v predvianočných obradoch hrali aj živly. Ľudia často vykonávali rituály spojené s ohňom, vodou a zemou, ktoré mali zabezpečiť ochranu a úrodnosť na ďalší rok. Napríklad, v predvečer Vianoc sa do každého kúta domu nosil oheň alebo sviečka, ktorá mala za úlohu ochrániť domov pred zlými duchmi a nešťastím.

Príchod sviatkov znamenal pre ľudí hlavne plný stôl a bohatú ponuku pokrmov. V minulosti nebolo pre našich starých či prastarých rodičov podstatné, koľko jedál bolo na sviatočnom stole, ale ich rôznorodosť.

Zvyk mať v domácnosti živý stromček pochádza rovnako z pohanských čias. Staré kultúry pôvodne v tomto období prinášali bohom rôzne obety v hájoch a neskôr si zelené vetvičky brávali aj do svojich obydlí. Tie vešali zo stropu alebo dávali do obetných kútov.

Vianočný stromček, ako ho poznáme dnes, pochádza z meštiackej kultúry, ktorá bola typická pre väčšie mestá ako Viedeň, Budín či Bratislava. „Aj Trnava je, no aj v dávanej minulosti bola, „malým veľkomestom“. Meštianske tradície prichádzajúce z Nemecka preberala rovnako ako väčšie mestá koncom 16. a začiatkom 17. storočia. Mešťanmi boli šľachtici, aristokracia a obchodníci, teda bohatí vzdelaní ľudia, ktorí boli nositeľmi trendov a pokroku,‟ vysvetľuje Slavomír Dzvoník, turistický sprievodca mesta Trnava.

Neodmysliteľnou súčasťou Vianoc je nielen pre Trnavčanov, ale aj pre iných obyvateľov miest a obcí, vianočný stromček na námestí. Táto tradícia však siaha „iba“ na začiatok 19. storočia. „Veľmi úzko súvisí s charitatívnou prácou spolkov a mesta počas roka, ako aj pred Vianocami. Charitatívna činnosť mala v minulosti významnú funkciu. Červený kríž zriaďoval celoročné zbierky na podporu tých, čo to najviac potrebovali,“ hovorí Simona Jurčová zo Západoslovenského múzea v Trnave a dodáva, že „Spolok Červeného kríža vyvíjal v roku 1926 iniciatívu v starostlivosti o chorých na tuberkulózu. Pri tejto príležitosti priniesol do mesta novinku - na Wilsonovom námestí (dnes Trojičné nám.) postavil vianočný strom a pod ním osadil urnu na príspevky. To bolo akési znamenie pre občanov, že je čas charitatívnych zbierok.‟

Ďalším zaužívaným symbolom Vianoc je aj adventný veniec. Jeho tvar pre predkresťanské kultúry predstavoval kruh, ktorý bol najstarším symbolom večnosti a Boha. Obeta bohom vo forme zelených vetvičiek sa použila ako motív aj na adventný veniec a zachovala sa až dodnes. Sviečky na ňom zasa symbolizujú príchod slnovratu, svetla a života. Štyri sviečky sa na adventnom venci začali používať až v dobe rozšíreného kresťanstva a pôvodne ich mohlo byť až 24.

Adventný veniec so zapálenými sviečkami

Štedrá večera a jej zvyky

Jednou z najdôležitejších udalostí vianočných sviatkov bola Štedrá večera, ktorá mala silný duchovný a magický význam. Príprava a priebeh Štedrej večere boli spojené s množstvom rituálov, ktoré mali zabezpečiť zdravie, šťastie a hojnosť pre celú rodinu na nasledujúci rok. Na stôl sa kládli jedlá s magickým významom, napríklad cesnak na ochranu pred zlými duchmi, med ako symbol sladkého života, a oblátky, ktoré sa lámali a delili medzi členmi rodiny, čím sa posilňovalo rodinné puto.

Tradičná Štedrá večera bola vegetariánska alebo rybacia, čo súviselo s pôstom, ktorý sa dodržiaval pred Vianocami.

V tradičnej kultúre sa k prvému sviatku vianočnému viažu rôzne praktiky mágie počiatku, aby sa tak zaistil úspešný nasledujúci rok. Významnú úlohu v tento deň zohrávala voda. Hneď včas ráno alebo ešte cestou z polnočnej omše priniesol gazda do domu vodu. Pri príchode do domu takto pozdravil: „Daj, bože, dobrý deň, prvšia voda ako oheň.“ Vodou sa podľa etnologičky Emílie Horváthovej kropil dom a ľudia sa v nej umývali. V Honte vodou napojili dobytok, v Turci ňou pokropili ovce, aby mali veľa jahniat.

Zvykom, ktorý nadväzoval na predkresťanské obyčaje spojené so zimným slnovratom a znovuzrodením slnka, bolo roznietenie nového ohňa. V dome sa musel založiť nový oheň v ohnisku použitím kresadla alebo trením. Pri zakladaní ohňa sa nesmel použiť uhlík či požičané žeravé polienko od susedov. Strava sa v tento deň podobala štedrovečernej večeri. V lokalitách, kde sa na Štedrý deň dodržiaval pôst, pribudlo na stole bravčové mäso a jaternice pripravené v predchádzajúci deň. Na strednom Slovensku sa neodporúčali jesť jedlá s makom, aby sa v dome nezdržiaval hmyz.

Polazník a iné zvyky

Podobne ako počas stridžích dní ani teraz nemala prísť ako prvá na návštevu žena. Ak by sa tak stalo, domáci by ju považovali za strigu a vyhnali by ju. Rozšírené boli preto pochôdzky chlapcov a zdravých mladých mužov, polazníkov, ktorí zavčas rána prichádzali do domov s vinšmi. Zaujímavosťou je, že v niektorých obciach na Kysuciach a v podhorských oblastiach severovýchodného Slovenska vodil gazda do domu ako polazníka ovcu, ktorej potom dali najesť z jedál na stole. Ovca symbolizovala zdravie, bohatstvo a množenie. Tento zvyk sa podľa etnologičky Horváthovej miestami udržiaval až do 70. rokov 20. storočia.

V minulosti sa ľudia vo veľkej miere stretávali na Štedrý deň nielen s rodinou, ale všetkými známymi „z ulice“. Život po štedrej večeri bol veľmi čulý a ľudia sa zdravili na uliciach a námestiach, pričom sa oslavovalo alebo koledovalo.

Štedrovečerný stôl

Koledovanie a veštenie

Dôležitou súčasťou vianočných tradícií bolo aj koledovanie. Skupiny koledníkov, často mladí chlapci, chodili od domu k domu, spievali vianočné piesne a priali šťastie a hojnosť do nového roka. Koledovanie malo aj praktickú stránku, keďže koledníci boli obdarovaní jedlom, nápojmi alebo peniazmi. Tento zvyk bol znakom solidarity a pohostinnosti, kde sa všetci členovia komunity navzájom podporovali.

Vianoce boli v minulosti považované za čas, keď sa dalo nazrieť do budúcnosti. Naši predkovia vykonávali rôzne veštecké rituály, ktoré mali predpovedať udalosti v nasledujúcom roku, najmä čo sa týka zdravia, úrody, a rodinného šťastia. Jeden z tradičných zvykov bolo hádzanie topánky cez plece. Ak topánka dopadla špičkou smerom k dverám, znamenalo to, že dotyčná osoba sa v nasledujúcom roku vydá alebo ožení. Ďalšou tradíciou bolo lúskanie orechov, kde zdravý orech symbolizoval šťastie a chorý alebo zhnitý orech predstavoval chorobu alebo smolu.

Jedným z najznámejších povier, ktorá bola rozšírená medzi našimi predkami, bolo presvedčenie, že v noci na Štedrý deň zvieratá hovoria ľudskou rečou. Tento zvyk mal hlboké korene v ľudovom myslení a bol spojený s myšlienkou, že práve v tento magický čas sa stiera hranica medzi svetom ľudí a zvierat.

Ochrana pred zlými duchmi

Naši predkovia verili, že počas vianočných sviatkov je dôležité zabezpečiť ochranu domácnosti pred zlými duchmi a nešťastím. Jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť, bolo posypať dom múkou alebo soľou, čo malo symbolizovať čistotu a ochranu. Ďalším ochranným rituálom bolo nosenie cesnaku alebo medu. Cesnak sa považoval za mocný nástroj proti zlým duchom a chorobám, zatiaľ čo med symbolizoval sladkosť a hojnosť.

Vianočné sviatky boli tiež časom, keď sa vykonávali rôzne zvyky a rituály na privítanie nového roka. Napríklad sa verilo, že prvý človek, ktorý príde do domu na Nový rok, ovplyvní osud domácnosti v nasledujúcom roku.

Zvyky na deň Božieho narodenia

Deň Božieho narodenia (25. december) je v kresťanskom kalendári prvým sviatkom vianočným. Predkresťanské predstavy o znovuzrodení slnka sa prekrývali so stredovekým kresťanským cirkevným kalendárom, podľa ktorého bol v tento deň Nový rok. Po tom, ako bol Nový rok ustanovený na 1. január, sa novoročné zvyky z 25. decembra zopakovali 1.

Podľa poverových predstáv mala významnú funkciu voda, ktorou kropili dom, umývali sa v nej, vkladali jablko, peniaz či chren, aby si zaistili zdravie, bohatstvo a silu. Napr. v Kubrej ráno gazdiná vložila do lavóra kúsok oplátky a peniaz - šesták. Každý člen rodiny sa musel v tejto vode opláchnuť. Gazda potom šesták vhodil v kostole do zvončeka a vodu vylial na miesto, kde sa nechodilo.

Na Božie narodenie sa nesmelo chodiť z domu do domu na návštevy, nesmelo sa ani zametať, ani „slíže sa nesmeli krájať“, strava bola z predchádzajúceho dňa a pod. V tento deň mala byť rodina pospolu, rozjímalo sa a spievali nábožné piesne, hlavne tie sviatočné ...

Tabuľka vianočných zvykov a tradícií

Či už sú vítaním zimného slnovratu, oslavou narodenia Ježiša, alebo kombináciou oboch, tradície zimných sviatkov počas decembra sa zachovávajú v rozmanitých podobách na celom svete. Mnohé z vianočných zvykov zaujmú a umožnia nahliadnuť hlbšie do duše danej kultúry, iné pobavia a niektoré snáď i mierne šokujú svojou výstrednosťou. Čo ich všetky spája, je krása mnohorakosti, s ktorou národy sveta vnímajú sviatky zimy.

tags: #predkrestanske #sviatky #vianoce