Farnosť Suchá Hora je živé spoločenstvo, ktoré sa snaží o prehlbovanie viery a aktívnu účasť na živote Cirkvi. Dôležitou súčasťou je aj údržba a upratovanie kostola, ktoré zabezpečuje dôstojné prostredie pre bohoslužby.
Kostol v Suchej Hore
Mládežnícke Modlitbové Spoločenstvo
Myšlienka založenia modlitbového spoločenstva vznikla po duchovnej obnove vo februári 2013 v Ústi nad Priehradou. Rozhodne to bol Boží plán, aby tam s ním strávilo víkend zopár dievčat zo Suchej Hory.
Vtedy sme ešte nevedeli o nijakých spoločenstvách mladých, ktorí sa stretávajú, modlia, chvália Boha a vzdelávajú pomocou Svätého písma. Program s duchovným otcom Braňom Kožuchom a jeho dobrovoľníkmi bol pestrý vo forme rôznych workshopov, aktivít a chvál. Spoznali sme nový rozmer prežívania viery v Boha, že je živý a milujúci. Zakúsili sme moc Ducha Svätého.
Po návrate z duchovnej obnovy sme vedeli, že naším cieľom je založiť spoločenstvo mladých, ktorí môžu medzi sebou zdieľať to, ako prežili týždeň, svoje každodenné „boje a víťazstvá“. Chceme sa modliť za mladých, ktorí nezažili Otcovu bezpodmienečnú lásku, aby ju spoznali a našli zmysel života.
Našou túžbou je aby povstala generácia mladých, ktorí prinášajú svetlo všade kam prídu. Veríme že kde sú dvaja alebo traja v Ježišovom mene tam je on sám medzi nimi, preto pozývame ďalších mladých, aby dali Bohu príležitosť pôsobiť v ich živote a spoznali ho aký naozaj je, aj prostredníctvom nášho spoločenstva.
Tešíme sa na Vás každý piatok po večernej svätej omši v pastoračnej miestnosti na fare. Za mladých našej farnosti v Suchej Hore a za naše rodiny a farnosť, aby sme žili to, do čoho nás Pán pozýva.
Služba Farnosti
Naša služba farnosti spočíva v tom, že posledný piatok v mesiaci organizujeme v spolupráci s pánom farárom mládežnícku svätú omšu spojenú s adoráciou, ktorú sprevádzame svojím spevom hudbou, prípravou obetných darov a textami k ich prinášaniu.
Svätý pápež Ján Pavol II. povedal: „Svet potrebuje Božích šialencov … akým bol Kristus, alebo sv. Vojtech, Stanislav, alebo Maximilián Mária Kolbe … ktorí mali odvahu milovať a neodradila ich žiadna obeta“.
Spoločne so svätým Mikulášom z Flue prosme: „Môj Pán a môj Bože, vezmi mi to, čo ma od Teba vzďaľuje. Môj Pán a môj Bože, daj mi to, čo ma privádza k Tebe.
Svätý apoštol Pavol v Liste Rimanom nás povzbudzuje: „Ale v tom vo všetkom statne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. Lebo som presvedčený, že ani smrť ani život ani anjeli ani vrchnosti ani moci ani prítomné ani budúce veci ani vysokosť ani hlbokosť ani niktoré iné stvorenie nebude môcť odlúčiť nás od lásky Božej, ktorá je v Kristu Ježišovi, našom Pánovi“.
Soľ i svetlo prispievajú k zlepšeniu kvality vecí. A to je presne to, čo sa očakáva aj od mladých. Prispejte skvalitnením seba samých, k skvalitneniu Cirkvi i samých seba.
„Potrebujeme nadšenie mladých. Potrebujeme radosť zo života, akú majú mladí. V nich sa odráža čosi z pôvodnej radosti, ktorú mal Boh, keď stvoril človeka.“ (sv. Ján Pavol II.)
Ružencové Bratstvo
Ružencové bratstvo je združenie veriacich, ktorí uctievajú Preblahoslavenú Pannu Máriu a modlitbou posvätného ruženca vyprosujú pre seba, Cirkev a svet potrebné milosti a snažia sa o život podľa evanjelia v kresťanskej dokonalosti.
Piaty magister Rehole kazateľov (dominikánov) Humbert de Romans hovorí, že prvé Ružencové bratstvo bolo založené podobným spôsobom ako prvotná Cirkev. Členovia sa zhromažďovali na modlitbách, mali jedno srdce a dávali almužny. Takéto činy prispievali k prijatiu Ducha Svätého.
Členom Ružencového bratstva môže by každý pokrstený katolík, ktorý má minimálne sedem rokov, a ktorý sa slobodne rozhodne vziať na seba práva a povinnosti člena Ružencového bratstva.
Každý, kto chce byť prijatý do Ružencového bratstva, si môže slobodne vybrať jednu z troch foriem členstva, t. j. byť členom Svätého, Živého alebo Večného ruženca. Riadne členstvo vzniká dňom prijatia do Ružencového bratstva a zaniká smrťou, vystúpením alebo vylúčením člena.
Členovia Ružencového bratstva sa riadia Stanovami Ružencového bratstva na Slovensku. Spoluúčasť na duchovných dobrách, modlitbách, sv.
Každý mesiac provinčný promótor pre Ružencové bratstvá slúži sv. penitenciárie z 11.
Na sviatok Obetovania Pána (2. Na sviatok Zvestovania Pána (25. Na sviatok Na sviatok Ružencovej Panny Márie (7. Márie (8. Na sviatok Narodenia Pána (25. Francúzsku. Narodila sa v Lyone, kde žila od roku 1799 do roku 1862.
bratom Fileasom snívala o misionárskej práci v pohanských krajinách. jej brat stal kňazom a odišiel na misie.
materiálne potreby v misijných krajinách. vytvára malé skupiny, ktoré začínajú pomáhať misionárom. tvorí skupina dvadsiatich členov, takzvaná ruža. dominikánov a miestnu farnosť. Živého ruženca, kde si vymenia ružencové tajomstvá.
V roku 2012 sme poprosili pána dekana Michala Tondru, aby zapísal ružu, ktorá vznikla 8. septembra 2011 ako dar k narodeninám Panny Márie. Pán dekan na prvú decembrovú nedeľu v roku 2012 zvolal všetkých členov ružencového bratstva.
Zistilo sa, že niektoré ruže mali vysoké čísla ako 39, 40, 49, 50, 56, tak bol zvedavý či naozaj toľko ruží v našej farnosti existuje. Toto je vzácne svedectvo o tom, že v Suchej Hore táto duchovná činnosť mala mocnú základňu.
Po tomto stretnutí sa vykryštalizovalo len 12 ruží. Niektoré mali iba 15 členov. Bolo potrebne pridať ku každej ešte ďalších 5 členov, aby každá ruža mala dvadsať modliacich sa členov, lebo pribudol ruženec svetla.
Roky komunizmu devastačne pôsobili na rehole a tým pádom aj na tieto náboženské združenia. Rozhodli sme sa preto pozvať niekoho z dominikánskej rodiny, aby nám objasnil pravidlá.
Naše pozvanie prijal vtedajší promótor Šimon Tyrol, ktorý 17. januára, urobil duchovnú obnovu. Dostali sme prihlášky a mali sme si takto nanovo obnoviť naše členstvo. Toto však nepochopili všetci.
Dlhé roky bez akéhokoľvek vedenia zo strany duchovných otcov malo svoje následky. Pravidlá si jednotliví horlitelia prispôsobovali. Z dvanástich ruží sa znovu prihlásilo k dominikánom len šesť. Ďalšia duchovná obnova bola 22. júna 2014. Promótorovi Melicharovi Matisovi pomáhal p. Djubek.
V súčasnosti máme aj siedmu neúplnú ružu, ktorá má dvanásť členov. Modlitba je počiatkom lepšieho života. Ruženec sa stal dedičstvom rádu sv. Dominika, ktorý už stáročia rozširuje túto pobožnosť po katolíckom svete.
História Farnosti
V dejinách katolíckej cirkvi na Orave bol pamätný rok 1787, kedy bolo na Orave založených trinásť nových farností: Erdútka (Oravská Lesná), Habovka, Hladovka, Hruštín, Chyžné, Bziny, Krušetnica, Mutné, Novoť, Pekelník, Pucov, Ústie, Zubrica.
Medzníkom v duchovnom i kultúrnom živote obyvateľov Hladovky bol rok 1787, kedy bola zriadená vlastná farnosť a v roku 1789 postavená drevená fara. Keďže centrom náboženského života vo farnosti je kostol, a ten bol iba v Trstenej, aj takmer tristo katolíkov v Hladovke chcelo mať ten svoj čo najskôr.
Prvou sakrálnou drevenou stavbou v Hladovke bola modlitebňa postavená z dreva okolo roku 1589. Drevený kostol bol postavený pred rokom 1700 a stál tam, kde teraz stojí socha svätého Floriána. Bol zasvätený sv.
Domáci majstri robili na stavbe kostola hladovského kostola zadarmo a veriaci s radosťou a s nadšením pomáhali a obetovali koľko len mohli.
Kanonická vizitácia hovorí, že farský kostol v Hladovke bol postavený z pevného materiálu nákladom náboženskej fundácie za prispenia farníkov ručnými prácami a nikdy nebol v područí inovercov. Vyhovoval počtu farníkov a bol v dobrom stave.
V roku 1887 pán farár oznámil na nasledujúci rok storočnicu založenia farnosti. Veriaci sa ihneď uzniesli, že na pamiatku tejto udalosti dajú vymaľovať kostol. Na tento cieľ za jeden týždeň darovali 500 zl.
V roku 1892 vznikol veľký požiar. Zhorela celá obec, no kostol zostal neporušený. Na pamiatku sa z darov veriacich vymaľoval kostol a vtedajší pán farár Haluška zakúpil aj novú monštranciu. Z tohto obdobia pochádza aj nový oltár.
V lete v roku 1910 do jednej chalupy udrel hrom, vznikol veľký požiar a ohňu padla za obeť celá dedina, kostol aj zvony. Ľud ihneď zakryl eternitom novú strechu, klenba však zostala poškodená.
Vznikla prirodzená potreba postaviť kostol aj v Suchej Hore. Suchohorčania chceli mať svoj kostol. Vedúcu úlohu pri výstavbe kostola mal vtedajší predseda obce Suchá Hora Ján Brnušák za pomoci obecného výboru. Pozemok pod kostol kúpili od Antona Krátkeho za 1.110,- Kčs.
Na zvyšok sa po 220,- Kčs na jeden dom poskladali veriaci. Pomocná ručná a povozová práca sa nepočítala. Pri stavbe nového kostola bol najvýznamnejším pomocníkom Matej Kovalík, ktorý zakúpil do kostola hlavný oltár v Poľsku za 14.000,- Kčs a sochu Krista Kráľa z Tirolska za 3.000,- Kčs.
Koncom storočia pracoval na Orave známy umelec - maliar Jozef Hanula. V roku 1952 sa do kostola za 105 473,- Kčs zakúpili dva veľké lustre. 60.000,- Kčs na ich kúpu venoval veriaci Ján Kalis. Zároveň boli steny kostola obložené spišským travertínom.
Majster Štefan Bonk skonštruoval bočný oltár pre sochu Matky Sedembolestnej. Pod týmto oltárom sa nachádza Boží hrob zo začiatku XIX. storočia. Kostolné lavice boli chatrné, preto majster Ján Hutlas urobil v roku 1960 nové.
V roku 1966 sa podľa koncilového uznesenia z kostola odstránili „šránky“, ktoré delili kostolnú loď od Svätyne. Starý oltár nechali ako pamiatku na staré časy, ako malebné pozadie a postavili pred oltár nový obetný stôl, pri ktorom kňaz slúžil svätú omšu tvárou k ľudu.
V rokoch 1974 - 1975 sa robila generálna oprava farskej budovy. Táto fara však bola neskôr v roku 1987 zbúraná a na jej mieste postavená nová farská budova. Projekt vypracoval rodák Ing. arch. Ján Šprlák. Novú budovu zdobí vitráž sv. Cyrila a Metoda v okrúhlom okne kancelárie podľa návrhu akademického maliara Vincenta Hložníka.
Posviacka fary sa konala v roku 1988. Plastika Poslednej večere na fare od akad. Úpravy sa robili v roku 1981 aj na kostole. Strecha a veža sa pokryli medeným plechom, vymenili sa okná, vynovila sa a zariadila novým nábytkom sakristia. Kostol počas opravy v r.
V roku 1981 sa začala formovať hudobná skupina, ktorá prerástla do speváckeho zboru. Účinkovala na rôznych aktivitách farnosti, akými boli akadémie, mikulášsky večierok, vianočné i veľkonočné pobožnosti a pod. Vo farnosti sa rozprúdil nový život.
Duchovný život farnosti sa začal vzmáhať. Pri liturgických slávnostiach a pobožnostiach sa začali využívať prvky goralskej kultúry. Tým sa oživili dávne tradície, kroj, reč, piesne aj zvyky, všetko pre slávu Božiu.
Zoznam farárov farnosti Hladovka:
- 1789 - 1798 - Tadeáš Kabzay, lateránsky kanonik, farár. Zomrel 8. 11.
- 1798 - páter Zerifin Kitkay, administrátor.
- 1798 - 1800 páter Ján Krátky. Pôsobil ako farár v Zubrohlave. Z lateránskeho kanonika v Poľsku sa stal kňazom spišskej diecézy. Odtiaľ prišiel do farnosti v Hladovke.
- 1800 - Jakub Króner. Pochádzal z Ružomberka. Krátky čas v Hladovke administroval.
- 1800 - 1816 - Jakub Meštjanek, rodák z Rabčíc, farár.
- 1816 - 1826 - Ignác Brunkala. Pochádzal z Oravky. Zomrel 15. 10.
- 1826 - 1827 - Jozef Vitkovský. Rodák z Levoče.
- 1827 - Ján Kaser - pochádzal z Harhova.
- 1827 - 1869 - František Kisely. Bol farárom od 24. 4. 1827 Zomrel 12. 9. 1869. Tento pravý Izraelita tu pôsobil vyše štyridsať rokov.
- 1902 - 1921 - Andrej Doránsky. Podľa svedectva ľudí v tom čase žijúcich, bol to svätý človek, tichý pracovník Cirkvi predovšetkým medzi mládežou. V roku 1920 ho zastihli z histórie známe udalosti, keď 4. augusta, na základe rozhodnutia veľmocí boli Hladovka a Suchá Hora pridelené k Poľsku. Pán farár Doránsky nechcejúc ísť do Poľska, odišiel z Hladovky.
- V decembri 1921 prišiel do farnosti za farára Jozef Laurinec. V kapitole o kostole sme spomenuli, čo všetko dobré a vzácne pre farnosť a obec urobil. V novembri 1938 pána farára zastihlo obsadenie a pripojenie Hladovky k Poľsku. Po farárovi Laurincovi administrovali na fare poľskí kňazi. Ich cieľom a zámerom bolo popoľštiť tunajšie obyvateľstvo. V škole sa síce učilo po poľsky, ale v kostole a v obci sa ľudia vzpierali, v kostole stále spievali slovenské piesne. Kardinál Sapieha prišiel do farnosti osobne, aby spísal akúsi dohodu. Štátne úrady do tohto sporu niekedy až brutálne zasahovali. Tento stav trval až do 1. 9.
- Po pripojení Hladovky k Slovenskej republike od septembra 1939 až do decembra 1939 tu dochádzal a zastupoval správcu farnosti p. V decembri 1939 už pôsobí vo farnosti farár Mikuláš Fitt. V čase jeho „éry“ sa toho veľa urobilo. V týchto časoch prekvitalo pašovanie s Poliakmi takže ľudia boli „pri peniazoch.“ Toto vedel farár Fitt využiť aj v prospech farnosti. Už sme spomínali, že dal prekrásne vymaľovať kostol akademickému maliarovi Jozefovi Hanulovi. Kňaz Fitt, narodený 21. 10. 1906 pochádzal z Trstenej. Za kňaza bol ordinovaný v roku 1932. Na začiatku pastorácie pôsobil v Černovej. V 1945 narukoval na vojenčinu. V tom čase ho od júla 1945 až do decembra 1945 zastupoval Viktor Lompart ako dočasný duchovný správca. V máji 1953 na telegrafickú výzvu Ordinariátu v Spišskej Kapituli prišiel do H...
Zoznam horliteľov ruží v Suchej Hore:
- Harmatovci - Jakubovci
- Pšiteková Mária (1908-1986), po ktorých má ružu č.1 Trojanová Mária.
- Po nebohom pánu kostolníkovi Jánovi Olešovi (1916-1998) pokračovala horliteľka Mária Šuvadová a Ján Šuvada a sú to ruže č. 2 a č. 3.
- Ružu č. 4 má na starosti Daniela Švareková č. d. 157. Je to ruža, ktorá vznikla roku 2011.
- Ružu č. 5 po smrti Karola Kendralu (1917-1983), Anny Kendralovej rod. Ščiptovej vedie Miroslav Chovančák.
- Horliteľkou ruže č. 6 je Mária Šprláková č. d. 260.
- Ruža č. 7 je neúplná. Má 12 členov a z nej sa doplňuje, keď z nejakej ruže niekto odíde alebo zomrie. Horliteľkou je Štefánia Šuvadová. Štefánia Šuvadová je zároveň aj hlavnou horliteľkou. V roku 2014 bola zvolená ostatnými horliteľmi v tajných voľbách.
- Horliteľkou bola aj Katarína Motyľová rod. Rebidašová (1908-1996), ktorá svoju ružu odovzdala Márii Šprlákovej, ale táto zanikla, bola to vraj detská ruža.
V dominikánskej rodine sú zaregistrované tri ruže, o ktoré sa po svojej nebohej mame Veronike Šimaľovej (1906-1990) stará Mária Šuvadová. Štvrtá ruža je horliteľa Jana Šusteka po nebohom otcovi Janovi Šustekovi (1920-1986). Piatu ružu má Žofia Pikulová, ktorá ju má po svokre Helene Pikulovej (1928-2014) a tá ju prevzala po svokre Veronike Pikulovej (1897-1966) rod. Olešovej, sestry pána kostolníka. Šiestu ružu má Mária Trojanová po Márii Hubjakovej (1908-1999) rod. Mlynarčíkovej. Neúplnú siedmu ružu po Veronike Ištokovej (1893-1981) rod. Pikulovej, od ktorej ju mala Anna Michňáková (1924-2014), teraz má Mária Oklapková. Má 5 členov.
tags: #farnost #sucha #hora #upratovanie #kostola