Oslava narodenia Ježiša Krista: Tradície a význam Vianoc

Vianoce sú vo všeobecnosti vnímané v dvoch polohách. Miliardy ľudí - kresťania na celom svete ich prežívajú ako náboženskú a kultúrnu slávnosť spojenú s údajným narodením Ježiša Krista.

Ak sa zahĺbime do štúdia Vianoc v historickom kontexte, zistíme, že prakticky ani jeden dátum spojený s týmito sviatkami nie je stopercentne istý, nemenný. Každá cirkev si napríklad rozdielne vykladá časové rozmedzie vytvárajúce tzv. vianočné obdobie.

Vianočné obdobie v rôznych cirkvách

  • Rímskokatolícka cirkev doň zahŕňa všetky dni od Štedrého večera (24. decembra) do nedele nasledujúcej po Zjavení Pána (Epifania, Traja králi, 6. januára). Avšak do 2. vatikánskeho koncilu (1962 - 1965) vianočné obdobie trvalo až do 2.
  • V evanjelickej cirkvi vianočné obdobie trvá od adventu (štyri týždne pred Vianocami).
  • V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi trvá vianočné obdobie od 20. decembra (predsviatok narodenia Ježiša Krista) do 31.

Problematický je aj najvýznamnejší deň vianočných sviatkov - 25. december, deň údajného narodenia Ježiša Krista. Veď do 4. storočia sa jeho narodenie oslavovalo 6. januára. Prvý raz je 25. Spory sa vedú aj o tom, prečo bol za dátum narodenia Ježiša vybraný práve 25. december.

Často sa poukazuje na možnú súvislosť s rímskym sviatkom slnečného božstva, tzv. Dies Natalis Solis Invicti - Sviatok zrodenia nepremožiteľného Slnka - ktorý sa tiež slávil 25. decembra a prekrýval sa s tradičným dátumom zimného slnovratu.

Najnovšie názory prezentuje historik William Tighe. Tvrdí, že cirkev si vybrala na slávenie Vianoc 25. december preto, lebo starí Židia verili, že izraelskí proroci boli počatí v ten istý deň v mesiaci, v ktorý zomreli. A rímski kresťania za Tertuliánových čias vyrátali, že Kristus zomrel 25. marca. To je dôvod, prečo Vianoce pripadli na 25.

Od reformácie (16. storočie) sa Vianoce začínajú sláviť už deň vopred, na Štedrý večer. Oslava narodenia Ježiša Krista sa takto rozkladá do o niečo dlhšieho časového obdobia. Kým protestanti sústreďujú svoju oslavu na podvečerné bohoslužby počas Štedrého dňa a na ranné bohoslužby 25. decembra, rímski katolíci za najdôležitejší považujú čas, kedy odbije polnoc medzi 24. a 25. decembrom.

Na záver jedna, tentokrát logická dátumovú rozdielnosť - niektoré východné katolícke i nekatolícke cirkvi slávia Vianoce podľa juliánskeho kalendára. Takže ich 25. december pripadá na 7.

História Vianoc (náboženský a pohanský pôvod)

Vianočné tradície a zvyky v Európe

Vianoce patria k sviatkom, s ktorými je spojených azda najviac zvykov. A aj keď sú mnohé tradície podobné, väčšie či menšie odlišnosti nájdeme v každom z 28 štátov Európskej únie.

  • V Bulharsku sú Vianoce spojené s Dedom Koledom.
  • Vianočné darčeky v Dánsku, v krajine rozprávkara Hansa Christiana Andersena nosí záhadný Vianočný posol.
  • Fíni majú tú česť byť hostiteľskou krajinou fínskeho Santa Klausa, ktorého doma volajú Veľký Ukko. Pochádza z Laponska, kde žije na úpätí hory Korvatunturi so svojou ženou a množstvom škriatkov.
  • Vo Francúzsku je dobrým vianočným duchom Pére Noel (Otec Vianoc). Chodí vždy v bielom, darčeky dáva deťom do topánok a čižiem, alebo ich necháva za kachľami či pri kozube. V niektorých regiónoch darčeky priväzuje k stromčekom dlhými papierovými stuhami a deti veria, že im ich na Vianoce daroval Dobrý stromček. Náprotivkom Péra Noela je Pére Fouettard.
  • Gréci sú nábožensky založeným národom a z toho sa odvíjajú aj tradície vianočných sviatkov. Začínajú sa už 40 dní pred Vianocami, kedy sa podáva boží chlieb - Christopsomo. Darčeky deťom rozdáva Svätý Vassilios až 1.
  • Vianoce v Holandsku sa slávia 25. decembra, na Boží hod. Deti dostávajú pod stromček darčeky, ktoré im tam necháva dobrácky dedo Sinter Klaas. Deti veria, že do Holandska pripláva vždy zo Španielska niekoľko málo dní pred 5. decembrom. Táto udalosť a zároveň slávnosť sa vždy odohráva v prístavných dokoch a vždy ju zachytávajú pre deti i dospelých z celého Holandska televízne kamery.
  • V Nemecku majú viacero vianočných darcov. Nerozdáva ich iba Ježiško, ale i vianočný duch menom Weinachtsmann. Má ryšavé fúzy a bradu, nosí plášť s kapucňou a cestuje na osedlanom divokom vetre. Najčastejšie pochádza zo severného Nemecka. V minulosti na Vianoce dokonca odnášal vo vreci neposlušné deti a metlou trestal neverné ženy. So zvyšujúcim sa vekom sa z tohto prísneho ducha stal dobrácky starý muž. V južnom Nemecku však deti navštevuje výhradne Ježiško - Kristkind.
  • Vianočné darčeky vo Švédsku roznáša hrbatý trpasličí starček Jultombe (škriatok Jultomten). Sprevádza ho malý trpasličí Julnissar. Darčeky vhadzuje otvoreným oknom. Vianočným darčekom sa vo Švédsku hovorí julklappa.
  • Talianske deti nepoznajú rozbaľovanie darčekov po Štedrej večeri. Nepoznajú ani tradičného dedka, či už v podobe Ježiška alebo Santa Klausa, ktorý im donáša darčeky na Vianoce. Tejto úlohy sa totiž v Taliansku zhosťuje jediná žena v takejto roli - trojkráľová čarodejnica La Befana, ktorá je stará a škaredá. Darčeky roznáša až 7.

Symboly Vianoc

Polemiky o dni a roku narodenia Ježiša Krista sa vedú dodnes. Miesto jeho narodenia však nespochybňuje prakticky nikto - neznáma maštaľ v Betleheme. A príbeh narodenia Ježiša je prvým symbolom Vianoc, ktorý je známy pod názvom jasličky či betlehem.

Vo vianočnej výzdobe sa tento vianočný symbol začína objavovať v druhej polovici 16. storočia v Taliansku a vo Španielsku, o niečo neskôr aj v južnom Nemecku. Po roku 1600 sa betlehemy na Vianoce rozšírili po celej Európe a na vrchole vianočnej symboliky boli koncom 18.

V Európe prvé vianočné stromčeky začali stavať pred 400 rokmi kresťania v Nemecku. Najprv ich zdobili jednoduchými predmetmi vyrezanými z dreva či vyrobené zo slamy a šúpolia. Neskôr začali na ňom pribúdať z jesene uskladnené plody zeme - jablká, orechy, slivky. A neskôr na stromčekoch viselo suché pečivo a rôzne predmety zabalené do papiera.

Avšak za odpoveďou, prečo Vianoce symbolizuje strom, musíme putovať hlbšie do minulosti. Navštíviť musíme starých Keltov, ktorí verili, že bohovia sa skrývajú v stromoch. Podľa jednej legendy sa kresťanský misionár zúčastnil slávnosti, na ktorej mal byť bohom obetovaný mladý muž. Misionár príbehom o Ježišovi presvedčil keltských druidov, aby upustili od krvavej obety, lebo Ježiš sa obetoval za všetkých ľudí na Zemi.

Vianoce bez sklenených gúľ si nevieme predstaviť od roku 1889, kedy si ozdobu z tenučkého skla nechal patentovať Francúz Pierre Dupont. Kým na začiatku svojej hviezdnej cesty boli vianočné gule jednofarebné, postupne pribúdala široká farebná škála, kresby a ornamenty. V posledných rokoch je módnym trendom ladenie vianočných stromčekov do jednej farby a jej blízkych odtieňov s klasickým guľovým tvarom vyfukovaných ozdôb rôznej veľkosti.

Adventné vence

Neustále otázky detí z útulku - o koľko dní už budú Vianoce - primäli hamburského duchovného Johanna Henricha Wicherna v roku 1860 vyrobiť veľký kruh, do ktorého osadil 20 tenkých sviečok a 4 hrubé predstavujúce adventnú nedeľu.

V súčasnosti do adventných vencov vkladáme len štyri hrubé sviece predstavujúce štyri nedele do Vianoc.

Povery a zvyky

Vianoce sú neodmysliteľne spojené s poverami, ľudovými zvykmi a rituálmi, z ktorých mnohé pochádzajú ešte z pohanských čias. V súčasnosti sa ich už príliš veľa nezachovalo alebo sa dodržiavajú len sporadicky po dedinách, pri vystúpeniach folklórnych súborov a dedinských divadiel.

  • Počet osôb pri stole nesmie byť nepárny, preto sa radšej pozývajú hostia alebo sa prestiera o jeden tanier a príbor navyše.
  • Od štedrovečernej večere sa nesmie vstať a niekde si odskočiť.
  • Pokiaľ žena čaká bábätko, je dobré počkať na prvého návštevníka, ktorý vojde do domu na Štedrý večer. Ak je to muž, narodí sa chlapček.

Štedrovečerné hodovanie predchádzajú mnohé zvyky. Hviezda z jadierok v rozkrojenom jablku predpovedá zdravie. Práve tak rybie šupiny vraj zabezpečia bohatstvo a chren dodá odvahu. Cesnak sa je pre zdravie a aby zahnal zlé sily. Stôl sa opáše reťazou, aby rodina bola súdržná. Ak plameň sviečky na stole horí rovno, rodina bude zdravá. Veľa sa dá vraj vyčítať aj z nočnej oblohy. Tmavé nebo znamená plnú stodolu a veľa ovocia. Veľký svetlý mesiac neúrodu, veľa hviezd mnoho kureniec a hrozna. Ak hory zahalí hmla, zomrie veľa starých ľudí.

Po štedrovečernej večeri sa nožom prepolí jablko (kolmo na os). Pokiaľ jadierko vyzerá ako päťcípa hviezda, všetci sa budúci rok zasa v zdraví zídu.

Vianoce boli spojené aj s dávnym rituálom tavenia olova nad plameňom. Pripravila sa nádoba s vodou a tečúce olovo sa do nej opatrne nalialo. Vytvorili sa v nej mnohé stuhnuté kúsky olova abstraktných tvarov. Prítomní sa potom snažili rozpoznať, čomu (komu) je odliatok podobný.

Vianoce sú známe ešte jedným zvykom, ktorý sa dodnes udržal v niektorých lokalitách. Vytiahne sa lavór a nachystajú malé sviečky. Rozpolí sa niekoľko vlašských orechov a do prázdnych polovíc ich škrupín sa nakvapkaným voskom upevnia vždy po jednom úlomku vianočné sviečky. Lodičky so zapálenými sviečkami sa nechajú plávať po vode. Majiteľa lodičky, ktorá vydrží najdlhšie svietiť a nepotopí sa, čaká dlhý a šťastný život. Pokiaľ sa lodička drží pri kraji nádoby, jej majiteľ sa bude celý rok držať doma.

Slobodné dievčatá vyjdú pred dom a čakajú na zaštekanie psa. Z tej strany, z ktorej sa ozve štekot, príde ich nastavajúci. Ak je ticho, dievča si prinajmenšom rok nenájde frajera.

  • Od štedrovečernej večere až do polnočnej omše sa nesmie chodiť cez pole.
  • Aby včely mali med, stačí vraj dať pár odrobiniek z vianočky pred úľ.
  • Dievčaťu veľa napovie, ak cez Vianoce odkrojí šupku z jablka a hodí ju za hlavu. Ktorému písmenu sa potom bude najviac podobať, to je začiatočné písmeno mena jej nastávajúceho.

tags: #pomenovanie #jezisa #na #vianoce #v #tretej