Kniha "Priestor, miesto, kláštor" od Ladislava Tkáčika, kapucína, filozofa a teológa, sa zaoberá hlbokou analýzou vzťahu medzi človekom a priestorom, v ktorom žije. Tkáčik, ktorý pôsobí ako docent na Katedre filozofie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a na Katedre teórie a dejín umenia Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, sa venuje publikačnej činnosti v rámci vydavateľstva Minor.
Autor v knihe analyzuje a interpretuje fenomenologické prístupy k architektúre a bývaniu. Následne skúma a analyzuje historické súvislosti vzniku kapucínskej historickej architektúry a staviteľstva. V závere sa zameriava na konkrétny priestor - kapucínsky kláštor v Pezinku, kde sa kapucíni usídlili v roku 1674, ako prvý kláštor kapucínov založený v Uhorsku.
Tkáčik v úvode knihy uvádza:
„Človek je tak, že býva, či natoľko, nakoľko býva. Bývanie je totiž základným ľudským bytostným rysom. Žiaľ, bytnosť bývania nám zostáva skrytá, zastretá a zabudnutá natoľko, nakoľko náš pohľad lipne výlučne na geometrických, utilitárnych či estetických možnostiach zastavaného priestoru. Bytnosť vecí sa často ani nedostane k slovu. Je teda na mieste spytovať sa na to či, ako a do akej miery architektúra, aj kapucínska architektúra a historický kláštor v Pezinku ako konkrétny priestor a miesto opatrujú existenciálne súvislosti ľudského života.“
Autor sa pýta, či architektúra, vrátane kapucínskej architektúry a historického kláštora v Pezinku, skutočne opatruje existenciálne súvislosti ľudského života.
Kniha sa zaoberá otázkou, ako architektúra a priestor ovplyvňujú ľudské bytie a ako sa v nich odráža naša existencia. Tkáčik zdôrazňuje, že bytnosť bývania je nám často skrytá, pretože sa sústredíme len na geometrické a estetické aspekty priestoru.
V roku 2024 si kapucíni pripomínajú 350. výročie svojej prítomnosti a pôsobenia na Slovensku. Ich prvý dom na terajšom území Slovenska bol založený Viedenskou kapucínskou provinciou v roku 1674, kedy prišlo do Pezinka prvých 12 bratov na pozvanie ostrihomského arcibiskupa a žiadosť nitrianskeho biskupa ako protireformačná misia.
Pri príležitosti tohto výročia vyšla aj publikácia "Moje nohy si postavil do šírej krajiny", ktorú taktiež spracoval Ladislav Tkáčik. Kniha mapuje okolnosti príchodu prvých kapucínov do Pezinka a ponúka na túto udalosť všeobecný, univerzálny pohľad.
Vychádza pri príležitosti 30. výročia založenia Slovenskej provincie menších bratov kapucínovNepoškvrneného Srdca Panny Márie. Dnes má slovenská provincia 67 bratov. Provincia má 7 kláštorov a domov na Slovensku a jeden na Islande.
Medzi ďalšie publikácie Ladislava Tkáčika patria:
- Kapucíni na Slovensku 1674 • 1987 • 2017
- Príspevok Emmanuela Lévinasa k fenomenológii daru
Ladislav Tkáčik sa venuje aj pedagogickej činnosti na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave, ktorá oslávila 25. výročie svojho obnovenia. Jeho kniha "Priestor, miesto, kláštor" je cenným príspevkom k filozofickému skúmaniu architektúry a bývania, s dôrazom na duchovný rozmer priestoru.
Kniha "Kapucíni na Slovensku 1674 • 1987 • 2017" ponúka čitateľovi historický prierez činnosti tejto rehoľnej komunity na Slovensku a taktiež ho necháva nahliadnuť do spirituality a bežného života brata kapucína v kláštore.
Pre lepšiu predstavu o pôsobení kapucínov na Slovensku, uvádzame prehľad ich kláštorov a domov:
| Miesto | Rok založenia |
|---|---|
| Pezinok | 1674 |
| Bratislava | - |
| Žilina | - |
| ... | - |
Poznámka: Tabuľka je nekompletná, obsahuje len príkladné údaje.
Kniha "Priestor, miesto, kláštor" je hlbokou a podnetnou úvahou o vzťahu človeka a priestoru, ktorá ponúka nový pohľad na architektúru a bývanie.
Kapucínsky kostol a kláštor v Bratislave