Prísľub pomoci a požehnania v Biblii: Význam a interpretácia

Biblia je plná príbehov o Božích prísľuboch pomoci a požehnania. Tieto prísľuby majú hlboký význam pre veriacich, pretože im poskytujú nádej, útechu a uistenie o Božej prítomnosti a starostlivosti.

V tomto článku sa zameriame na význam prísľubov pomoci a požehnania v Biblii, pričom sa budeme opierať o texty z knihy Genezis, konkrétne kapitoly 25, 28 a 32. Našou spoločnou témou bude „Vytrvať vo viere“.

Jakubov sen. William Blake, okolo 1805.

Abrahámov rodokmeň a prísľub

Abrahám pochádzal z Mezopotámie, z mestečka Ur. Jeho otcom bol Tare a mal dvoch bratov - Nachora a Arana. Aran mal syna Lota, s ktorým Abrahám prišiel do zasľúbenej zeme. Tu sa ale rozdelili. Nachor mal s Melchou syna Batuela. Pôvodne mal meno Abram - Boh ho mení na Abrahám. So slúžkou Agar má syna Izmaela a so Sárou syna Izáka. Po smrti Sáry s Keturou má ďalších synov.

Boh skúšal jeho vernosť, žiadal obetu syna. Posiela sluhu Eliezera do Mezopotámie, vybrať pre Izáka manželku.

Príbeh Jakuba a Ezaua (Genesis 25,19-34)

Príbeh o Jakubovi a Ezauovi je kľúčový pre pochopenie témy vytrvalosti vo viere. Ich životné cesty a rozhodnutia nám ukazujú, ako viera a nečestnosť môžu ovplyvniť náš vzťah s Bohom a s ľuďmi.

Genesis 25,19-34:

19 A toto je rodokmeň Izáka: Abrahámovi sa narodil Izák. 20 Izák mal štyridsať rokov, keď si vzal za ženu Rebeku, dcéru Aramejčana Batuela z Mezopotámie, sestru Aramejčana Labana. 21 Izák prosil za svoju ženu Pána, lebo bola neplodná, a Pán ho vypočul a jeho žena, Rebeka, počala. 22 Keď sa deti v jej živote kopali, povedala: "Ak je to tak, prečo som takáto?" A išla sa opýtať Pána. 23 Pán jej povedal: "Dva národy sú v tvojom lone a dva kmene sa oddelia z tvojho života, národ nad národom bude prevládať a starší bude slúžiť mladšiemu." 24 A keď sa jej naplnili dni pôrodu, boli dvojčatá v jej živote. 25 Prvý sa narodil červený, celý chlpatý ako kožuch, a nazvali ho Ezauom. 26 Za ním sa zjavil jeho brat a jeho ruka držala Ezauovu pätu. Preto mu dali meno Jakub. Keď sa mu oni narodili, mal Izák šesťdesiat rokov. 27 Keď chlapci dorástli, Ezau bol udatným lovcom, mužom stepi, Jakub však bol tichý človek a býval v stanoch. 28 Izák mal radšej Ezaua, lebo rád jedával divinu. Rebeka mala zasa radšej Jakuba. 29 Raz Jakub varil jedlo a Ezau prišiel zo stepi celkom vyčerpaný. 30 Tu povedal Ezau Jakubovi: "Nože mi daj rýchlo z toho červeného, z toho červeného tu, lebo som celkom vyčerpaný!" Preto ho nazvali Edom (Červený). 31 Ale Jakub povedal: "Predaj mi najprv svoje prvorodenstvo!" 32 Ezau odvetil: "Hľa, idem zomrieť, načože mi je prvorodenstvo?" 33 Jakub mu však vravel: "Najprv mi prisahaj!" A on mu odprisahal, a tak predal svoje prvorodenské právo Jakubovi. 34 Potom dal Jakub Ezauovi chleba a šošovicového pokrmu a on jedol a pil. Napokon vstal a odišiel. Tak málo si Ezau cenil svoje prvorodenstvo.

Porovnanie Jakuba a Ezaua

Po prečítaní textu môžeme porovnať Jakuba a Ezaua. Medzi ich odlišnosti patria:

• Ezau - červený, chlpatý ako kožuch, lovec, muž stepi, necenil si prvorodenstvo, ľahkovážny, obľúbenec Izáka.
• Jakub - ten, čo drží pätu, tichý, pastier a roľník, býval v stanoch, obľúbenec Rebeky, vážil si prvorodenstvo, prezieravý no nečestný.

Význam prvorodenstva

Prvorodený mal po otcovej smrti právo na dve čiastky z jeho majetku. Zároveň sa stal hlavou rodiny a v tomto prípade získal aj požehnanie, ktoré dostal ich starý otec Abrahám.

Ezauovi na prvorodenstve nezáležalo, predal toto svoje právo za jediné jedlo, za misu šošovice - chvíľkovú radosť, naplnenie žalúdka. Podobne koná aj človek, ktorý za krátku radosť kvôli hriechu stráca právo na večný život. Bohu na nás záleží, posiela svojho Syna a on nám ukázal cestu, ako sa k Bohu môžeme opäť vrátiť. Úprimnou ľútosťou.

Jakub si uvedomuje dôležitosť prvorodenstva, ale získava ho svojou mocou, nečestne, podvodom. Neberie do úvahy Boží prísľub a jeho pomoc.

Premýšľajme, na koho sa viac podobáme. Sme ľahkovážni, nezáleží nám na tom dôležitom ako Ezauovi, viac nás zaujímajú tie krátke radosti? Alebo sme ako Jakub? Síce nám záleží na tom dôležitom, ale všetko si chceme riadiť sami, bez Božej pomoci?

Jakubov sen v Beteli (Genesis 28,10-22)

Po podvodnom získaní prvorodenstva a požehnania uteká Jakub z domu. Na ceste do Haranu má sen, ktorý mu zjavuje Božiu prítomnosť a prísľub.

Genesis 28,10-22:

10 Jakub sa teda vybral z Bersabe a putoval do Haranu. 11 Keď došiel na (isté) miesto, zostal tam na noc, lebo slnko už zapadlo. Zobral jeden z kameňov toho miesta, položil si ho pod hlavu a spal na tom mieste. 12 I snívalo sa mu, že vidí rebrík opretý o zem a jeho vrchný koniec siahal až do neba a Boží anjeli vystupovali a zostupovali po ňom. 13 A hľa, nad ním stál Pán a hovoril: "Ja som Pán, Boh tvojho otca Abraháma a Izáka. Zem, na ktorej odpočívaš, dám tebe a tvojmu potomstvu. 14 A potomstva tvojho bude ako prachu zeme a ty sa rozšíriš na západ i na východ, na sever i na juh; v tebe a v tvojich potomkoch budú požehnané všetky pokolenia zeme. 15 Hľa, ja som s tebou a budem ťa strážiť všade, kde pôjdeš, a privediem ťa späť do tejto krajiny, lebo ja ťa neopustím, kým nesplním čo som ti prisľúbil." 16 Vtedy sa Jakub prebudil zo spánku a povedal: "Ozaj, Pán je na tomto mieste a ja som o tom nevedel!" 17 I nadišiel ho strach a povedal: "Aké hrozné je toto miesto! Tu je naozaj dom Boží a tu je brána do neba!" 18 Keď Jakub ráno vstal, kameň, ktorý mal položený pod hlavou, postavil za pomník a jeho vrch polial olejom. Predtým sa však toto miesto volalo Luza. 20 A Jakub urobil sľub: "Ak je Boh so mnou, ak ma ochráni na tejto ceste, ktorou teraz idem, ak mi dá chlieb na živobytie a šaty na oblečenie 21 a ak sa šťastne vrátim do domu svojho otca, tak Jahve bude mojím Bohom 22 a tento kameň, ktorý som postavil ako pomník, bude Božím domom. A zo všetkého, čo mi dáš, odovzdám ti desiatky."

Jakub išiel z Bersabe do Haranu k Rebekinmu bratovi. Na istom mieste zaspal a pod hlavou mal kameň. Sníval sa mu sen a urobil sľub, že bude uctievať Pána, miesto Betel sa stane pamätným, zo všetkého prinesie obetu (desiatky).

Pán obnovuje prísľub, ktorý dal Abrahámovi (dám ti zem, rozšírim tvoje potomstvo, v tebe budú požehnané všetky pokolenia).

Božie prisľúbenie „...som s tebou, budem ťa strážiť, privediem ťa späť, neopustím ťa...“ malo pre Jakuba veľký význam. Jakub musel z domu utiecť a možno si myslel, že svojim počínaním stratil aj Božiu priazeň. Ale Boh je vo svojich sľuboch verný, a to aj vtedy, ak my nie sme verní Bohu.

Čo znamená byť verný Bohu?

Verný je ten, kto nezrádza. Kto nemá na prvom mieste niekoho (možno aj seba, či iných ľudí) alebo niečo (práca, záľuba, vec). Mať na prvom mieste, znamená dávať tomu prednosť pred Bohom.

Kto, čo je na prvom mieste u mňa?

Pán sľubuje z verša 15:

• som s tebou
• budem ťa strážiť
• privediem ťa späť
• neopustím ťa

Jakubov návrat a zmierenie s Ezauom (Genesis 32,1-13)

Po rokoch strávených u Labana sa Jakub vracia do svojej rodnej krajiny. Má strach z konfrontácie s Ezauom, ktorého podviedol. V tejto situácii sa obracia k Bohu v modlitbe.

Genesis 32,1-13:

1 Keď Laban ráno vstal, pobozkal svojich vnukov a svoje dcéry a požehnal ich. Potom sa pobral a vrátil sa do svojho bydliska. 2 Aj Jakub šiel svojou cestou. Tu ho stretli Boží anjeli. 3 Keď ich Jakub videl, povedal: "To je tábor Božích vojov!" Preto nazval to miesto Mahanaim. 4 Potom Jakub poslal pred sebou poslov k svojmu bratovi Ezauovi do krajiny Seir, do končín Edomu, 5 a dal im príkaz, hovoriac: "Takto budete vravieť môjmu pánovi Ezauovi: "Tvoj sluha Jakub ti odkazuje: U Labana som býval ako cudzinec a bol som tam až do dnešného dňa. 6 Mám dobytok, osly, stáda, sluhov a slúžky. Posielam však (poslov), aby som to oznámil môjmu pánovi a našiel v tvojich očiach milosť!" 7 No poslovia sa vrátili k Jakubovi a povedali mu: "Došli sme k tvojmu bratovi Ezauovi a on ti ide so štyristo mužmi oproti!" 8 I bál sa Jakub veľmi a trápil sa. Potom rozdelil ľudí, čo s ním boli, aj stáda, dobytok a ťavy na dva tábory, 9 lebo si myslel: Ak Ezau napadne a premôže jeden tábor, druhý tábor bude môcť uniknúť. 10 A Jakub sa modlil: "Bože môjho otca Abraháma, Bože môjho otca Izáka, Pane, ktorý si mi hovoril: "Vráť sa späť do svojej krajiny a k svojim príbuzným a postarám sa o tvoje šťastie." 11 Nie som hoden všetkých tých milostí a všetkej vernosti, ktorú si svojmu služobníkovi preukázal, lebo (len) so svojou palicou som tu prekročil Jordán a teraz som s dvoma tábormi. 12 Vysloboď ma z rúk môjho brata, z Ezauových rúk, lebo sa veľmi bojím, aby neprišiel a nezahubil mňa aj matky s deťmi. 13 Veď ty si prisľúbil: "Postarám sa, aby sa ti dobre vodilo a rozmnožím tvoje potomstvo ako piesok pri mori, ktorý pre množstvo nemožno spočítať."

V Jakubovom správaní môžeme pozorovať zmenu. Na začiatku koná sám, vlastnými silami získa prvorodenstvo i požehnanie, neráta s Božou pomocou. Chce mať a robí pre to všetko. V závere príbehu sú už jeho hodnoty iné:

• je ochotný vzdať sa časti svojho majetku ako dar Ezauovi;
• seba nazýva Ezauovým služobníkom a Ezaua svojim pánom;
• nespolieha sa len na seba, ale počíta s Božou pomocou, modlí sa k Bohu;
• uvedomuje si svoju nehodnosť Božej vernosti;
• priznáva svoj strach.

V Jakubovom konaní je už badať zmenu, ktorá ho privádza k pokore a k zmiereniu s bratom.

Boh je s nami a je verný vo svojich prisľúbeniach dokonca aj vtedy, keď sme my neverní. Môžeme s ním vo svojom živote počítať. To ale neznamená, že nebudeme nič robiť, pretože Boh sa postará. Máme urobiť všetko, čo môžeme a vládzeme a zveriť to do Božích rúk.

Pane, ďakujem ti, že ty si verný Boh. Ty nezrádzaš. Prosím, požehnaj ma a veď aby som sa vedel správne rozhodovať a konať.

Božia vernosť a nádej v Starom zákone

Stará zmluva svedčí o nádeji práve tak ako Nová zmluva. Vidíme, že nech je situácia akákoľvek, Boh môže dať ľuďom nádej. Aj pri upozornení na globálne zničenie Boh ponúkol nádej.

Napriek morálnemu a duchovnému úpadku ľudstva, Boh ich nenechal bez nádeje. Boh zasľúbil, že požehná Abrama a urobí ho veľkým národom, toto požehnanie nepatrilo len jemu - "...a v tebe budú požehnané všetky čeľade zeme". Aj keď sa s ňou stretávame v rôznych súvislostiach, je mesiášskou nádejou a všetko, čo Boh robí teraz pre nás je len akýmsi "typom" (predobrazom) konečného vyslobodenia, ktoré uskutoční Mesiáš.

24 prorokov Starého zákona.

Všetka nádej Izraela - či už na zasľúbenú zem, na slobodu, odpočinok, pokoj, obnovu, Jeruzalem alebo spasenie - nie je ničím iným než nádejou v Boha. Tam, kde je viera v Boha a jeho zasľúbenia, tam je nádej; kde je nedostatok viery, chýba aj nádej.

Ako kresťania veríme, že všetky starozmluvné zasľúbenia sa naplnili v Ježišovi z Nazareta. Naňho sa vzťahovali starozmluvné predpovede a symboly. Ježiš, Mesiáš, prišiel, aby svojím životom a smrťou napravil trhlinu medzi Bohom a človekom a ľudstvo uviedol opäť do súladu s Bohom. Svojou službou Ježiš vyriešil dilemu smrti - každému dal možnosť mať večný život bez ohľadu na to, čo sa teraz stane s jeho telom.

tags: #prislub #pomoci #a #pozehnania #biblia