Viasat History ponúka bohatý program dokumentárnych filmov zameraných na cirkevné dejiny a významné historické udalosti. Pozrite sa na niektoré z najzaujímavejších tém, ktoré môžete na tejto stanici sledovať.
Tajomstvo templárskych rytierov
Rytiersky rád templárov aj v dnešnej dobe vyvoláva otázky, z ktorých na mnohé neexistujú odpovede. Teda možno existujú, ale my ich nepoznáme.
Odhaľovanie ich tajomstiev: Záhady templárskych rytierov | Extra dlhý dokument
Našťastie sú tu odborníci ako Barbara Fraleová, významná talianska paleografka, historička a archivárka Tajných vatikánskych archívov, ktorá sa roky zaoberá históriou templárskeho rádu a svoje znalosti a zistenia spísala do niekoľkých faktografických kníh so snahou zachytiť historickú presnosť informácií o tomto ráde.
Pôvodných deväť členov skromného mníšskeho bratstva, laických bojovníkov, sa v priebehu storočí rozrástlo do váženého rádu s nesmiernou vojenskou aj finančnou silou. Svoj sľub poslušnosti, chudoby a čistoty vyhlásili prví členovia rádu v roku 1220 a o 9 rokov neskôr rád oficiálne uznala katolícka cirkev na koncilu v Troyes.
Tvrdá disciplína vo vnútri rádu dala Temple povesť železnej poctivosti, čo bolo dôvodom pre bohatých obchodníkov a feudálnych vládcov uložiť si svoj majetok u templárov, a tak v priebehu 13. storočia sa tak templári dostali do nemilosti moci svetskej aj cirkevnej. Najpravdepodobnejšie sa tak stalo kvôli nahromadenému majetku, ktorý bol tŕňom v oku mnohým.
História rádu sa oficiálne prestala písať 18. marca 1314, kedy bol posledný veľmajster rádu Jacques de Molay upálený na hranici pred katedrálou Notre Dame. V súvislosti s templárskym rádom je potrebné ešte mnoho vecí preskúmať. Existujú skupiny, ktoré veria, že rád prežil proces aj horiace hranice a je v tajnosti udržiavaný až dodnes.
Musíme taktiež dodať, že Klement V. nikdy templársky rád neodsúdil, práve naopak, pred svojou smrťou nariadil zrušiť ich exkomunikáciu, do ktorej sa templári na základe mučenia sami uvrhli.
O zaujímavej histórii templárskeho rádu sa môžete dozvedieť viac v trojdielnom dokumentárnom seriáli Tajomstvo templárských rytierov, ktorý bude odvysielaný v premiére každý večer od pondelka 23. novembra o 22:00 na televíznej stanici Viasat History.
Jacques de Molay, posledný veľmajster rádu templárov
Vatikán - nadčasové mesto pápežov
Vatikán je jedinečný štát v meste. Ide o súčasť Ríma, centrum katolíckej cirkvi a pútnické miesto pre ľudí z celého sveta. Štát, ktorému vládnu pápeži, nazbieral za svoju dvetisíc rokov trvajúcu históriu ohromné množstvo umeleckých diel a tiež úžasné architektonické bohatstvo, ktoré môžeme dnes obdivovať.
Odhaľovanie ich tajomstiev: Záhady templárskych rytierov | Extra dlhý dokument
Miesto, kde dnes stojí Vatikán, bolo v období antického Ríma priestorom stredovekého cirku, prípadne závodnej dráhy pre konské záprahy. Bolo to aj miesto, kde mnoho otrokov bolo zavraždených a priamo na mieste, kde padli, boli aj pochovaní. Krutá doba si vybrala daň aj na apoštolovi Petrovi, považovanom za vôbec prvého pápeža.
Len o dve storočia neskôr bol už Vatikán známy ako pútnické miesto, na ktorom už vtedy údajne vznikla svätyňa zasvätená práve Petrovi. Dnešná bazilika sv. Petra stojí na mieste, kde bol tento apoštol pochovaný.
Koncom 8. storočia už bolo kresťanstvo natoľko rozšírené po celom známom svete, že začalo prirodzene dochádzať k rozporom, ktoré nakoniec viedli k rozkolu západnej a východnej vetvy kresťanstva. Zatiaľ čo Východ mal naďalej sídlo v Konštantínopole, sídlom Západu sa stal Vatikán a to po roku 800, kedy vtedajší pápež Lev IV. opevnil mesto pred prípadnými útokmi Saracénov.
Na území Vatikánu sa nachádza druhý najväčší kresťanský kostol, a to už zmienená bazilika sv. Petra, ktorej základy boli položené v roku 1506. Dokončená bola až o 120 rokov neskôr. Hneď na začiatku bola poškodená Sixtínska kaplnka.
Rovnako tak obdivujeme aj Vatikán ako celok, ktorý sa v priebehu času stal náboženským centrom pre približne 1,3 miliardu ľudí. Celkovo ide o umelecké dielo, jediné svojho druhu. Vatikán je skrátka mesto, ktoré rozhodne stojí aspoň raz za život za návštevu. Vy si ho teraz máte šancu prezrieť aspoň prostredníctvom televíznej obrazovky, ktorá vás zavedie aj na miesta, kam sa bežný smrteľník nemá šancu dostať.
Vatikán - nadčasové mesto pápežov na televíznej stanici Viasat History v nedeľu 7. februára o 21:00.
Bazilika sv. Petra vo Vatikáne
Anna Boleynová: Zatknutie, súd a poprava
Anna Boleynová bola asi najznámejšia zo šiestich žien anglického kráľa Henricha VIII., ktorý sa dosť neslávne preslávil tým, že dve zo svojich manželiek boli jeho pričinením popravené. Dokumentov ba dokonca aj seriálov o Henrichovi VIII. bolo už dosť.
Odhaľovanie ich tajomstiev: Záhady templárskych rytierov | Extra dlhý dokument
Dá sa povedať, že vďaka nej vznikla anglická reformovaná cirkev, pretože práve kvôli tomu, že si ju kráľ Henrich VIII. chcel. Anna si uvedomovala svoju pozíciu a aj vedela narábať so svojim šarmom v mužskom dominantnom svete.
Jedna z podmienok, ktorú dala Henrichovi bola, že s ním nebude zdieľať lôžko pokiaľ si ju kráľ nevezme za legitímnu manželku. Anna Boleynová manželovi dala len jednu dcéru - neskoršiu kráľovnú Alžbětu I.
Henrich bol prirodzene sklamaný, pretože túžil po synovi a mužskom nástupcovi na trón. Časom sa Henrich Anny nasýtil a začal hľadať útechu inde. Po tom, ako trikrát potratila, mu pretiekol pohár trpezlivosti, potreboval sa jej zbaviť, aby si mohol vziať ďalšiu ženu, ktorá by mu vytúženého syna porodila.
A tak Henrich zosnoval na Annu krutú lesť. Obvinil ju z cudzoložstva, incestu a velezrady, uväznil ju do Toweru a nakoniec bola po búrlivom súde odsúdená a aj popravená.
Na naše obrazovky sa teraz dostáva nový dokument Anna Boleynová: Zatknutie, súd a poprava. Ide o trojdielny cyklus, ktorého jednotlivé časti sú rovnako pomenované. Bormanová sa na základe historických dôkazov snaží zistiť či boli obvinenia proti Anne založené na pravde alebo si ich hlavná postava obžaloby, kráľov poradca Thomas Cromwell vymyslel.
Zatknutie kráľovnej je námetom prvého dielu, kde sa hovorí aj o jej vzťahu s mužmi, s ktorými sa mala cudzoložstva dopustiť. V druhej epizóde s názvom Súd skúmajú historici jej cudzoložstvo, incest a údajnú konšpiráciu, že mala v úmyslu zavraždiť kráľa. Tretí diel sa týka samotnej popravy. Minútu po minúte skúma, ako prebiehali posledné kráľovnine dni. Anna si vyžiadala, aby popravu vykonal kat z Calais, keďže si želala zomrieť mečom podľa francúzskych zvykov.
Dokument Anna Boleynová: Zatknutie, súd a poprava odvysiela v premiére televízna stanica Viasat History v nedeľu 20. júna o 18:05.
Anna Boleynová, anglická kráľovná