Už niekoľko týždňov pred samotným začiatkom Veľkého pôstu Cirkev oznamuje jeho príchod a pozýva nás do obdobia predveľkopôstnej prípravy. Je charakteristickou črtou pravoslávnej liturgickej tradície, že každý veľký sviatok alebo obdobie - Pascha, Narodenie Isusa Christa, Veľký pôst atď., sa oznamujú a "pripravujú" vopred.
Prečo je táto príprava taká dôležitá? Pretože Cirkev hlboko psychologicky nazerá na ľudskú prirodzenosť. Poznajúc nedostatočnú koncentrovanosť a značné "posvetštenie" nášho života Cirkev vie o našej nespôsobilosti k rýchlym zmenám, k náhlemu prechodu z jedného duchovného alebo mentálneho stavu do druhého. A tak dlho pred samotným začiatkom veľkopôstneho úsilia sústreďuje Cirkev našu pozornosť na jeho vážnosť a volá k rozjímaniu nad jeho významom. Skôr než začneme praktizovať Veľký pôst, Cirkev nás oboznamuje s jeho významom.
Táto príprava zahŕňa päť na seba nadväzujúcich nedieľ tesne predchádzajúcich Veľký pôst. Každá z nich sa prostredníctvom čítania konkrétnych textov Evanjelia venuje určitému základnému aspektu pokánia.
Prípravné Nedele pred Veľkým Pôstom
Cirkev nás postupne pripravuje na toto obdobie prostredníctvom piatich nedieľ, z ktorých každá má svoju vlastnú tému a evanjeliové čítanie:
- Nedeľa o Zacheovi: Táto nedeľa nám pripomína dôležitosť túžby po Bohu. Príbeh o Zacheovi, ktorý vyliezol na strom, aby videl Isusa, symbolizuje, že človek môže prekonať svoje obmedzenia, ak má silnú túžbu po Bohu a Jeho spravodlivosti.
- Nedeľa mýtnika a farizeja: Táto nedeľa nás učí o pokore. Evanjeliové čítanie o mýtnikovi a farizejovi nám ukazuje, že pokora je dôležitejšia ako vonkajšie prejavy zbožnosti. Kultúra, v ktorej žijeme, v nás neustále vzbudzuje pocit hrdosti, sebaospravedlňovania a sebaoslavovania. Je založená na domnienke, že človek dokáže sám sebou dosiahnuť čokoľvek a Boha zobrazuje dokonca ako takého, ktorý "vzdáva rešpekt" ľudským výkonom a dobrým skutkom. Pokora, nech je osobná alebo spoločná, etnická alebo nacionálna, považuje sa za znak slabosti, za niečo nedôstojné skutočného človeka.
- Nedeľa márnotratného syna: Táto nedeľa nám hovorí o návrate k Bohu. Podobenstvo o márnotratnom synovi nám ukazuje, že Boh je vždy pripravený prijať nás späť, ak sa k Nemu vrátime s pokáním. Dostal som poznanie Boha a v Ňom poznanie všetkého ostatného a silu stať sa Božím synom. Je tu však Cirkev, aby mi pripomenula, čo som opustil a stratil. „Nerozumne som opustil slávny otcovský dom. Ľahkomyseľne som premárnil bohatstvo, ktoré mi otec odovzdal. Teraz vo svojom nešťastí volám: „Dobrotivý otče, zhrešil som proti Tebe.
- Mäsopôstna nedeľa: Táto nedeľa nás pripravuje na pôst a lásku. Počas týždňa, ktorý po nej nasleduje, je Cirkvou predpísaný čiastočný pôst, ktorý už spočíva v zdržanlivosti od mäsa. Toto pravidlo treba chápať vo svetle toho, čo tu už bolo skôr povedané o význame prípravy. Cirkev nás začína „prispôsobovať“ k tomu veľkému úsiliu, ktoré od nás bude očakávať o sedem dní neskôr. V predvečer tohoto dňa (mäsopôstnej soboty) nás Cirkev pozýva k všeobecnej spomienke na všetkých „zosnulých v nádeji vzkriesenia a života večného“. Je to skutočne veľký deň modlitieb Cirkvi za jej členov, ktorí už odišli z pozemského života. Aby sme pochopili zmysel spojenia medzi Veľkým pôstom a modlitbou za zosnulých, musíme pamätať na to, že kresťanstvo je náboženstvom lásky.
- Syropôstna nedeľa (Nedeľa odpustenia): Táto nedeľa nás vyzýva k odpusteniu a zmiereniu. Je to deň, kedy si máme navzájom odpustiť previnenia a začať pôst s čistým srdcom. Veľký pôst je oslobodením z nášho zotročenia hriechom, z väzenia "tohoto sveta". A čítanie z Evanjelia v túto poslednú nedeľu /Mt 6, 14-21/ uvádza podmienky oslobodenia. Prvou je postenie - odmietnutie akceptovania túžob a ponúk našej padlej prirodzenosti ako normálnych, snaha oslobodiť sa z ovládania duše telom a matériou. V každom prípade, ak chceme, aby bol náš pôst účinný, nesmie byť pokrytecký a vystatovačný. Postiť sa musíme tak, "aby nie ľudia videli, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti".
Každá z týchto nedieľ nás vedie k hlbšiemu pochopeniu podstaty pokánia a pripravenosti na duchovné úsilie, ktoré nás čaká počas Veľkého pôstu.
Ikona márnotratného syna
Veľký Týždeň: Cesta k Vzkrieseniu
Veľký týždeň, ktorý predchádza Pasche, je obdobím intenzívneho duchovného prežívania a spomienky na posledné dni Isusa Christa. Každý deň tohto týždňa má svoj vlastný význam a liturgiu:
Svätý a Veľký Štvrtok
Dve udalosti stvárňujú liturgiu Svätého a Veľkého štvrtka: Kristova posledná večera so svojimi učeníkmi a Judášova zrada. Jedna i druhá udalosť nachádza svoj zmysel v láske.
Posledná večera je konečným zjavením vykupiteľskej lásky Boha k človeku, lásky ako samotnej podstaty spásy. A Judášova zrada ukazuje, že aj hriech, smrť a deštrukcia samých seba pochádza z lásky, no z lásky znetvorenej a zdeformovanej, zameranej na to, čo si nezaslúži byť milované.
Bohoslužby Svätého a Veľkého štvrtka
- Bohoslužby Veľkého štvrtka zahrňujú utiereň a večiereň s liturgiou svätého Bazila Veľkého.
- V katedrálnych chrámoch sa koná po liturgii umývanie nôh; zatiaľ čo diakon číta evanjelium, biskup umýva nohy dvanástim kňazom, čím nám pripomína, že Kristova láska je základom života v Cirkvi a v nej formuje každý vzťah.
- V tento Svätý štvrtok najvyšší predstavitelia autokefálnych cirkví posviacajú sväté myro. Táto ceremónia znamená, že Kristova nová láska je darom, ktorý prijímame od Svätého Ducha v deň nášho vstupu do Cirkvi.
Umývanie nôh
Svätý a Veľký Piatok
Zo svetla Svätého štvrtka vstupujeme do tmy Piatku, dňa Kristovho umučenia, smrti a pochovania. Ale najskôr o tme. Keby sme si len dokázali uvedomiť, že vo Veľký piatok nie je tma len symbolická a spomienková. Tak často sledujeme krásny a slávnostný smútok týchto bohoslužieb v duchu samospravodlivosti a sebaospravedlňovania.
Pred dvetisíc rokmi zlí ľudia zabili Krista, ale dnes my - dobrí kresťania - staviame v našich chrámoch honosné hroby. Nie je to znak našej dobroty? Veľký piatok sa však nezaoberá len minulosťou. Je to deň hriechu, deň zla, deň, v ktorý nás Cirkev vyzýva, aby sme si uvedomili ich hroznú skutočnosť a moc v „tomto svete“.
A my, ktorí sa nazývame kresťanmi, neosvojujeme si tak často tú logiku zla, ktorá viedla židovské Synderium a Poncia Piláta, rímskych vojakov a celý zástup k nenávisti, mučeniu a zabitiu Krista? Na ktorej strane, s kým by sme boli, keby sme žili v Jeruzaleme za čias Piláta?
Peter Čuřík - Pôst spojený s modlitbou prináša duchovný prielom! (14.1.2018)
Bohoslužby Svätého a Veľkého piatka
- Na jednej strane sa neustále zdôrazňuje Kristovo umučenie ako hriech všetkých hriechov, zločin všetkých zločinov.
- Na druhej strane, od samého začiatku je prítomná aj obeta lásky, ktorá pripravuje konečné víťazstvo.
Lazárova Sobota
„Na konci Štyridsiatnice... žiadame vidieť Svätý týždeň tvojho umučenia.“Týmito slovami, spievanými na večierni v piatok pred Kvetnou nedeľou, sa končí Štyridsiatnica a my vstupujeme do každoročnej spomienkovej slávnosti Kristovho utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania. Začína sa Lazárova sobota.
Dvojsviatok Lazárovho vzkriesenia a Pánovho vstupu do Jeruzalema sa v liturgických textoch nazýva „prelúdium kríža“, jeho význam sa manifestuje lepšie v kontexte Veľkého týždňa: „Aby si potvrdil vieru vo všeobecné zmŕtvychvstanie, pred svojím utrpením si vzkriesil Lazára z mŕtvych.“ Je to veľmi významné, že sme uvádzaní do pochmúrnosti kríža prostredníctvom jedného z dvanástich veľkých sviatkov Cirkvi.
Lazárova sobota
Záver
Veľký pôst je teda časom intenzívneho duchovného úsilia, pokánia a prípravy na Paschu. Je to cesta, ktorá nás vedie k hlbšiemu pochopeniu našej viery, k prehodnoteniu nášho života a k priblíženiu sa k Bohu. Nech nám toto obdobie prinesie duchovné obohatenie a obnovu, aby sme mohli s radosťou osláviť Vzkriesenie Isusa Christa.