História prvých kresťanských Vianoc

Vianoce sú kresťanským sviatkom vtelenia a narodenia Ježiša Krista. Vianoce patria spolu s Veľkou nocou a Turícami medzi hlavné kresťanské sviatky. Vianočné obdobie je jedným z období liturgického roka.

Počiatky slávenia Vianoc

Podľa dochovaných prameňov mesto Rím slávilo prvýkrát narodenie Ježiša Krista až 25. decembra 336. Ježišovo narodenie má pre kresťanov duchovný význam. Symbolizuje príchod spásy a nádeje pre hriešne ľudstvo. Práve tento moment - narodenie Božieho Syna v jednoduchosti a pokore - sa stal základom kresťanských Vianoc.

Prečo 25. december?

Deň 25. december je ako cirkevný sviatok po prvýkrát doložený vo Filokalovom kalendári z roku 354, ktorý čerpal z rímskych prameňov (”Depositio Martyrum”) z roku 336. Pôvod tohto dátumu je sporný. Často sa poukazuje na možnú súvislosť s rímskym sviatkom slnečného božstva, tzv. Dies Natalis Solis Invicti - Sviatok zrodenia nepremožiteľného Slnka, ktorý sa tiež slávil 25. decembra a prekrýval sa s tradičným dátumom zimného slnovratu.Najnovšie názory na pôvod dátumu slávenia Vianoc prezentuje historik William Tighe. Tvrdí, že Cirkev si vybrala na slávenie Vianoc 25. december preto, lebo starí Židia verili, že izraelskí proroci boli počatí v ten istý ďeň, v ktorý zomreli, a rímski kresťania za Tertuliánových cias vyrátali, že Kristus zomrel 25. marca. To je dôvod, prečo Vianoce pripadli na 25. decembra - jednoducho k tomuto dátumu pripočítali deväť mesiacov a vyšiel im predpokladaný dátum narodenia Ježiša Krista.

Vývoj slávenia Vianoc

V rímskokatolíckej cirkvi je druhým najhlavnejším sviatkom Sviatok Narodenia Pána alebo Prvý sviatok vianočný, ktorý sa podľa gregoriánskeho kalendára slávi 25. decembra. Od reformácie sa Vianoce začínajú sláviť už deň vopred, na Štedrý večer (24. decembra). Oslava narodenia Ježiša Krista sa takto rozkladá do o niečo dlhšieho času. Kým protestanti sústreďujú svoju oslavu na podvečerné bohoslužby počas Štedrého dňa a na ranné bohoslužby na 25. decembra, tak rímski katolíci sústreďujú svoju oslavu najmä k času, keď odbije polnoc medzi 24. a 25. decembrom. V mnohých krajinách sú 24. a 25. december dňami pracovného pokoja. Niekde sa podobne slávi aj Druhý sviatok vianočný (v cirkevnom kalendári sviatok sv. Štefana, v anglosaských krajinách tzv. Boxing Day) - ktorý pripadá na 26. decembra. Niektoré pravoslávne cirkvi slávia Vianoce podľa juliánskeho kalendára 7. januára.

Vianočné zvyky a tradície

Kresťania aj nekresťania slávia Vianoce vzájomným obdarovávaním sa. Tento zvyk je v protestantskom prostredí doložený od 16. storočia. V katolíckych rodinách sa darčeky naopak rozdávali na sviatok sv. Mikuláša. Medzi ďalšie vianočné zvyky a symboly patrí ľudová dramatizácia vianočného príbehu (od 11. storočia), stavanie jasličiek (od 13. storočia, sv. František z Assisi), adventný veniec (1839), vyzdobený vianočný stromček (od 19. storočia).

Vianočný stromček

História vianočného stromčeka, obľúbeného na celom svete, sa začala písať v nemeckom protestantskom prostredí. Prvá písomná zmienka o stavaní ozdobeného stromčeka pochádza z roku 1507 od kazateľa Geislera z Alsaska. Na naše územie sa tradícia zdobiť vianočný stromček dostala až koncom 18. storočia z Nemecka. Najprv sa udomácnil v mestskom prostredí a až koncom 19. storočia začal prenikať na vidiek. Na východné Slovensko sa dostal dokonca až medzi vojnami. Dovtedy sa v izbách vešali rôzne slamené predmety, snopy obilia a zelené vetvičky. Aj stromček býval spočiatku zavesený v kúte alebo v strede izby vrcholcom k zemi.

Štedrý deň na Slovensku

Na Slovensku sa Vianoce formovali ako súčasť kultúrnych tradícií, majú aj svoje etnické, konfesionálne i regionálne a lokálne špecifiká. Zákonom určenými dňami pracovného pokoja sú vo vianočnom období na Slovensku 24. - 26. december, 1. a 6. január.Uvádzajú ďalej, že obraz, ktorý poskytujú výsledky výskumov z dedín regiónu Rajeckej doliny (ide o lokality s výraznou prevahou obyvateľov rímskokatolíckeho vierovyznania, s 99 % obyvateľov slovenskej národnosti) dokumentuje, aké postupy a v akom rozsahu sa okolo roku 2004 dodržiavali napríklad pri prestieraní slávnostného štedrovečerného stola. Až 100 % z oslovených domácností udržiavalo zvyk položiť pod obrus peniaze, pridať šupiny z vianočného kapra (20 %), niekde aj zrno alebo ovos (5 %). Na stôl dávali chlieb (98 %), vianočné oblátky, med, cesnak, misu s ovocím, podnos so zákuskami, fľaše s nápojmi (všetko 100 %), v niektorých rodinách aj bibliu alebo ruženec (25 %) a pohár so svätenou vodou a ihličnatou vetvičkou (40 %). Dekoratívnu dominantu tvorili sviece (100 %), niekde v osobitne naaranžovanom svietniku (10 %), prípadne sa stôl obviazal reťazami (5 %).

Zvyk	Percento domácností (Rajecká dolina, 2004)
Peniaze pod obrusom	100 %
Šupiny z kapra pod obrusom	20 %
Zrno alebo ovos pod obrusom	5 %
Chlieb na stole	98 %
Oblátky, med, cesnak, ovocie, zákusky, nápoje	100 %
Biblia alebo ruženec na stole	25 %
Svätená voda a vetvička na stole	40 %
Sviečky na stole	100 %
Svietnik na stole	10 %
Stôl obviazaný reťazami	5 %

Odborníci spomínajú agentúrny prieskum z roku 2007, podľa ktorého tvoria rebríček najčastejšie sa vyskytujúcich štedrovečerných jedál zemiakový šalát (88,2 %), oblátky (79,8 %), kapustnica (74,3 %), kapor (60,0 %), orechy (49,3 %), iná ryba (nie kapor) (39,8 %), rezeň (25,2 % ), šošovicová polievka (18,6 %), rybacia polievka (14,3 %), opekance, tiež nazývané ako pupáky, bobaľky či bobáky (11,0 %).