Vianoce sú jednoznačne sviatkom, ktorý sprevádza množstvo tradícií, ktoré si od detstva spájame so sviatočnou atmosférou. Sú to sviatky radosti a veselostí. Deti ich milujú. A či to chceme alebo nechceme priznať, tak my dospelí vlastne tiež. Vôňa pečiva, ryba, kapustnica, vianočný stromček. To sú klasické Vianoce, ako ich pozná väčšina z nás. Ale čo vlastne stojí za týmto sviatkom, ktorý je považovaný za najkrajší čas v roku? Prečo máme zvyky, ako je zdobenie stromčeka v decembri, keď sme uprostred zimy, a čo všetko sa vlastne skrýva za históriou Vianoc?
Ak máte niektoré medzery v histórii Vianoc, čítajte ďalej a dozviete sa nielen zaujímavé fakty, ale aj to, že Vianoce boli v niektorých obdobiach histórie úplne zrušené.
Názov „Vianoce“ sme prebrali približne pred 1 200 rokmi z nemeckého výrazu Weihnachten, čo znamená „sväté noci“.
Ako začali Vianoce?
História Vianoc je skutočne fascinujúca. Prvé Vianoce, ako ich poznáme dnes, sa oslavovali približne v 4. storočí, no to neznamená, že by tento termín bol spojený len s narodením Ježiša. December bol už dávno pred týmto obdobím plný rôznych pohanských sviatkov, ktoré mali svoju symboliku a zvyky. Napríklad v Nórsku slávili obdobie Yule, v Nemecku si uctievali boha Odina a Rímania sa venovali Saturnáliám, počas ktorých oslavovali boha poľnohospodárstva, Saturna. Okrem toho, 25. decembra sa konali aj oslavy Juvenálií, ktoré boli venované detskému bohu Mithrovi.
Keď sa šírilo kresťanstvo, Vianoce ako sviatok narodenia Ježiša neexistovali. V tejto dobe sa viac oslavovalo Ježišovo zmŕtvychvstanie počas Veľkej noci. A ak sa pozrieme do Biblie, nezistíme presný dátum jeho narodenia. Mnohí sa zhodujú, že Ježiš sa narodil 6. januára, čo je dátum, ktorý dodnes slávia pravoslávni kresťania. V čase okolo 25. decembra však prebiehali stále pohanské oslavy Juvenálií.
Kľúčovým momentom, ktorý zmenil dátum osláv narodenia Ježiša, bol až pápež Július I., ktorý v 4. storočí určil, že Vianoce budeme oslavovať 24. decembra. Jeho rozhodnutie však zostáva zahalené tajomstvom, pretože nie je úplne jasné, prečo sa rozhodol práve pre tento dátum. História naznačuje, že pápež sa snažil posilniť vplyv kresťanstva a zamedziť ďalšiemu šíreniu pohanských osláv, ktoré boli populárne v tomto období.
Presný deň ani mesiac jeho narodenia je neznámy, ale vedci zistili, že dátum 1. Kulturológ PhDr. Lukáš Šutor, PhD. z Katedry slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach približuje, že prvá teória vychádza z teologickej konštrukcie prirovnania Krista k prvému človeku - Adamovi.
„Na základe časových paralel bolo počatie (zvestovanie) Krista stotožnené s momentom pripomínania si biblického stvorenia sveta, ktorým je podľa cirkevnej tradície 25. marec. Dodáva však, že veda nám ponúka aj iné vysvetlenie: „Prvé Vianoce sa slávili už v starovekom Ríme v polovici 4. storočia,“ a dodáva, že v tejto epoche formovania sa oficiálneho kresťanstva bol 25. december tradičným dňom boha slnka Sol Invictus (v preklade Neporaziteľné slnko).
„Na tento dátum pripadla aj oslava rozšíreného, pôvodne perzského slnečného boha Mithru, asimilovaného rímskou duchovnou kultúrou, ako aj sviatky ďalších slnečných bohov a hrdinov. Všetky tieto solárne kulty majú svoj prírodný predobraz v zimnom slnovrate (21./22. december). Krízový okamih najdlhšej noci a najkratšieho dňa v roku, symbolicky prežívaný ako smrť slnečného boha, bol sprevádzaný rituálmi na privolanie svetla.
Lukáš Šutor zdôrazňuje, že priliehajúca kultúrna štruktúra poskytla kresťanským ideám dostatočnú oporu, aby došlo k ich prekrytiu v celom západnom kresťanskom svete a že vo východných cirkvách - odhliadnuc od problematiky odlišného kalendára - sa rímsky koncept udomácňoval len postupne. Dodnes sa v arménskej cirkvi slávi Kristovo narodenie 6.
Vianoce sú predstavené ako sviatok nového Svetla, nového Slnka - Krista.
Vianoce boli aj zrušené
V priebehu storočí sa Vianoce rozšírili po celom svete, a do roku 432 už tento sviatok slávili v Egypte a postupne aj v ďalších častiach sveta. Vo stredoveku sa tak Vianoce stali bežnou súčasťou všetkých národov, čím pohanské oslavy ustúpili do pozadia. V tomto období sa už slávili ako sviatok narodenia Ježiša 24. decembra, kým 6. január sa stal dňom príchodu troch kráľov.
Vianočné zvyky vo svete ( Španielsko, Grécko, Japonsko Fínsko a iné) #2 VIANOCE VO SVETE
Zaujímavé je aj to, že Vianoce neboli nikdy zavedené v Severnej Amerike hneď po jej osídlení. V roku 1620, kedy pristáli prví osadníci na americkom kontinente, ešte Vianoce nepoznali a dočasne boli v Bostonu zakázané, pretože Američania vtedy odmietali všetko britské. Až po Americkej revolúcii sa Vianoce stali oficiálnym štátnym sviatkom až 26. júna 1870.
Advent a Vianoce
V kalendárnom roku sa na Ondreja 30. novembra začína Advent. Dnes je to vzrušujúce obdobie, plné príprav, rozsvietených ulíc a výkladov, všade vyhráva vianočná hudba a dokola počujete nesmrteľnú pieseň „Last Christmas“. Okolo Vianoc sa tak utvoril celý vianočný okruh od adventu až do Troch kráľov. Oslavujeme v ňom Mikuláša, Luciu, Adama a Evu a po Vianociach Štefana, Silvestra a Nový rok. Vianoce a advent sú pre každé dieťa magické.
Adventné obdobie ľudstvo oslavuje už od 7. storočia nášho letopočtu. Začína sa 4 nedele pred Štedrým dňom a práve na Štedrý deň končí. Samotné slovíčko „advent“ znamená v preklade príchod. Symbolizuje zrodenie Ježiška. Každá nedeľa v období adventu má svoj špecifický liturgický význam. Prvá nabáda na bedlivosť, druhá je v znamení pokánia, tretia sa nesie v znamení radosti. Hoci pre advent je typická fialová farba, práve v tretiu adventnú nedeľu ju nahrádza veselšia ružová. Akoby už táto farba zvestovala a nabádala k oslavám a radosti.
Štvrtá adventná nedeľa hovorí o udalostiach bezprostredne pred narodením Ježiška. Adventné obdobie vrcholí vigíliou. V Štedrý deň napoludnie začínajú Vianoce.
Adventné vence sa zhotovovali už v 19. storočí. S nápadom prišiel hamburský duchovný Johan Wichern, ktorý si vo svojom dome zavesil čečinový veniec a vsunul doň 24 sviečok, na každý adventný deň jednu. Neskôr sa začali dávať do venca 4 sviečky, zodpovedajúce počtu adventných nedieľ.
Štedrý deň
Štedrý deň, Vilija, Dohviezdny deň, Pôstny deň či Kračun sú pomenovania 24. decembra odvodené od charakteru obyčají, ktoré mali zabezpečiť zdar v budúcom roku, spokojný a blahodarný život. Štedrý deň bol začiatkom sviatkov zimného slnovratu. Podľa starých svetonázorových predstáv bol 24. december prvým dňom, počas ktorého sa uskutočňovali rôzne magické úkony. Ľudia nimi chceli ovplyvniť priebeh budúcich javov a činností.
Napríklad sa verilo, že akú náladu má človek, alebo ako sa správa v tento deň, taký bude po celý rok. Ak deti boli neposlušné, budú sa tak správať aj v budúcom období. Keď napríklad gazdiná vhodila 12 jadierok z jabĺčka do vody, počet tých, ktoré zostali plávať na hladine určil, koľko bude suchých mesiacov v ďalšom roku.
Štedrý deň sa niesol v znamení príprav na štedrovečernú večeru. Muži museli od východu slnka pripraviť nové náradie na pečenie, obriadiť dobytok. Gazda ráno obviazal stromy slamou, aby pocítili teplo Štedrého dňa a na jeseň priniesli bohatú úrodu. Potom zamieril do maštale, kde vložil dobytku do tlám kúsok oblátky natretej cesnakom. Verilo sa, že to pomôže celý rok odháňať choroby.
Neskôr prišla do maštale gazdiná, ktorá nad teľnou kravou prelomila prvý upečený koláč so želaním, aby sa kravička šťastne otelila. Rodina sa zoradila do sprievodu, na ktorého čele kráčal gazda s kadidlom v ruke. Za ním gazdiná robila cesnakom kríže na dverách a oknách domu, bránke do dvora a na vrátach maštale. Cesnaku sa údajne veľmi báli bosorky, strašidlá a zlí duchovia. Rodičov nasledovali so sviečkami deti a všetci odriekali otčenáš. Kadidlom, plamienkami sviečok a modlitbou prosili ľudia o pomoc nebeského otca.
Celý deň sa držal pôst, až do východu prvých hviezd. Ešte pred štedrou večerou bolo treba urobiť obrady, ktoré mali rodinu ochrániť pred zlými duchmi a trápeniami, pole a záhradu pred pohromami a statok pred chorobami. Ženy zase upiecť koláče a uvariť vianočné jedlá. Od vydarenej prípravy závisela nielen štedrovečerná slávnosť, ale aj blahobyt v budúcom roku.
Mnohé práce sa spájali s príkazmi či zákazmi a mágiou slova. Ľudia od nepamäti verili v čarovnú moc a magickú silu Štedrého dňa, ktorý bol najmä na vidieku bohatý na tajuplné úkony, obrady a zvyky. Celá rodina preto vstávala v tento deň zavčasu, aby si každý stihol splniť povinnosti neobyčajného sviatku.
Vyvrcholením Štedrého dňa bol Štedrý večer, na Slovensku považovaný za najväčší sviatok roka. Má veľa pomenovaní - Badňak, Dohviezdny večer, Kračun, Posiat hvizdny, Pôstny večer či Svätý večer. Podľa ľudových zvykov sa začínal väčšinou pri východe prvej hviezdy a jej zjavenie sa oznamovalo streľbou či zvonením zvonov. Až vtedy sa na stole zapaľovala sviečka. Tradovalo sa, že na koho plameň ukáže, ten bude o rok pri stole chýbať. Keď všetci zadržali dych a plamienok sa ani nepohol, rodine odľahlo. Okolo stola sa omotala reťaz, aby bola rodina počas roka súdržná.
Súčasťou slávnostnej večere, ktorá sa začínala modlitbou, boli okrem jedál určených na tento večer aj úkony na zabezpečenie zdravia, prosperity, veštenie stavu zdravia i priebehu života na nasledujúci rok. Gazdiná potom namočila do medu strúčik cesnaku a urobila ním mužovi i deťom krížik na čelo. Gazda rozkrojil najkrajšie jablko a všetkým dal z neho kúsok. Znamenalo to, že rodinu tvorí každý jej člen, tak ako kúsky tvoria jabĺčko.
Samotnú večeru otvoril gazda prípitkom, po ktorom sa jedli oplátky s medom a cesnakom, orechy, jabĺčka, hríbová, šošovicová alebo kapustová polievka s hubami a sušenými slivkami. Na vyzdobenom stole bývali placky z chlebového cesta, osúchy, pupáčiky, lekvárové cestenice, makové lokše, krupicová kaša (tiež nazývaná Ježiškova kašička),uvarený hrach, uvarená zmes sušeného ovocia tzv. vilia, peceň chleba, tvaroh, mak, pohár s medom i hrnček s mliekom. Takto prestretý stôl symbolizoval aj vďaku roľníka za dary zeme. Dnes sme večeru obohatili najmä zemiakovým šalátom a chutnou rybou pripravenou na mnoho spôsobov.
Tradícia stromčeka a darčekov
Zdobenie vianočného stromčeka je jednou z najobľúbenejších tradícií, ktorá roky spája rodiny. Tento zvyk, ktorý do našich domovov prináša okrem stromčeka aj množstvo svetielok, má tiež zaujímavý pôvod. Aj keď pojem „vianočný stromček“ sa začal používať až v 19. storočí, jeho korene siahajú do pohanských čias, kedy sa stromy uctievali ako symboly života. Kresťania tento zvyk prebrali a začali ozdobovať pôvodne duby. Až v 7. storočí sv. Bonifác rozhoduje, že by sme mali ozdobiť jedličku, pretože jej tvar a špička symbolizujú nebeskú trojicu.
Ozdoby na stromčeky majú taktiež pôvod v pohanskom zvyku. V minulosti sa najčastejšie používalo imelo, ktoré malo byť podľa tradícií zázračným prostriedkom. Sviečky a svetielka, ktoré si dnes na Vianociach nevieme predstaviť, zase symbolizujú Ježiša Krista, ktorý je podľa kresťanského učenia svetlom sveta. No ich význam sa spája aj s pohanskými obradmi, kde oheň zohrával nezastupiteľnú úlohu.
Darčeky sú neodmysliteľnou súčasťou Vianoc. Aj keď pôvod darovania darčekov nie je úplne jasný, vieme, že sa tradícia rozdávania darčekov objavila už v staroveku. Gašpar, Melichar a Baltazar priniesli Ježiškovi dary, a podobné tradície existovali už počas pohanských Saturnálií, kedy sa darčeky rozdávali podľa bohatstva. Množstvo darov sa teda líšilo, od vzácnych papagájov a parfumov až po jednoduché hračky, oblečenie či rybie kosti. Dnes si Vianoce bez darčekov nevieme predstaviť. V rôznych častiach sveta ich prinášajú rôzni symbolickí predstavitelia - Ježiško, Santa Claus, Dedo Mráz alebo Striga La Befana v Taliansku.
Prvý a Druhý sviatok vianočný
Prvý sviatok vianočný bol určený najbližšej rodine. Ľudia sa nenavštevovali, ostávali doma s výnimkou svätej omše. Oddychovalo sa, keďže bolo navarené. Po dedinách však zvykli chodiť koledníci. Za vinš alebo koledu dostali perník alebo medovník. Je zasvätený svätému Štefanovi. Bol to mučeník, ktorý vyčítal židovskej veľrade prenasledovanie kresťanov a vinil ich zo smrti Ježiša. Židovská rada ho nechala ukameňovať.
Ráno sa dievčatá umývali v studenej vode, aby boli po celý rok krásne. Potom šli spoločne do kostola. Bol to deň, kedy sa vo veľkom navštevovalo. Stretávala sa blízka, aj vzdialená rodina.
Vianoce vo svete
Vo Veľkej Británii by ste napríklad márne hľadali darčeky pod stromčekom. Nadeľuje sa do veľkých ponožiek. K britským Vianociam neodmysliteľne patrí špeciálny vianočný program kráľovskej rodiny. Patrí zaručene k najsledovanejším programom v tejto krajine a peoplemetre pri ňom doslova praskajú. Na vianočnej tabuli vo Veľkej Británii nesmie chýbať pečená morka a slivkový puding.
Len o kúsok vedľa - v Írsku - sa na Štedrý deň dávajú do okien zapálené sviečky. Írsko týmto zvykom víta svätú rodinu. Vo Francúzsku zasa nosí deťom darčeky Pere Noel. Ten ich najčastejšie necháva v topánkach, ktoré sú starostlivo pripravené pred kozubom.
Vianoce v Severnej Amerike neprehliadnete. Vianočné stromčeky, adventné vence, veľa svetiel a vianočných dekorácií - to všetko neodmysliteľne patrí k Vianociam v USA a Kanade. Dobrým zvykom je týždeň pred Vianocami napísať Santa Clausovi a prezradiť mu svoje tajné priania. Jeden nikdy nevie, možno to tento rok nebude márne. Tak ako vidíme v amerických vianočných filmoch, obchody sú plné Santov, ktorí pozorne počúvajú každé detské želanie. Pošty sú preplnené pohľadnicami. Darčeky sa nerozbaľujú na Štedrý večer ale až 25. decembra ráno. Nečudujte sa, že práve v tento deň deti vstávajú veľmi skoro.
Na tradičnom americkom štedrovečernom stole nechýba pečená morka, zemiaková kaša, čučoriedková omáčka. Ako dezert sa obvykle podáva slivkový puding, tekvicový koláč, alebo ovocné koláčiky. Tak by sa dali charakterizovať typické americké Vianoce.
Existuje tu však jedno veľké ALE… Množstvo etnických skupín a komunít, ktoré sa v týchto krajinách nachádzajú ovplyvnilo aj Vianoce. Preto by sme v Spojených štátoch našli aj také vianočné zvyky, ktoré sa u nás nikdy neobjavili. Napríklad niektorí Afroameričania skombinovali Vianoce so sviatkom - Kwanzaa, ktorý trvá od 26. decembra až do 1. januára. Počas týchto 7 dní rodina každý deň zapaľuje jednu zo 7 sviečok, z ktorých každá symbolizuje princíp harmonického života, ako je napr. tvorivosť, vernosť, či svornosť.
Nebude prekvapením, že Vianoce v Mexiku sa vymykajú z bežného rámca nášho chápania. V Mexiku má zvláštny význam obdobie nazývané ako posadas, ktoré trvá 9 dní pred samotnými sviatkami. Posadas sa dá voľne preložiť ako prístrešie. Je symbolom putovania svätej rodiny po Betleheme. Až po skončení tejto púte, teda na Vianoce, môžu Mexičania slobodne oslavovať. Deti milujú vianočnú hru pinata. Pinata je papierový alebo hlinený panák, ktorý môže mať podobu zvieraťa, škriatka, či hviezdy a je naplnený cukríkmi a drobnými darčekmi. Je zavesený ...
Krajina, kde sa vyrábajú snáď všetky vianočné ozdoby a darčeky, ich vôbec neoslavuje. V Číne je len 1 % kresťanov, ktorí majú vianočnú tradíciu v jedení jablka. Slovo jablko znie v čínštine ako slovo mier, tak veria, že keď ho budú jesť, mier sa k nim aj dostaví.
Kresťania v Indii sa síce neobdarúvajú, ale tradične uprednostňujú stretnutie u dobrého jedla. Nezdobia stromčeky, ale exotické mangovníky či banánovníky.
Japonci vnímajú Vianoce veľmi romanticky, a tak trochu po svojom. Sú pre nich skôr oslavou šťastia a lásky. Neverili by ste, ale „štedrú večeru“ trávia v reštauráciách s rýchlym občerstvením KFC.
Dátumy slávenia Vianoc
Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v rôznych termínoch. Katolíci, protestanti a časť pravoslávia slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Časť pravoslávnych veriacich oslavuje vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára 6. januára.
Oba tieto dátumy sú tradičné a ani jeden z nich nepredstavuje skutočný historický dátum narodenia Ježiša Krista.
Prehľad dátumov slávenia Vianoc:
| Dátum | Sviatok | Kresťanské cirkvi |
|---|---|---|
| 24. december | Štedrý deň | Katolíci, protestanti |
| 25. december | Prvý sviatok vianočný | Katolíci, protestanti a časť pravoslávia |
| 6. január | Zjavenie Pána (Traja králi) | Pravoslávni veriaci (podľa juliánskeho kalendára) |
Akokoľvek sa už vo svete Vianoce slávia, tie naše sú pre nás asi tými najkrajšími. Štedrý večer, plný vôní chutných jedál, rozžiarený vianočný stromček a deti, ktoré sa nevedia dočkať príchodu obľúbeného darčekového hosťa. Ale nezabúdajte však, že pravá podstata Vianoc spočíva v spojení s najbližšími a zdieľaní radosti a šťastia počas týchto sviatkov.