Prvý nicejský koncil: Fakty a význam

Prvý nicejský koncil sa konal v dňoch 20. mája až 25. júla 325 v meste Nikaia (dnes İznik v Turecku). Zvolal ho rímsky cisár Konštantín I. s cieľom vyriešiť spor o učenie Areia, týkajúce sa Ježišovej podstaty a jeho vzťahu k Otcovi, a teda aj chápania Najsvätejšej Trojice.

Ilustrácia zobrazujúca Prvý nicejský koncil.

Historické pozadie

Kresťanstvo získavalo za vlády rímskeho cisára Konštantína I., predovšetkým od roku 313 (Milánsky edikt), privilegované postavenie. Cisár veril, že kresťanstvo môže zohrávať v Rímskej ríši úlohu akéhosi stabilizujúceho faktoru. Spor, ktorý sa rozhorel okolo Ariovho učenia, však predstavoval nebezpečenstvo vzniku rozkolu vo vnútri samotného kresťanstva. Keďže sa ukázalo, že cirkev sama nedokáže tento problém vyriešiť, situácia si napokon vyžiadala zásah samotného cisára.

Účastníci koncilu

Koncilu sa zúčastnilo približne 200 až 318 biskupov, predovšetkým z východnej časti Rímskej ríše. Keďže si každý biskup mohol so sebou vziať dvoch presbyterov a troch diakonov, spolu sa koncilu zúčastnilo asi 2000 ľudí. Najviac účastníkov pochádzalo z východných provincií Rímskej ríše. Boli prítomní aj biskupi, ktorí pred 15 rokmi prežili prenasledovanie kresťanov, menovite Paphnutius z Théb, Potamon z Heraklei, Pavol z Novej Cézarey.

Hlavné frakcie

• Zástancovia rovnakej podstaty: Patriarcha Alexander z Alexandrie, Eustathius z Antiochie, Makárius z Jeruzalema a Ossius z Córdoby.
• Ariáni: Kňaz Arius argumentoval z pozície absolútne monoteistickej teológie, ktorá nepripúšťa nijaké narušenie absolútnej jednoty a jedinosti Boha.
• Prívrženci Origenovej teologickej školy: Zastávali akúsi stredovú pozíciu.

Priebeh koncilu

Spor, ktorý sa rozhorel okolo Ariovho učenia, však predstavoval nebezpečenstvo vzniku rozkolu vo vnútri samotného kresťanstva. Ako prví sa iniciatívy chopili ariáni a predložili text vyznania svojej viery. Eustathius píše, že to vyvolal medzi biskupmi taký rozruch, že dokument roztrhali.

Koncil sa dostal do bodu, kedy bola ariánska strana schopná nájsť pre každý biblický výrok svoju vlastnú interpretáciu. Antiariáni zas neboli ochotní znova len odsúvať definitívne vieroučné rozhodnutie v tejto veci nejakým nejednoznačne formulovaným vyznaním. V tejto situácii zasiahol cisár Konštantín a rozhodol v prospech antiariánskej formulácie ὁμοούσιος (lat. consubstantialis; jednej, rovnakej podstaty). Zároveň nariadil vypracovať vyznanie viery s použitím tohto výrazu.

Nicejské vyznanie viery

Biskupom Ossiom z Córdoby predložené Nicejské vyznanie viery podpísali prakticky všetci prítomní biskupi. Ako prvý sa podpísal Ossius a obaja vyslanci rímskeho biskupa. Biskupi Eusébios z Nikomédie a Theognis z Nikaie síce vyznanie podpísali, no odmietli jeho už spomínaný antiariánsky dodatok, na základe čoho boli zosadení a na istý čas exkomunikovaní. Všetky Ariove diela boli spálené a vlastniť ich bolo odteraz zakázané pod trestom smrti. Jeho prívrženci boli označení za nepriateľov kresťanstva.

Skupina biskupov pod vedením Ossia z Córdoby sa pri formulovaní tohto vyznania neuspokojila len so zavedením výrazu ὁμοούσιος (jednej, rovnakej podstaty s Otcom), ale vložila do textu vyznania aj iné formulácie, proti ktorým ariáni v uplynulých rokoch bojovali. Ide o výrazy ako: „splodený a nestvorený“ alebo „zrodený/splodený z podstaty Otca“.

Prvý nicejský koncil zdôraznil, že Syn je (druhou) osobou Najsvätejšej Trojice, a nie je tak súčasťou stvorenstva.

Ďalšie rozhodnutia koncilu

Okrem arianizmu sa koncil musel zaoberať aj ďalšími, vtedy aktuálnymi otázkami. Niektoré z kánonov prijatých na koncile:

• Kánon III: Koncil absolútne zakazuje, aby biskupi, kňazi a diakoni žili spolu so ženami.
• Kánon IV: Biskupa majú vysvätiť všetci biskupi danej cirkevnej provincie.
• Kánon V: Exkomunikáciu kňaza i laika musia rešpektovať všetci biskupi všetkých cirkevných provincií.
• Kánon VI: Koncil potvrdzuje zvláštnu a veľmi starobylú autoritu alexandrijského, antiochijského a rímskeho biskupa.
• Kánon XX: Doslovné znenie kánonu o stanovovaní dátumu slávenia Veľkej noci sa nezachovalo.

Vplyv a dôsledky

Napriek definitívnemu rozhodnutiu koncilu zostalo kresťanstvo v dôsledku sporu o Ariovo učenie rozdelené. Mnohí z biskupov, ktorí podpísali Nicejské vyznanie viery, neskôr tento svoj podpis odvolali. Napr. Cisár Konštantín sa usiloval všetkými prostriedkami zabezpečiť stabilitu a udržať jednotu ríše.

Po smrti cisára Konštantína v roku 337 sa však začali vyskytovať snahy spochybniť závery tohto koncilu. Hneď v úvode je potrebné zdôrazniť, že o priebehu koncilu sa neviedol žiaden oficiálny protokol. Údajné protokoly, ktoré sa však prvýkrát objavujú až v neskorších dobách, sú veľmi sporné.

Prvý nicejský koncil sa považuje za vôbec prvý ekumenický koncil v dejinách cirkvi. Vzhľadom na dôležitú úlohu, ktorú zohral v histórii raného kresťanstva, sa dokonca zvykne hovoriť o pred-nicejskej a po-nicejskej teológii.

tags: #prvy #ekumenicky #koncil