Grónsko, najväčší ostrov sveta, ktorý nie je kontinentom, má bohatú históriu osídlenia, ktorá siaha až do čias Vikingov. Práve Vikingovia zohrali kľúčovú úlohu v objavovaní a osídľovaní tohto rozsiahleho územia. V tomto článku sa pozrieme na históriu prvého kostola v Grónsku, jeho význam pre vikingské osídlenie a vplyv na kultúrne dedičstvo ostrova.
Kostol v Hvalsey, jedna z najznámejších vikingských pamiatok v Grónsku.
Vikingské osídlenie Grónska
Vikingovia by nikdy neosídlili Grónsko, ak by sa predtým neusadili na ostrove Island. Prví škandinávski osadníci prišli na ostrov Island už niekedy okolo roku 860 po Kr. Väčšina z nich boli migranti z Nórska. Niekedy sa objavenie Grónska považuje skôr za náhodu ako za premyslený čin, i keď vzdialenosť medzi oboma ostrovmi je len okolo 300 km. Prvým potvrdeným vikingským osadníkom na ostrove bol dobrodruh Erik Červený (Hrdzavý). Za zločiny v Nórsku sa najskôr uchýlil na Island, no keďže sa jeho konfliktná povaha (zabil niekoľko ľudí) naplno prejavila aj tu, musel ostrov na tri roky opustiť.
Vyplavil sa na severozápad, až sa dostal do Grónska. Ostrov nazval Grønland (Zelená krajina), aby prilákal ďalších osadníkov. Erik nemusel byť s názvom ďaleko od pravdy, pretože klíma v stredoveku bola výrazne teplejšia a zhoršovať sa začala až od 13. storočia.
Šírenie kresťanstva a výstavba kostolov
Grónčania konvertovali na kresťanstvo niekedy okolo roku 1000 po Kr. v približne rovnakom čase ako materské Nórsko a Island. Ich ekonomika dokonca dokázala vyprodukovať prebytky na stavbu cirkevnej architektúry. Najznámejšie sú dva kamenné kostoly - v Hvalsey a svätomikulášsky chrám v Gardare. Kostol v Hvalsey je 16 metrov dlhý a 8 metrov široký. Katedrála v Gardare má úctyhodné rozmery - dĺžku okolo 28 metrov a šírku 16 metrov. V priestore tejto katedrály vítalo návštevníkov dvadsaťpäť kompletných mrožích a päť narvalích lebiek.
Stavby mali pozitívny aj negatívny dopad na grónsku spoločnosť. Obyvatelia Grónska museli medzi sebou spolupracovať, samostatný jedinec by nemal šancu prežiť. Ich spoločnosť by sme teda mohli označiť za komunitnú. Ľudia museli kooperovať pri poľnohospodárskych prácach, pri love ale aj pri výpravách za drevom (do Ameriky) alebo za obchod.
Arktická katedrála v Grónsku.
Zánik vikingského osídlenia a osud kostolov
Osady v Grónsku v istom časovom momente zanikli. Čo bolo príčinou kolapsu spoločnosti? Kde spravili nórski osadníci chybu? Najjednoduchšia teória vysvetľuje zánik nórskej populácie v Grónsku zmenou klímy. Podľa archeologických nálezov, ale aj podľa analýzy klimatických zmien vieme, že v 10. - 12. storočí bola v Grónsku oveľa miernejšia klíma ako dnes. Výrazné klimatické zmeny a chladnejšie podnebie tzv. malej doby ľadovej nastali na začiatku 15. storočia.
Posledný písomný doklad o stredovekom osídlení Grónska pochádza z roku 1408. Spomenuli sme viacero problémov, ktoré mohli spôsobiť pád vikingského osídlenia ostrova. Všetky ich znásobilo prichádzajúce ochladenie. Vikingovia narušili krehkú environmentálnu rovnováhu ostrova. Druhú skupinu problémov spôsobovali elity. Konflikty a zlé riadenie znásobili environmentálne problémy. Tretí okruh problémov predstavuje závislosť na obchodných kontaktoch s Európou.
Konzervatívne správanie Vikingov (možno len ich elít) viedlo k ignorovaniu možností, ktoré im ponúkali Inuiti. Eskimáci totiž dokázali v Grónsku prežiť aj po kolapse grónskej spoločnosti. Bol dôvodom pradávny rasizmus alebo iné kultúrne a náboženské prekážky?
Súčasnosť a dedičstvo
Dnes v Grónsku bývajú hlavne Eskimáci a Dáni. Prítomnosť Eskimákov alebo skôr - ako to požaduje politicky korektný jazyk - Inuitov. Grónsko má dnes v rámci Dánskeho kráľovstva štatút autonómie. V osemdesiatych rokoch sa Grónci rozhodli vystúpiť z Európskeho hospodárskeho spoločenstva a zostať iba členom Severskej rady.
Nórsky luteránsky misionár v Nuuku v roku 1721 postavil drevenicu, ktorá je doteraz považovaná za najstaršiu stavbu Grónska. Počiatky katolíckej cirkvi v Grónsku siahajú do stredoveku. V 12. storočí bola založená diecéza Gardar, ale podobne ako protestantské farnosti zanikla v priebehu „malej doby ľadovej“ a následného úbytku obyvateľstva. Luteráni sa na ostrov vrátili z rôznych severoeurópskych krajín až v 18. storočí. Katolíci sa vrátili na ostrov Grónsko až v 50. rokoch 20. storočia.
Grónsko má svojskú atmosféru, pre ktorú sa sem určite ešte raz vrátim. Tentoraz prezrieť si krajinu na južnom konci ostrova, kde kedysi žili Vikingovia. Polárne oblasti, ako je ACT, sú možno náročné a turistika v nich vie byť nepríjemná.
Grónska vikingská história
Tabuľka: Chronológia významných udalostí
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 860 po Kr. | Príchod prvých škandinávskych osadníkov na Island |
| Okolo 985 po Kr. | Erik Červený objavuje Grónsko a zakladá prvé osady |
| Okolo 1000 po Kr. | Grónčania konvertujú na kresťanstvo |
| 12. storočie | Založenie diecézy Gardar |
| Začiatok 15. storočia | Malá doba ľadová a zánik vikingského osídlenia |
| 1408 | Posledný písomný doklad o stredovekom osídlení Grónska |
| 1721 | Hans Egede zakladá mesto Godthab (dnes Nuuk) |
| 1958 | Založenie katolíckej farnosti Krista Kráľa v Nuuku |