Kultúrne a prírodné pamiatky patriace k svetovému dedičstvu UNESCO sú skutočne unikátne a nemali by ste ich počas svojho letného putovania vynechať. Zoznam pamiatok UNESCO obsahuje len tie najvýznamnejšie artefakty z celého sveta - a mnohé z nich sa nachádzajú aj v susednom Česku. Jednou z nich je aj Pútnický kostol sv. Jána Nepomuckého na Zelenej hore v Žďári nad Sázavou.
Pútnický kostol sv. Jána Nepomuckého na Zelenej hore.
História a vznik kostola
V decembri minulého roka uplynulo 300 rokov od úmrtia architekta barokovej gotiky. Jan Blažej Santini-Aichel, pražský rodák s talianskymi koreňmi, patrí k najlepším českým barokovým architektom. Vo februári uplynulo presne 345 rokov od chvíle, keď prišiel na svet Ján Blažej Santini-Aichel (1677-1723), najvýznamnejší český barokový architekt. Narodil sa síce s telesným postihnutím, takže nemohol nadviazať na kamenársku prácu svojho otca, pri staviteľstve ale zostal.
Údajné zázraky, vzťahujúce sa k umučenému generálnemu vikárovi Janovi Nepomuckému (†1393), sa stanú východiskami pre asi najikonickejšie Santiniho dielo. Pútnický kostol sv. Jana Nepomuckého na Zelenej hore je jednou z najkrajších a zároveň najmystickejších stavieb. Z podnetu opáta tunajšieho cisterciánskeho kláštora ho na počiatku 18. storočia postavil architekt Ján Blažej Santini v originálnom štýle gotizujúceho baroka. Vysvätili ho v septembri 1722. Santini na vrchole svojej tvorby navrhol rozsiahly pútnický komplex v Křtinach, ktorý je skutočnou barokovou perlou.
Po vybudovaní neďalekých Rudníckych kúpeľoch sa pútnicky kostol sv. Anny stal vyhľadávaným pútnickým miestom. Do r.1775 patril pútnický kostol sv. Anny pod farnosť Rudník. Pri kaplnke sa nachádza prameň pitnej vody sv. Anny s malou kaplnkou so sochou sv. Anny.
Architekt Ján Blažej Santini-Aichel
Syn váženého pražského murárskeho a kamenárskeho majstra dostal pri krste meno Santin. Jeho otec je v matrike uvedený s priezviskom Akel, čo, pravdepodobne, vzniklo talianskym čítaním nemeckého mena Aichel. Tak sa z krstného mena stalo priezvisko, dnes slávneho architekta.
Santini vždy vystupoval ako „architectus“, nikdy nie ako staviteľ, a aj v tom vidno jeho osvietenosť. Za 23 rokov projektantského pôsobenia navrhol takmer stovku sakrálnych, palácových i hospodárskych stavieb, pričom preukázal aj cit pre krajinné plánovanie a lahodnú symbiózu architektúry a krajiny. Ním navrhnuté priestory disponujú vynikajúcou akustikou a mimoriadnou svetelnou charakteristikou. V Santiniho tvorbe hrá vždy veľký význam svetlo, jeho prechod priestorom a modely jednotlivých stavebných prvkov vnútorného priestoru. Už jeho prvé projekty boli geniálne a Santini sa veľmi skoro stal slávnym a žiadaným.
Jan Blažej Santini-Aichel svoje stavby neobdaril len pozoruhodnými rysmi exteriérových tvarov či zvláštnosťou využitia interiérov, ktoré disponujú svetelným vyjadrením či skvelou akustikou. Prezentuje i mnohé odvážne technické riešenia a originálne prepracované architektonické návrhy. Prejavil v nich svoju genialitu. Za úspech vďačí aj svojím znalostiam matematiky, geometrie, numerológie, ktoré doplnil náboženskou zanietenosťou i užívaním židovskej kabaly a kresťanskej mystiky.
Na svoju dobu bol radikálny novátor, milovník originality aj perfekcionalista. Nádherné prvky jeho stavieb a originálne spojenie gotiky a baroka zaručujú Santinimu slávu až dodnes. Aj preto sa hovorilo o gotickom baroku, ale Santini akoby sa vymykal všetkým slohom. Santini sa ani nestal „slohotvornou osobnosťou“ a nemal ani nasledovníkov. Santini teda ostal osamotený, ale to sa géniom stáva. Možno za to môže aj jeho povaha. Santini bol uzavretý človek, mimoriadne hĺbavý, ale chýbala mu vraj srdečnosť či vášnivá bohémskosť iných barokových tvorcov. Možno to súviselo aj s tým, že to bol telesne postihnutý človek, o čo presne išlo, sa nevie, ale zrejme bol chromý.
Dva roky po začiatku stavby ale Santini po dlhšej chorobe vo veku 46 rokov zomiera. Keď v roku 1723 náhle vo veku 46 rokov zomrel, ostali po ňom rozostavané stavby, ktoré sa dokončili aj desiatky rokov po jeho smrti. Patrí k nim aj kostol Mena Panny Márie v Křtinách pri Brne, ktorého úplne dokončili až v roku 1750.
Jan Blažej Santini a svět jeho architektury | SVĚT KNIHY 2025
Architektúra a symbolika
Pôdorys kostola je postavený v tvare päťcípej hviezdy. Samotný chrám je v tvare päťcípej hviezdy. Päť kaplniek v ambitu symbolizuje päť mučednických rán Kristových a tiež päť hviezd, ktoré sa zjavili nad miestom umučenia Jana z Nepomuka. Do areálu vedie päť vchodov, vo vnútri je päť kaplniek a kostol má aj päť oltárov. Kostol je v tvare päťcípej hviezdy a ambit je v tvare desaťcípej hviezdy. Socha Jana Nepomuckého stojí na zemeguli, na ktorej je päť zlatých hviezd symbolizujúcich päť kontinentov. Na hlavnom oltári je päť veľkých anjelov. Pôdorys päťcípej hviezdy, päť východov i päť hviezd a päť anjelov na hlavnom oltári.
Celá konštrukcia kostola je vytvorená na základe detailného symbolizmu matematického aj symbolicky popisného. Podobne ako pri iných Santiniho stavbách, i tu sa všetko točí okolo symboliky. Tvrdí sa, že na hladine Vltavy, kde sa Ján Nepomucký utopil, sa objavila koruna z piatich hviezd a preto má stavba tvar päťcípej hviezdy, tiež päť východov, na hlavnom oltári je päť hviezd a päť anjelov.
Nečakajte, že v pútnickom kostole na Zelenej hore uvidíte bohatú barokovú výzdobu, ktorá vás ohúri krásou aj pompéznosťou. Kostolu dominuje socha Jana Nepomuckého a dokonca keď návštevník dvihne hlavu, uvidí jazyk. Sprievodkyňa Michaela Řeháčková návštevníkom hovorí: „Pozrite na ten nádherne čistý priestor s 38 oknami.
Santiniho rukopis nesie pútnický kostol sv. Jana Nepomuckého na Zelené hoře i kostoly v Bobrové, v Obyčtově, Křtiáach, kostol v Rajhrade, Zvoli, kostol sv. Františka Sarafinského, kostol sv. Vojtěcha na pražskom Starém Městě i konvent strahovského kláštora.
Význam a súčasnosť
Kostol zachvátil roku 1737 ničivý požiar a už sa ho nepodarilo zrekonštruovať do pôvodnej Santiniho podoby. Ale už v roku 1994 sa Zelená hora dostala na Zoznam UNESCO, preto sa postupne začalo s jej obnovou. Ďalší zlomový rok bol rok 2014, keď sa Zelená hora stala opäť majetkom katolíckej cirkvi. Nebude to teda iba múzeum či pamätník architektúry, ale živé pútnické miesto. A tak na Zelenej hore stále platí, že umenie a architektúra majú výnimočnú úlohu pri upevňovaní či prehlbovaní duchovného života krajiny a jej ľudí.
Žďár nad Sázavou leží necelých 100 km juhovýchodne od Kutnej Hory, nad ktorým sa vypína pútnický kostol sv. Jána Nepomuckého na Zelenej hore. Vrcholom jeho tvorby je kostol sv. J. Nepomuckého na neďalekej Zelenej hore, je to architektonická pamiatka pre túto oblasť veľkého významu. Patrí od UNESCO kultúrneho, svetového dedičstva, tento „titul“ dostal pútnicky kostol v roku 1994. Stavba je unikátom v Európe vôbec. Tento rok sa teda právom budú konať veľkolepé oslavy dvadsať rokov zápisu do UNESCO: 5. - 7.
Žďár nad Sázavou a okolie
Krajina okolo Žďáru nad Sázavou ponúka nielen prírodu ale aj mnoho historických stavieb a kultúrneho vyžitia. Zámok: skutočné historické centrum mesta v Žďári nad Sázavou sa nachádza v areáli bývalého cisterciánskeho kláštora. V súčasnej dobe je v zámku umiestnených niekoľko zaujímavých expozícií a výstav.
V Žďári nad Sázavou zanechal Jan Blažej Santini-Aichel nezmazateľnú stopu. A nielen tam.Podľa moderných výskumov Ján Blažej Santini-Aichel nesporne vyhotovil až 80 architektonických diel. Hoci sa veľa jeho stavieb až po dnes nezachovalo, no tie ktoré zostali, stoja určite za pozretie. Spomeňme z nich budovu prelatúry cistercitov v Žďári nad Sázavou, či pútnické kostoly Mena Panny Márie v Křtinách pri Brne alebo kostol sv. Jana Nepomuckého na Zelenej hore. Táto pamiatka sa v roku 1994 zaradila na zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO.
Prišla som na Zelenú horu v predvečer hlavnej púte, ktorá sa koná v polovici mája (sviatok sv. Jana Nepomuckého je 16. Výhodou je, že pútnici majú hore nad mestom na Zelenej hore pokoj pre modlitbu a rozjímanie. Aj pre kostol na Zelenej hore, ktorý má pritom netradičný tvar hviezdy. Prečo práve hviezda?
Výhodou je, že pútnici majú hore nad mestom na Zelenej hore pokoj pre modlitbu a rozjímanie. Ale vráťme sa na Zelenú horu a k Janovi Blažejovi Santinimu-Aichelovi. Tak znie jeho celé meno a hoci má talianske korene, už jeho otec bol významným pražským kamenárskym majstrom. Rodina žila istý čas priamo pri Pražskom hrade.
Je obdivuhodné, ako rýchlo sa z Jana Blažeja Santiniho stal vyhľadávaný a renomovaný tvorca. Bohatí a najmä nároční stavebníci šírili povesť o prenikavom intelekte a podivuhodnej umeleckej predstavivosti, ako aj odvahe a znalosti geometrie mladého Santiniho. Mimoriadny záujem Santini vzbudzoval u opátov významných rádov, najmä cisterciánskeho rádu. „Premýšľal o každom probléme v širokých súvislostiach,“ píše Mojmír Horyna. „Reflexia a sebareflexia až so sklonom k sebairónii boli uňho zrejme mimoriadne vyvinuté. Obaja muži spolu dokonale premysleli každý detail, každý symbol, obrazec, proporciu, smer svetelných lúčov.
V roku 2019 vyšla veľká publikácia o Santinim s podtitulom: Geometrický odkaz českého středověku vrcholnému baroku. Český expert Ladislav Moučka zmeral niektoré Santiniho stavby a zistil pozoruhodnú vec: všetky sakrálne Santiniho stavby majú jednu ideovú matricu, a tou je Chrám sv. Víta v Prahe. U Santiniho nešlo iba o symbolickú či cirkevno-organizačnú líniu, podľa výskumu Ladislava Múčku to bol pre Santiniho aj program geometrický. Naozaj všetky proporcie či rezy sa odvodzujú od pražskej katedrály. Mimochodom, práve v nej Ján Blažej ako dieťa trávil veľa svojho voľného času. Rodina žila v blízkosti pražského hradu, otec v katedrále pracoval a deti sa hrávali v okolí. A bol presvedčený, že Boh má záľubu v číslach a proporciách.
Pôdorys kostola sv. Jána Nepomuckého na Zelenej hore.