Joseph Ratzinger, známy ako pápež Benedikt XVI., bol 265. pápežom v dejinách Katolíckej cirkvi. Jeho voľba bola nezvyčajne rýchla a presvedčivá. Pápežský úrad zastával necelých osem rokov: od 19. apríla 2005 do 28. februára 2013.
Narodil sa 16. apríla 1927 v Nemecku v dedinke Marktl am Inn. Za kňaza bol vysvätený v roku 1951. Pavlom II. a do jeho smrti zastával úrad prefekta Kongregácie pre náuku viery. menoval za kardinála. Šesť rokov viedol Pápežskú komisiu pre zostavenie Katechizmu Katolíckej cirkvi.
Teologické Základy a Dielo
Benedikt XVI. o diele Ježiš Nazaretský napísal: „V tejto knihe chcem predstaviť Ježiša evanjelií ako skutočného Ježiša, ako historického Ježiša v pravom zmysle slova. Som presvedčený a pevne dúfam, že takáto postava je oveľa logickejšia a aj z historického hľadiska zrozumiteľnejšia než rekonštrukcie, s ktorými sme mali do činenia v posledných desaťročiach.“
Je autorom diela Ježiš Nazaretský, ktoré vyšlo v troch častiach. O pontifikáte Benedikta XVI. vyšla kniha s názvom Benediktov čas, ktorá zachytáva jeho pôsobenie na Petrovom stolci. Joseph Ratzinger - Benedikt XVI. skúmanie, poznávanie, putovanie bolo dlhodobé.
Benedikt XVI. o nej napísal: „V tejto knihe chcem predstaviť Ježiša evanjelií ako skutočného Ježiša, ako historického Ježiša v pravom zmysle slova. Som presvedčený a pevne dúfam, že takáto postava je oveľa logickejšia a aj z historického hľadiska zrozumiteľnejšia než rekonštrukcie, s ktorými sme mali do činenia v posledných desaťročiach.“
Dielo Ježiš Nazaretský rozhodne odporúčam zaradiť do svojho čitateľského plánu, je plné hlbokých myšlienok, ľahko sa číta a krásne vykresľuje Ježišov život od počiatku až po nanebovstúpenie.
Počas svojho pontifikátu vydal tri encykliky: Deus caritas est (Boh je Láska, 2005), Spe salvi (Spasení v nádeji, 2007) a Caritas in veritate (Láska v pravde, 2009).
Deus Caritas Est - Boh Je Láska
Druhým dielom je encyklika Deus caritas est - Boh je láska. Benedikt XVI. ju napísal v roku 2006. Predstavuje Božiu lásku aj z iného pohľadu, ako sme zvyčajne zvyknutí - hovorí, že v Bohu je láska eros aj agapé. O Ježišovi hovorí ako o vtelenej Božej láske a jeho smrť na kríži prirovnáva k láske v najradikálnejšej podobe.
„Boh tak miluje človeka, že on sám sa stáva človekom, približuje sa mu až po smrť a takto zmierňuje spravodlivosť a lásku,“ píše.
Spe Salvi - O Kresťanskej Nádeji
A tretím tipom na čítanie je encyklika Spe salvi - O kresťanskej nádeji. V roku 2007 rozoberá čnosť nádeje po tom, čo začal čnosťou lásky.
„Kresťanské posolstvo nebolo len informatívne, ale aj perfomatívne. To znamená, že evanjelium nie je len oznámením vecí, ktoré možno vedieť, ale vytvára skutočnosti, ktoré menia života. Kto má nádej, žije inak; bol mu darovaný nový život,“ píše Benedikt XVI.
Hovorí o tom, že dostať nádej znamená dospieť k poznaniu pravého Boha. Spomína aj večný život, ku ktorému smeruje naša nádej, a modlitbu nazýva „školou nádeje“. Práve modlitba sa stáva miestom, kde sa učíme žiť nádej. Takisto môže byť „školou nádeje“ aj činnosť či utrpenie: „Každé vážne a správne ľudské konanie je aktívnou nádejou.“
Na inom mieste dodáva: „Aj keď utrpenie neprestáva byť utrpením, napriek všetkému sa stáva spevom chvály.“ V encyklike tiež zdôrazňuje, že „nikto nežije sám. Nikto nehreší sám. Nikto nie je spasený sám“.
Prehľad Enciklík Benedikta XVI.
| Encyklika | Rok Vydania | Hlavná Téma |
|---|---|---|
| Deus caritas est | 2005 | Kresťanská láska |
| Spe salvi | 2007 | Kresťanská nádej |
| Caritas in veritate | 2009 | Láska v pravde |
Vzťah k Svätému Augustínovi
„Pre mňa je Benedikt XVI. cirkevným otcom. Porovnávam ho so svätým Augustínom.“ (Christoph Schönborn, Avvenire, 3. Emeritný pápež spoznal veľkého cirkevného otca počas svojho štúdia filozofie a teológie. Zostal ním fascinovaný celý život.
Myslenie a celá teológia Benedikta XVI., 264. nástupcu apoštola Petra, sú preniknuté učením a spismi veľkého cirkevného otca. Živil v sebe zvláštnu náklonnosť a uznanie voči postave, s ktorou sa cítil prepojený vo svojom živote teológa, kňaza a pastiera.
V prvej časti encykliky pápež Benedikt XVI. ponúkol základné tézy o láske, ktorú Boh tajomne a nezištne ponúka človeku. V druhej časti encykliky sa venuje tomu, ako uviesť do praxe prikázanie lásky k blížnemu. V závere encykliky píše: „Láska je svetlom - napokon jediným -, ktoré stále novým spôsobom prežaruje temný svet a dáva nám odvahu žiť a pracovať. Láska je možná a my sme schopní prežívať ju, lebo sme stvorení na Boží obraz.
Na návšteve v Pavii 22. apríla 2007 Benedikt XVI. ujasnil ešte raz, ako mu bol svätý Augustín blízky. V bazilike San Pietro in Ciel d’Oro, kde sú uschované pozostatky „doktora milosti“, veľmi emočne vyjadril, že ho tam priviedla túžba uctiť si ho: „Túžil som sem prísť, aby som si uctil pozostatky svätého Augustína, aby som vyjadril úctu v mene celej katolíckej cirkvi jednému z jej najväčších otcov.
Pred hrobom biskupa z Hippa viditeľne dojatý Benedikt XVI. povedal: „Tu, pred hrobom svätého Augustína, by som chcel v duchu nanovo predstaviť cirkvi a svetu svoju prvú encykliku, ktorá obsahuje ústredné posolstvo evanjelia: ,Deus caritas est, Boh je láska‘ (porov. 1 Jn 4,8).
Erb pápeža Benedikta XVI. Rozpráva sa, že jedného dňa sa svätý Augustín nachádzal na pláži, kde premýšľal o svojej novej knihe s názvom O Svätej Trojici. Zrazu zbadal dieťa s mušľou v ruke, ako pozorne načiera vodu do mušle a prelieva ju z mora do jamy vytvorenej v piesku. Teológ prosil dieťa o vysvetlenie. Ono odvetilo, že chce do vyhĺbenej diery preliať celé more. Svätý Augustín pochopil tento odkaz na svoje neustále úsilie nechať vstúpiť Božiu večnosť do limitovanej ľudskej mysle.
Legenda má jasný duchovný symbolizmus, ktorý Benedikt XVI. chcel mať v programe.
Mnohých zasiahol fakt, že v kláštore Mater Ecclesiae vo Vatikánskych záhradách, kde bolo vystavené telo Benedikta XVI. Socha sv. Augustína, ktorá sa nachádza v kaplnke kláštora Mater Ecclesiae. Bolo možné pozorovať ju pred oltárom. Je to starobylá socha poznačená znakom času v jej ošúchaných farbách. Pri kolenách veľkého cirkevného otca sa nachádza dieťa s mušľou v ruke, ktoré odkazuje na legendu súvisiacou s augustínovským symbolom.
Práve tam, kde sa pozemská púť Benedikta XVI.
V Spoločenstve s Anjelmi
Hoci v úvode a príhovore ku knihe sa viackrát spomína anonymná autorka, kniha V spoločenstve s anjelmi je oficiálne vydaná ako kolektívne dielo. Vznikla v Karmelitánskom kláštore svätého Jozefa vo švajčiarskom Locarno Monti (taliansky originál má ústretový názov In communione con gli Angeli, nostri fratelli e amici). Je to zaujímavý a vzácny príspevok do momentálne mimoriadne vyhľadávanej angelologickej literatúry.
Dielo je napísané „vo svetle Biblie, teológie a spirituality“ - pričom posledné určuje i jeho formu. Kniha pripomína schému litánií - kontemplatívnej modlitby, v úvode citovanej „Litániami k svätým anjelom“. Jednotlivé invokácie sa autorsky rozoberajú v následných kapitolách.
Dielo sa usiluje predstaviť, čo učí o anjeloch Sväté písmo, tradícia Cirkvi (od prvých cirkevných otcov až po Druhý vatikánsky koncil, ktorý potvrdil vieru Cirkvi v anjelov), ale aj teologické úvahy, potvrdené Magistériom Cirkvi.
Objemná kniha vznikala počas voľných chvíľ mníšskeho života, pozorným štúdiom biblických prameňov a ďalších diel duchovných autorov.
Medzi mnohými autormi v 20. storočí vynikli najmä R. Guardini, ale aj kardinál Joseph Ratzinger, terajší pápež Benedikt XVI. - obraňujúci vieru v anjelov pred súčasnými prúdmi, ktoré z nich robia mýtus.
Angelológia nás spája s veriacimi ďalších dvoch monoteistických náboženstiev: so židmi i s moslimami, ktorí anjelov uznávajú ako tých, čo na nebesiach spievajú Bohu chvály.
Ohlas Diela Ježiš Nazaretský na Slovensku
Chcel som vedieť, ako prijali Slováci poslednú knihu pápeža Benedikta XVI., Ježiš Nazaretský (Dobrá kniha, Trnava 2007) a pozrel som sa do Googla na spojenie „Ježiš“ a „Benedikt“. Medzi prvými 150 stranami bola jedna jediná kritická strana pre tieto dva pojmy, a to už zvädnutý komentár v Zošitoch humanistov č. 50 k zvoleniu kardinála Ratzingera za pápeža. Všetko ostatné boli vychvaľujúce komentáre kritikov, organizácií, kníhkupectiev, fár, blogerov atď.
Ako si to vysvetliť? Alebo sa im téma vidí príliš teologická či akademická - počuli, že historické dôkazy o existencii Ježiša nie sú dosť presvedčivé, ale sami nemajú poruke potrebné argumenty. Alebo ich téma nezaujíma, pretože na takéto veci jednoducho „neveria“, čo aj sa necítia ateistami. O týchto mi ide.
Na jednej strane sa síce dá povedať, že obsahy náboženskej viery sa vymykajú empiricko-kritickému preverovaniu (najmä skeptikov, ktorí nemusia byť ateisti), ale na druhej strane nie je možné nebrať na vedomie spôsob argumentácie pre určité obsahy viery. Argumentácia má byť vždy kritickým myslením, predovšetkým však vtedy, ak ide o zaobchádzanie s pojmom pravdy, napríklad, aj pri výsledkoch výskumu histórie. Tu nemôže dostať výnimku ani osobnosť Ježiša Krista.
Ratzingerova interpretácia biblických pasáží spočíva na jeho filozofickom presvedčení: „Najvyššie pravdy nemožno vtesnať do rámca empirickej evidencie pre materiálny svet“ (s. 257). Ak sa vlastná skúsenosť obmedzuje na zmyslami vnímané a „pochopiteľné“, je neúplná a omylná. „Nestačí na pochopenie vlastnej hĺbky človeka. Len v Bohu a cez Boha možno správne spoznať človeka“ (s. 327). „Kde nie je Boh, nemôže byť nič dobré“ (s. 179). „Ak vyhlásime Boha za mŕtveho, prestaneme byť jeho vlastníctvom a staneme sa vlastnými pánmi; konečne môžeme robiť, čo sa nám zapáči“ (s. 301). „Ak si stratil Boha, si len náhodným produktom evolúcie“ (s. 201).
Výrazy „náhodný“ a „náhoda“ sa rutinne vyhadzujú na oči Darwinovej evolučnej teórii, hoci prírodný výber je všetko iné, len nie náhodný. Dnes by už naozaj nemalo byť potrebné dokazovať absurdnosť názoru, že v neprítomnosti Boha „všetko je dovolené“.
V súvislosti s Ratzingerovou vetou, že sa bez Boha nezaobídeme, kladie Wells otázku, čo je ten Boh a konštatuje, že Ratzingerova obrana náboženského presvedčenia je to, čo pred storočiami filozof Thomas Hobbes nazval „hromadením bezvýznamných slov“ („prúd jalových rečí“ - the frequency of insignificant speech).
Konkrétne Ratzinger píše, že „Boh je pravda a láska“ (s. 192). V bežnej reči sa výraz pravda viaže vždy na nejakú výpoveď; existujú pravdivé výpovede, pravdivé tvrdenia. Z prídavného mena „pravdivý“ sa dá ľahko prejsť na abstraktné podstatné meno „pravda“, ale ako to dať do súvislosti s Bohom?
Ratzingerova kniha je plná takýchto planých výpovedí, napr. „Odkiaľ máme nakoniec svoje bytie?“ (s. 176), „Čo je vlastná podstata všetkých vecí?“ (s. 232), „Láska je základ sveta“ (s. 67) a že „Desatoro z hory Sinaj“ má byť „vyjadrením pravdy nášho bytia“ (s. 183).
Sloboda ideí a vlastného prejavu degeneruje na slobodu hovoriť nepremyslene a mlátiť slamu.
Ratzinger zdôrazňuje, že jeho kniha nie je počin „učiteľského úradu“ a každý má možnosť protirečiť mu. Žiada od čitateľov „len taký preddavok sympatie, bez ktorého nie je možné porozumenie“ (s. 22). Táto prosba o minime dobrej vôle je veľmi rozumná.
Spor o mienku musí vždy existovať. Čo je potrebné na viac, to výstižne formuloval v roku 1869 bazilejský Nietzscheho priateľ Franz Overbeck: želá si ostrú, nekompromisnú a jasnú konfrontáciu pri teoretických otázkach, ale mier v medziľudskej praxi.
Svätý Mikuláš z Flüe a Svätý Benedikt z Nursie
Čitatelia nemusia byť nevyhnutne kresťania, aby porozumeli významu osobností prehlásených za svätých. Vlastnosti, akými sú milosrdenstvo, súcit, starostlivosť o osudy druhých, formovanie vlastného vnútra smerom k citlivosti a presah k spiritualite, to všetko dokáže osloviť svojou univerzálnosťou.
Hoci prirodzenou súčasťou života svätých bola kontemplácia, modlitby a vzťah k Bohu, neraz sa stáli známi aj svojím spoločenským, dokonca politickým pôsobením. O dvoch významných postavách cirkevných a vôbec európskych dejín sa veľa dozvieme v životopisných knihách Svätý Mikuláš z Flüe a Božia pevnosť, O svätom Benediktovi z Nursie.
Svätý Mikuláš z Flüe (1417-1487) pochádzal z roľníckeho prostredia, zúčastnil sa viacerých bojov, mal 10 detí, pôsobil v mestskej, resp. obecnej rade a v časoch hladu organizoval zbierku potravín pre krajanov. Pokúšal sa tiež zvyšovať citlivosť voči chudobe, čo malo za následok aj určité legendy o ňom už počas jeho života. Ako dospelý muž s rešpektovaným postavením v kraji (a aj vo viacerých regiónoch Švajčiarska) sa rozhodol všetkého vzdať a stal sa pustovníkom, hoci vedel, že okolie bude reagovať odmietavo.
Pri čítaní knihy Marie Dutli-Rutishauserovej niekedy až zaráža, že sa sv. Mikuláš musel vymedzovať voči javom príznačným aj pre súčasnosť: túžba po moci, majetkoch, vedenie nezmyselných vojen s dôsledkami bolesti a utrpenia, krutosť konania voči nepriateľom. Dali by sa nájsť aj ďalšie paralely, no vidieť, že negatívne ľudské vlastnosti sú nadčasové.
Tragickým udalostiam a osudom celých skupín obyvateľstva sa nevyhli ani časy konca rímskej ríše, v ktorých sa odohráva druhá kniha zameraná na zakladateľa západného mníšstva, svätého Benedikta z Nursie (480 - 547). Zásadný význam jeho pôsobenia (ale napr. aj jeho sestry, sv. Školastiky) spočíva v inovatívnom usporiadaní mníšskeho života do komunít a vytvorení reguly, z ktorej mníšske rády čerpali nasledujúce storočia.
V jeho životopise sa dočítame sa o vzniku kláštora v Monte Cassine, ktorý mal byť „malou replikou Božieho mesta na zemi“. Podľa prameňov Benedikt založil kláštor na mieste, kde prevládal pohanský kult Apolóna a zničením jeho oltára sa ukončilo obdobie vyznávania kultu krvi, zvieracích a príležitostne aj ľudských obetí.
Benedikt je prezentovaný ako muž s hlbokým pochopením politických aj sociálnych kontextov svojej doby a zároveň ako vizionár schopný vidieť na storočia dopredu význam vzdelania, znalostí a konania dobra. Jeho počínanie sprevádza pokoj a rozhodnosť, nenecháva sa strhnúť vlastnými emóciami ani nepodlieha nátlaku okolia.
Vzhľadom na to, že o samotnom živote sv. Benedikta nemáme až tak veľa písomných záznamov, Louis de Wohl doplnil knihu o viacero dejových línií z prostredia mocenských elít Byzancie, Ríma a gótskych vládcov. Ich svety boli plné intríg, budovania vlastného statusu a boja o holú existenciu, keď došlo k výmene moci.
Knihy Marie Dutli-Rutishauserovej a Louisa de Wohla sú silné umelecké výpovede o výnimočných ľuďoch formujúcich európske dejiny a ich prečítanie priloží ďalší dielik k porozumeniu našej identity.
Maria Dutli-Rutishauserová: Svätý Mikuláš z Flüe
Preklad: Vladimír Hirko
Spolok svätého Vojtecha 2019
272 strán
Louis de Wohl: Božia pevnosť.