Jeho farba láka domácich aj zahraničných turistov! Pre mnohých obyvateľov hlavného mesta sa stal miestom ich sobáša alebo krstu. Je súčasťou komplexu gymnázia (Grösslingova ulica) a rímsko-katolíckej fary.
História a vznik
História kostola zasväteného uhorskej svätici Alžbete siaha do roku 1906. Bratislavčania zverili stavbu kostola známemu maďarskému architektovi Edmundovi Lechnerovi. Autorom návrhu je maďarský architekt Edmund (Ödön) Lechner, ktorý sa podpísal aj pod budovu neďalekého Katolíckeho kráľovského hlavného gymnázia (dnes Grösslingova). Obom vtisol prvky secesie.
Už v rokoch 1906 - 1908 pripravoval plány bratislavského Katolíckeho kráľovského hlavného gymnázia a kostol sa mal pripojiť k tejto škole. Stavba trvala štyri roky a pôvodne nemal byť kostolom, ale kaplnkou pre študentov zo susedného katolíckeho gymnázia.
V tomto období totiž maďarský architekt a predstaviteľ secesie Edmund Lechner začal pripravovať plány bratislavského Katolíckeho kráľovského hlavného gymnázia (v súčasnosti gymnázium na Grösslingovej ulici), pričom vznikla požiadavka, aby sa k nemu spomínaný kostol pripojil. Základný kameň položili 23. augusta 1909 a vysvätenie sa konalo 11. októbra 1913.
O jeho vznik sa zaslúžila mecenáška sakrálnych stavieb, grófka Gabriela Szapáryová, ktorá financovala napríklad aj stavbu bratislavského Kostola nanebovzatia Panny Márie (Blumentál). Kostolík s farskou budovou pôvodne patril do školského areálu a slúžil ako kaplnka gymnázia, ktoré stálo oproti. Zároveň patrí medzi prvé stavby, ktoré tu boli postavené. Je zasvätený Alžbete Uhorskej, dcére uhorského kráľa Ondreja II., a mal byť jej symbolickým mauzóleom.
Mimoriadne si v ňom predstavíme jednu z ikonických stavieb Bratislavy z mladších stavebných dejín nášho hlavného mesta. Nájdete ho nielen v centre Bratislavy, ale v podobe miniatúry dokonca aj v Parku miniatúrnej Európy v Bruseli.
Architektúra a dizajn
Kostol sv. Alžbety slúžil pôvodne ako kaplnka priľahlého gymnázia. Základom jeho priestorovej koncepcie je pozdĺžna loď zavŕšená hlbokou apsidou. Na oboch bočných stranách sa loď rozširuje do plytkých oblých ník, z ktorých jedna slúži ako vedľajší vstup do kostola. Hlavný vchod do kostola je súčasťou asymetrického priečelia s vysokou oválnou vežou.
Interiér aj exteriér kostola sú vymaľované odtieňmi bledomodrej farby a vyzdobené modrou majolikou. Dokonca aj strešná krytina má modrú glazúru. Od jari do jesene stretnete v tomto romantickom kostolíku každú sobotu svadobčanov.
Je unikátny vďaka žiarivej modrej farbe a architektúre. Zmenšenú napodobeninu bratislavského Kostola svätej Alžbety Uhorskej možno nájsť v bruselskom parku Mini-Europe. Je to jednoloďová stavba s pristavanou valcovitou vežou.
Múry jednoloďového kostola s pristavanou valcovitou vežou zdobia majolikové obkladačky, ornamenty a pravidelne sa opakujúce prírodné motívy listov a kvetov. Pravé uhly nahrádza jemný oblúk.
Základný kameň bol položený v roku 1909 a na kostole nájdete prírodné motívy ako listy a kvety. Modrá omietka a glazovaná strešná krytina z neho robí nielen srdcovku pre Bratislavčanov, ale láka aj turistov.
Farebnosť aj ornamentálna dekorácia kostola do určitej miery reagovala na susednú stavbu gymnázia. Lechner tu však použil oveľa bohatší ornament odkazujúci na jeden z príbehov zo života Sv. Alžbety Uhorskej, ktorý je spojený s ružami. Práve kvety ruže sa objavujú v rozličnej miere štylizácie na fasáde aj na vnútornom zariadení kostola. Špecifický ráz však stavbe dodávalo najmä použitie modrých glazovaných keramických obkladačiek a glazovanej keramickej strešnej krytiny rovnakej farby.
Kostol svätej Alžbety je známy ako Modrý kostolík, no pôvodná farba kostola bola sivá, ale mal modré škridly a modré keramické ozdoby, ktoré sú na stenách. Pálili sa v Zsolnayovej továrni.
Lechner na kostole, na rozdiel od dovtedajších veľkých budov, nepoužil veľké stenové pásy, ale jednotlivé menšie pásy, čím naplánoval maďarskejšie rozvrhnutie steny. Tým sa čelné steny stali oveľa živšie ako dovtedajšie Lechnerove budovy.
Architekt chcel mať totiž dva vchody, ale ani jeden nemal byť otočený v takom smere, ako sa kedysi stavali svätostánky. Namiesto západu a juhu si zvolil sever a východ. Urobil tak kvôli tomu, aby mohli žiaci tunajšieho gymnázia plynule prechádzať dnu do budovy a mali by vlastný vstup.
Mozaika svätej Alžbety
Keď sa pôjdete okolo neho prejsť, všimnite si mozaiku na vonkajšej strane fasády. Je na nej svätá Alžbeta a v náručí drží ruže. Pestrofarebná mozaika je inšpirovaná legendou, ktorá hovorí, že dary, ktoré dala sv. Alžbeta, sa premenili na ruže.
Mozaika nad jeho bránou zobrazuje sv. Alžbetu, dcéru uhorského kráľa Ondreja II., ktorá má v plášti uložených množstvo ruží. Tento výjav sa viaže k zázraku, ktorý sa mal stať, keď raz šľachtičná Alžbeta pri svojom odchode zo zámku vynášala chlieb hladným. Členovia jej rodiny ju vtedy podozrievavo zastavili s otázkou, čo ukrýva v zástere. Boh ju chcel uchrániť pred hnevom príbuzných, a tak zázrakom obhájil jej narýchlo vymyslenú výhovorku o ružiach a chlieb premenil na kvety. Obraz tejto svätice sa nachádza aj na hlavnom oltári vo vnútri kostola.
Interiér
Vnútro kostola očarí návštevníka svojimi plynulými tvarmi a zoomorfnou mystickosťou. Symbolické zobrazenie ružového altánku odkazuje na legendu o sv. V hlavnom oltári sú uložené relikvie svätej Alžbety spolu s ostatkami ďalších svätcov. Nad oltárom je obraz sv. Bočný oltár je venovaný svätej Terézii a zdobí ho reliéf Madony s Teréziou.
Vnútorná výzdoba aj farebnosť je dodržaná i vo vnútri kostola. Modré drevené lavice sú taktiež zdobené ornamentom s prírodným motívom štylizovaného listu a kvetu. Balkón, miesto pre organovú hudbu ako aj organ samotný je farebne aj ornamentálne zladený s výzdobou kostola. Vnútorná strana vstupnej brány je kombinácia dreva, skla a železa.
Ornamenty, ktoré tvoria výzdobu sú založené na opakujúcich sa líniách tvarov a prvkov, listov a kvetov. Pravý uhol je narušený jemným oblúkom.
Architekt Edmund Lechner
Bratislavčania zverili stavbu kostola známemu maďarskému architektovi Edmundovi Lechnerovi. Medzi rokmi 1909 a 1913 vznikol pod rukami budapeštianskeho architekta Ödöna Lechnera, ktorý je známy svojimi secesnými dielami. Edmund Lechner bol maďarský architekt, predstaviteľ secesie. Patrí medzi najznámejších maďarských architektov.
Narodil sa v rodine pôvodom z Bavorska, ktorá sa v 17. storočí prisťahovala do Budapešti. Začiatky jeho kariéry siahajú do Francúzska, kde sa v ateliéri C. Parenta venoval najmä reštaurátorstvu a ochrane pamiatok. Po návrate znova pracoval v Budapešti. Spočiatku navrhoval činžovné bytové domy, ktoré nesú stopy nemeckého akademického štýlu.
Edmund Lechner sa veľmi potešil, keď v roku 1909 dostal od Bratislavčanov poverenie na naprojektovanie kostola. Veď už niekoľko rokov nedostal žiadne poverenie od štátu a bol finančne úplne na dne (jeho dlhy v kaviarni neskôr vyplatil Jozef Vágó).
Lechner zmenil pôvodne navrhnutý pozemok, pričom požiadal o pozemok na rohu ulice. Chcel tak prispôsobiť umiestnenie kostola, aby získal dva vchody, jeden na severnej strane oproti gymnáziu pre študentov a druhý na východnej strane pre obyvateľstvo.
Lechner takýmto umiestnením kostola úplne prevrátil tradičnú pozíciu (hlavný vchod na západe, bočný vchod na juhu). Po vstupe návštevníci kostola hovoria o nádhernom zážitku, ktorý nemôže vyvolať žiadna fotografia. Lechner svojou umeleckou schopnosťou, umeleckou silou vôle tvorí Modrým kostolom skvost, ako to vtedy vo svojom spise nazval Marcell Komor.
Secesná architektúra a jej vplyv
Secesia, známa aj ako Art Nouveau, sa objavila na prelome 19. a 20. storočia ako odpoveď na prudký rozmach priemyselnej výroby. Architekti tejto éry túžili nájsť nové možnosti vyjadrenia krásy mimo zaužívaných štýlov; často čerpali inšpiráciu z prírody - motívy listov, kvetov alebo zvierat prenášali do svojich návrhov. Zároveň sa snažili prepojiť umeleckosť s remeselnou zručnosťou a povýšiť každodenné prostredie na niečo esteticky hodnotné.
Pre tento smer sú charakteristické oblúkovité línie a nepravidelné tvary, ktoré nahrádzajú prísnu symetriu minulosti. Bohato zdobené ornamenty neboli len dekoráciou - stávali sa integrálnou súčasťou samotných stavieb. S využitím moderných materiálov, akými sú oceľ či sklo, vytvárali svetlé priestory plné vzdušnosti a jemného svetla. Secesia cielene odmietala tvrdé hrany; miesto nich uprednostňovala plynulé krivky a organické prechody medzi jednotlivými prvkami.
Charakteristické znaky secesnej architektúry:
- dôraz na vizuálnu stránku a detail
- inšpirácia prírodnými motívmi ako listy, kvety a zvieratá
- využívanie moderných materiálov ako oceľ a sklo
- oblúkovité línie a nepravidelné tvary namiesto symetrie
- prenikanie do interiérového dizajnu, nábytku a predmetov dennej potreby
Zaujímavosti
V blízkosti Modrého kostolíka je Pamätník nenarodených detí od výtvarníka Františka Guldana, ktorý bol odhalený 30. októbra 1997.
Počas vianočných sviatkov sa celý interiér Modrého kostolíka zahalí do modrej farby.
Pôvodne bol kostolík venovaný na spomienku na cisárovnú Sissi. Mal plniť úlohu jej symbolického mauzólea. Preto sa ho rozhodli zvečniť ako miniatúru v bruselskej Mini-Europe.