Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku
Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku (RKC) patrí medzi protestantské cirkvi vyznávajúce kalvinizmus. Jej situácia sa zásadne zmenila po Nežnej revolúcii v roku 1989, keď nastala náboženská sloboda.Vzhľadom na historickú minulosť je pre RKC typická dvojjazyčnosť a väčšia časť veriacich patrí k maďarskej národnostnej menšine. RKC spolu s ostatnými reformovanými cirkvami vyznáva dve historické konfesie: Heidelberský katechizmus (1563) a Druhé helvétske vyznanie viery (1566).Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku sa v júni 2011 pripojila k jednotnej Maďarskej reformovanej cirkvi, ktorá má za cieľ spájať reformovaných kresťanov Karpatskej kotliny.
| Ukazovateľ | Hodnota |
|---|---|
| Počet veriacich (2021) | 85 271 (1,56 %) |
| Počet kostolov | 311 |
| Úradné jazyky | Maďarčina (7 seniorátov), Slovenčina (2 senioráty) |
Príklady reformovaných kostolov na Slovensku
Reformovaný kostol v Šamoríne
Medzi najvýznamnejšie pamiatky mesta patrí kalvínsky kostol, ktorý je jednou z najstarších zachovaných stavieb na Slovensku. Kostol patrí Reformovanej kresťanskej cirkvi a stále slúži ako farský chrám.
Vznik a stavebný vývoj kostola
Dejiny kostola siahajú až do prvej polovici 11. storočia, možno i hlbšie do minulosti, keď tu postavili neveľké jednolodie s polkruhovou apsidou. Kostol patrí podľa výsledkov výskumu medzi najstaršie zachované stavby na Slovensku. Jeho vznik určili do pomerne širokého obdobia od 10. do 12. storočia s tým, že orientačne výskumníci zaraďujú tento kostolík do čias pred prvou polovicou 11. storočia.
Význam stavby i celého osídlenia dokladajú aj časté a rozsiahle prestavby, keďže len do konca 13. storočia prešiel kostol viacerými stavebnými úpravami. Súčasnú podobu získal kostol počas ďalšej prestavby v 60. či 70. rokoch 13. storočia. V roku 2014 sa začala komplexná obnova kostola, ktorá priniesla zásadné objavy týkajúce sa jeho najstarších stavebných etáp.
Počas stáročí prešiel kostol mnohými stavebnými úpravami: Niekedy na prelome 11. a 12. storočia bola ku kostolíku z južnej strany pristavaná menšia kaplnka s východnou apsidou. Už niekedy koncom 12. storočia bola stavba predĺžená západným smerom do súčasnej dĺžky a krátko na to, cca na prelome 12. a 13. storočia nahradila polkruhovú apsidu väčšia kvadratická svätyňa. Koncom prvej tretiny 13. storočia sa uskutočnila veľká prestavba objektu. Južná kaplnka bola predĺžená západným smerom až na úroveň hlavnej lode a k novo vytvorenému širšiemu priečeliu pripojili predstavanú vežu. Vtedy bola zbúraná apsida pôvodnej južnej kaplnky a mladšia kvadratická svätyňa, ktoré nahradilo veľké polygonálne ukončené presbytérium. K jeho severnej strane pripojili sakristiu. Koncom 13. storočia bol kostol opäť rozšírený prístavbou severnej lode. Zrejme krátko na to došlo k zvýšeniu obvodových múrov lode, presbytéria i sakristie. V prvej polovici 14. storočia bola pristavaná južná loď, ktorá sa otvárala do hlavnej zrejme 4 nižšími arkádovými oblúkmi. Okolo polovice 14. storočia pribudla severozápadná prístavba medzi predstavanou vežou a západnou stenou severnej lode. O niečo neskôr pribudla podobná prístavba na juhozápadnej strane, vrátane zvýšenia časti obvodového muriva južnej lode. V nasledujúcom období boli zvýšené múry severnej lode i zvyšnej časti južnej lode. To si vyžiadalo nutnosť riešiť nanovo osvetlenie hlavnej lode, keďže pôvodné okná na južnej strane boli zakryté. Na prelome 15. a 16. storočia vybudovali pred severný vstup predsieň a v západnej časti lode murovanú tribúnu. Stredoveké stavebné etapy uzavrelo zaklenutie hlavnej lode na dva centrálne piliere, čím vzniklo dvojlodie, s bočnými loďami na štvorlodie. Túto prestavbu datujeme pred rok 1521. Veľké stavebné úpravy sa realizovali aj v prvej polovici 18. storočia, keď boli zvýšené obvodové múry lode, novo riešené osvetlenie viacerých priestorov a štvorlodie dostalo jednotnú strechu. Arkádové prepojenie hlavnej a severnej lode bolo zamurované, podľa všetkého z dôvodu, že kostol súčasne využívali katolíci aj kalvíni. V roku 1789 kúpila kostol s povolením cisára reformovaná cirkev, ktorej patrí dodnes. V neskoršom období sa realizovali len menšie práce (zrejme zaklenutie severnej lode, úpravy západnej veže v 19. storočí). Súčasnú podobu získal chrám v roku 1931, kedy sa realizovala obnova pod dozorom pamiatkarov. V roku 1954 sa podarilo objaviť prvé nástenné maľby a začalo sa s ich reštaurovaním (1956 - 57).
Kostol sa nachádza v centre mesta v oplotenom areáli, neďaleko hlavnej cesty z Bratislavy do Dunajskej Stredy. Areál kostola býva zvyčajne uzamknutý.
Architektonické detaily a výzdoba
Kostol sa vyznačuje niekoľkými významnými architektonickými detailmi: Ide predovšetkým o reprezentatívny ústupkový portál netradične na severnej strane lode, ktorý bol zrejme upravovaný, keďže pôvodný polkruh archivolty je značne sploštený. Strieškový vlys v tvare opakovaného motívu V sa zachoval v dvoch úsekoch na severnej vonkajšej stene hlavného dvojlodia. Je kombinovaný so zuborezom, na ktorom sa zachovali zvyšky ornamentálnej maliarskej výzdoby. Doteraz bol dávaný do súvisu so stavebnou dielňou pracujúcou na benediktínskom kláštore v Diakovciach. Datovanie tejto stavebnej etapy na koniec 12. storočia. Z neskorogotického obdobia pochádza jedna z najzaujímavejších klenieb v celom regióne. Na centrálne piliere ňou zaklenuli priestor hlavnej lode a má blízko k klenbe v bratislavskom Dóme sv. Martina. Nachádzajú sa tu napríklad aj voľné rebrá. Staviteľom klenby bol podľa nápisu majster Peter Mauter s dvoma pomocníkmi. V západnej časti je vstavaná gotická murovaná empora zdobená maľbou zápasu sv. Juraja s drakom. V severovýchodnom nároží hlavného dvojlodia sa zachoval odtlačok klenby murovaného baldachýnu nad bočným oltárom spolu s jeho freskovou výzdobou. V severnej stene presbytéria je osadené gotické kamenné pastofórium z cca 2. tretiny 15. storočia. V interiéri sa nachádzajú nástenné maľby z 12. - 16. storočia. Zvyšky najstaršej maliarskej výzdoby majú pochádzať zo stavebnej etapy z konca 12. storočia. Ranogotické fresky sa nachádzajú na severnej stene presbytéria v dvoch pásoch nad sebou. Sú tam stvárnení traja svätci - sv. Štefan uhorský, sv. Vojtech a sv. Gelért/sv. Martin. Vedľa nich je výjav zo života sv. Martina. Pod nimi namaľoval umelec niekedy v 80. rokoch 13. storočia výjavy. V druhej polovici 14. storočia bolo presbytérium vyzdobené novými nástennými maľbami vysokej umeleckej i obsahovej kvality. Boli zamerané na život Panny Márie, ktorej bol kostol zasvätený.
V súčasnosti sa realizuje komplexná obnova vďaka podpore Ministerstva ľudských zdrojov Maďarska (od mája 2014). Do jesene 2015 sa podarilo obnoviť vonkajšiu fasádu stavby. Foteniu stavby výrazne uľahčilo odstránenie stromov rastúcich v jej bezprostrednej blízkosti.
Reformovaný kostol v Lučenci
Neogotický kalvínsky (reformovaný) kostol stojí v historickom jadre Lučenca, na severnej strane Kubínyiho námestia, na križovatke hlavných komunikácií. Bol postavený v rokoch 1851-53 staviteľom Mikulášová Izsóom, podľa projektu viedenského architekta Francza Wiesera. V roku 1896 bola dostavaná 64 metrov vysoká veža , ukončená ihlancom a maketou kohúta, ktorý symbolom bdelosti a ostražitosti. V roku 1988 bol po komplexnej pamiatkovej obnove odovzdaný do užívania Novohradskému múzeu v Lučenci, ktoré jeho priestory využívalo ako sezónnu výstavnú a polyfunkčnú kultúrnu sálu. Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku, Cirkevný zbor Lučenec získal v roku 2005 objekt znova do svojej správy a konajú sa v ňom bohoslužby.
Reformovaný kostol v Komárne
Základný kameň reformovaného (kalvínskeho) kostola bol položený 13. marca 1787, v septembri 1788 bol kostol vysvätený. Jednoloďový klasicistický kostol s pravouhlým uzáverom je so svojou 63 metrov vysokou vežou (pristavaná v roku 1832) štrnástym najvyšším kostolom na Slovensku; pojme až 2 500 ľudí, a tým je najväčším reformovaným kostolom u nás.
Z čias výstavby kostola sa v interiéri zachovala kazateľnica a Mojžišova lavica. Zaujímavosťou je aj chrámová lavica, na ktorej nápis oznamuje, že tu každú nedeľu sedávala rodina Jókayovcov. Legenda hovorí, že lavicu dal vyrobiť pre svoju rodinu József Jókay, otec spisovateľa Móra Jókaiho po tom, ako priviedol svoju manželku Máriu Pulay do Komárna a tá sa mu s plačom sťažovala, že miestne ženy jej v kostole nedovolili sadnúť si, pretože každý tam mal svoje zvyčajné miesto: oproti kazateľnici sedávali najvýznamnejší muži, za nimi sa radili lavice žien (muži a ženy sedávali oddelene), na bočnom chóre pri organe mali miesto školáci a potom tu bol ďalší chór s miestami pre lodníkov a komárňanských gazdov - povozníkov.
V kostole sa nachádza dvojmanuálový organ, ktorý začal stavať viedenský organár Johann Bohack, po jeho smrti ho v roku 1806 dokončil jeho žiak Georg Reinhard. Oproti kostola sa nachádza budova bývalého reformovaného kolégia postavená v rokoch 1795 - 1796, ktorého žiakom bol aj Mór Jókai.
Reformovaný kostol v Ždani
Prvý drevený kalvínsky kostol bol postavený okolo r. 1660, ale pre schátralosť bol r. 1735 zbúraný. Na jeho mieste začali so stavbou nového kostola, ktorý bol ale na príkaz miestodržiteľa zbúraný. V rokoch 1785 - 1788 bol na ich mieste postavený klasicistický tolerančný kostol bez veže. Roku 1808 budova vyhorela, ale v nasledujúcom roku bola opravená. Roku 1824 pristavali vežu. Je to sieňová stavba s polygonálnym uzáverom. Na západnej i východnej strane sú drevené empory. Pred kostolom stojí barokovo-klasicistický stĺp, postavený r. 1786, na ktorom je plastika Nepoškvrnenej Panny Márie.
Kostol reformovanej cirkvi je najstaršou, ale aj najvzácnejšou stavebnou pamiatkou. Bol postavený koncom 18. storočia a patrí medzi tzv. tolerančné jozefínske stavby. Kostol bol pôvodne postavený bez veže, táto bola k nemu pristavená až v druhej polovici 19. storočia. Kostol má sieňový charakter s obdĺžnikovým pôdorysom. Vchod je z predstavenej veže. V západnej časti siene, nad vchodom, je drevený chór.
Reformovaný kostol v Rožňave
Kostol bol postavený v rokoch 1904 - 1905 ako posledný z existujúcich kostolov v Rožňave. Secesná stavba s prvkami neogotiky bola realizovaná podľa architektonických plánov budapeštianskeho projektanta Ferenca Weiningera z roku 1903. Stavbu riadil rožňavský staviteľ Nándor Szilvássy.
Fasáda kostola je obložená červenou leštenou tehlou v podobe dekoratívnych pásov, ktoré ju členia horizontálne i vertikálne. Vnútorné zariadenie z roku 1905 sa viaže k menu rožňavského stolárskeho majstra Ferencza Boyera, ktorý kazateľnicu s baldachýnom, lavice a ďalšie zariadenie kostola vybudoval v historizujúcom slohu zo sýtohnedo moreného dreva. Stavbu kostola finančne podporili aj Dionýz a Františka Andrássyovci.
Reformovaný kalvínsky kostol v Oboríne
Pôvodne gotická sakrálna stavba z konca 15. storočia. V roku 1796 bol objekt prestavaný a v roku 1896 obnovený. Jednoloďová gotická dispozícia s polygonálnym uzáverom presbytéria, z ktorej sa zachovalo obvodové murivo. Predstavaná veža a vnútorná úprava (ktorá zotrela členenie stavby na presbytérium a loď odstránením víťazného oblúka) sú z roku 1796. Exteriér kostola je členený opornými piliermi. Veža so zaoblenými hranami je situovaná medzi volútovými krídlami štítového priečelia, delená lizénovým rámom na dve poschodia a zakončená zvonovitou laternovou prilbou. Vstupný portál je klasicistický s plastickým festónom a nápisovou doskou, ktorá sa vzťahuje na prestavbu z roku 1796.
Existencia kostola s patrocíniom sv. Mikuláša je doložená v pápežských registroch z roku 1332. Do druhej polovici 16. storočia slúžil pre katolícku cirkev, ale vtedy obec zasiahli zmeny a stal sa reformovaným kostolom. Pravdepodobne v roku 1557 bol kostol renovovaný. Na synode v Tarcali v roku 1562 je už Oborín spomínaný ako reformovaná obec. V roku 1598 mal farára so šľachtickými právami a Nészpest (dnes miestná časť Kucany) bol jeho filialisom. Sakrálny objekt zostal v rukách protestantov až do súčasnosti. Reformovaný kostol v noci zo 6. na 7. apríla 1872 zhorel. Celkovej obnovy sa dočkal až v roku 1896, kedy dostal dnešnú podobu. Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 10 246/0.
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
tags: #reformovany #kalvinsky #kostol