Nedávno sme boli svedkami ukončenia rekonštrukcie vonkajšej fasády Kostola reformovaného, ktorý slúži veriacim hlásiacim sa k Reformovanej kresťanskej cirkvi. Svetlú fasádu nahradila tmavšia, výraznejšia, ktorá má evokovať terakotu. Pri tejto príležitosti sme sa rozhodli v krátkosti priblížiť dejiny nielen kostola, ale aj samotnej Reformovanej cirkvi v Košiciach.
Vznik a vývoj Reformovanej cirkvi je fascinujúci príbeh viery, prenasledovania a vytrvalosti. Pri hľadaní založenia Reformovanej cirkvi ťažko nájsť nejaký jednoznačný dátum. Boh v reformácii použil viacero mužov, napr. Zwingliho v Zürrichu, Bucera v Štrassburgu, Knoxa v Škótsku. Avšak nový duchovný smer sa však začal bezpochyby v prvej polovici rokov 1500 v Ženeve, kde žil - pôvodom Francúz - Ján Kalvín.
Ján Kalvín, teológ a reformátor
Šírenie a Prenasledovanie Reformovanej Cirkvi
Učenie reformácie sa šírilo v prvom rade v Nemecku, potom v severných štátoch Európy, ale aj v Škótsku, Holandsku a Uhorsku. Šírili ho zväčša študenti, obchodníci a vandrujúci remeselníci. Reformovaná cirkev, jej hlásatelia boli často prenasledovaní.
Na viacerých miestach v Poľsku, Taliansku, Španielsku boli reformovaní takmer úplne zlikvidovaní. Vo Francúzsku počas „Bartolomejskej noci“ 24. augusta 1572 bolo násilne zabitých 20 000 hugenotov - francúzskych reformovaných. V Nantes po edikte v roku 1685 úplne stratili náboženskú slobodu. V roku 1670 bola skupina reformovaných farárov predaná a odvedená na galeje do mesta Neapol. Kalvinizmus prežil rozličné prenasledovanie no aj dnes patrí medzi najsilnejšie protestantské cirkvi. Dostal sa aj do Ameriky.
Vierovyznanie a Princípy
Čo sa týka vierovyznania okrem Nicejského, Athanasiovho, ktoré sú spoločným kresťanským dedičstvom, smerodajným je v roku 1563 vydaný Heidelberský katechizmus a v roku 1566 od H. Bullingera vydané II. helvétske vierovyznanie. Reformovaní ich však nepovažujú za konečné a neomylné. Bullinger píše v predslove II. Reformovaní uznávajú dve sviatosti: svätý krst a svätú Večeru Pánovu. Ježiš nariadil iba tieto dve sviatosti. Reformovaná cirkev o spasení verí, že ono nie je zaslúžené skrze dobré skutky, lebo je jedine darom Božím. (Ef. 2,8) Dobré skutky sú už ovocím spasenia, jeho svedectvom, že vzrastáme v milosti a poznávaní Krista. Dosiahnutie spasenia vedie jedine cez Krista.
Reformované kostoly, v ktorých v centre bohoslužieb stojí výklad z Písma Svätého (kázeň), vysluhovanie sviatostí, spev a modlitba, sú svojim vzhľadom jednoduché. V kostoloch nie je oltár. Reformovaná kresťanská cirkev je budovaná na základe Svätého Písma. V zmysle Svätého Písma a vierovyznaní: II.helvétske vierovyznanie a Heidelberský katechizmus uznáva Ježiša Krista za jedinú hlavu cirkvi a spravuje sa podľa zásad synodálno-presbyterských, totiž, že zákony vynesené synodou, ktorá je hlavným zákonodarným a výkonným orgánom cirkvi, vykonávajú presbytéria. Prvá cirkevná organizácia je cirkevný zbor. Cirkevný zbor je dvojaký: „matkocirkevný“ zbor, ktorý vydržiava samostatnú duchovenskú stanicu, a „dcérocirkevný“ zbor, ktorý je zo stanoviska duchovnej starostlivosti pričlenený k niektorému matkocirkevnému zboru.
Reformovaná Cirkev v Košiciach
Jej vznik na území dnešného Slovenska datujeme rokom 1567, kedy sa konala synoda - cirkevný snem v dnešnom Debrecíne v Uhorsku, ktorá sa prihlásila k reformačnému snemu Jána Kalvína. Okrem evanjelickej cirkvi pôsobili v Košiciach v 16. storočí zvyšné protestantské cirkvi, a to v utajení a neorganizovane. K vzniku prvej Reformovanej kresťanskej cirkvi v meste došlo v roku 1644 na Zelený štvrtok. V tento deň sa zišli stúpenci kalvínskej viery v modlitebni kráľovského domu na Službách božích, v súčasnosti sa na tomto mieste nachádza Kostol Najsvätejšej Trojice. Rákóczi pri tejto príležitosti daroval cirkvi dva vzácne kalichy a tanier, ktoré cirkev opatruje dodnes.
V roku 1944 bola v Košiciach vydaná Kronika košických kalvínov, ktorá mapuje históriu reformovanej cirkvi. Reformovaná cirkev v Košiciach prežila pohnuté dejiny. V roku 1644 kalvín Juraj Rákoczi I. a jeho manželka Zuzana Lorántffy pri slávnostnom príchode do mesta nemohli dať odslúžiť ďakovnú bohoslužbu v kostole svätej Alžbety, ale slúžili ju v súkromnom dome. Na Mäsiarskej ulici v rokoch 1642-1655 kalvíni zo zozbieraných peňazí vybudovali kostol, školu a faru. Na jeden čas tu bola prenesená aj slávna škola zo Šárošpataku. V roku 1673 bol kostol spolu so školou a farou zrekvírovaný. O päť rokov Imrich Tököly kostol kalvínom vrátil. Po 18-nástich rokoch ho František Csáky odobral znova pre potreby vojska. Kostol bol aj v držbe rádu sestier uršulíniek, ktoré premiestnila manželka cisára Leopolda. Kalvíni si na jednom z ôsmich pozemkov na Moldavskej ceste v roku 1714 vystavali drevený kostol. Snažili sa dostať do mesta.
Prvý kalvínsky kostol bol postavený na nároží dnešnej Mäsiarskej a Uršulinskej ulice v rokoch 1650-1663. Koncom 17. storočia prebiehala však silná rekatolizácia a návratom dominikánov do Košíc v roku 1698 sa dovŕšil proces prevzatia mesta katolíkmi. Manželka Leopolda I. v roku 1698 usadila v Košiciach aj rád sv. Uršule a Kalvínsky kostol pridelili práve uršulinkám. Protestantské cirkvi dostali ako náhradu len pozemky mimo mestských hradieb. Kalvínom dali odškodné vo forme stavebného pozemku v rámci vtedajšieho Nižného húšťaku (južne od mestských hradieb), kde si postavili menší kostol. Za povstania Františka II. Kostol na Mäsiarskej ulici sa im prinavrátil 9. januára 1706, avšak bez podpory Rákócziho boli kalvíni opäť vyhnaní z mesta 20. apríla 1711 a vrátili sa na košické južné predmestie.
Reformovaný kostol v Košiciach
Po zbúraní východných hradieb mesta na začiatku 19. storočia odkúpila kalvínska reformovaná obec za 6150 zlatých veľké trojposchodové sklady na dnešnej Hrnčiarskej ulici (na mieste Drábskej brány), aby si ho prestavala na kostol. Práce sa začali 18. júla 1805 pod vedením kurátora Juraja Farkassányiho. Kostol bol vysvätený 22. septembra 1811. Tento kostol bol v roku 1805-1811 prestavaný na kamenný kostol. Kvôli dobovým predpisom vchod do kostola nesmel smerovať do hlavnej ulice.
Architektúra a Súčasnosť
V roku 1853 vstavali do priečelia vežu, ktorá bola ďalej nadstavaná počas zásadnej rekonštrukcie kostola koncom 19. storočia, v roku 1895. Počas nej bol kostol prefasádovaný v neorománskom duchu a košický staviteľ Jozef Munkátsy údajne na vlastné náklady vežu zvýšil na viac ako 35 metrov. Na jej vrchol bol umiestnený pozlátený plechový kohút vyrobený ešte v 16. storočí. Veža predstavuje výrazný architektonický prvok, keďže je v rámci pôdorysu kostola umiestnená asymetricky, čím je viditeľná z Hrnčiarskej, Kováčskej, ale aj Hlavnej a Mlynskej ulici. Interiérovú výzdobu kostola tvoria maľby realizované v prvej polovici 19. storočia a v polovici 20.
Veža kalvínskeho kostola s výškou 35,6 m je dominantou východnej centrálnej časti mesta. Na vrchole kostola tiež nájdete vzácneho kohúta z výšky 48-metrovej veže! A vedeli ste, že pôvodne bol tento kohút umiestnený na severnej veži Dómu sv. Alžbety?
V medzivojnovom období bola ulica pred Kalvínskym kostolom nazvaná ako „Kalvínovo námestie“. Košický reformovaný zbor je v súčasnej dobe dvojjazyčným. Veriaci zboru už niekoľko rokov podieľajú aj na spoločných ekumenických aktivitách. Ich príprava, ale aj realizácia sú jedným z hlavných hmatateľných prejavov hľadania skutočnej náplne praktického kresťanstva v každodennom živote, v spolunažívaní, v láske a tolerancii.
V južnej časti Košíc, pri letisku leží jedno z najstarších osídlených miest- Barca. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1215 pod menom Barasta, či Barca. S Barcou sa spája aj šľachtický rod Barczayovcov, ktorý bol pomenovaný podľa nej. Tento rod zažíval od 16. storočia neutíchajúce náboženské boje medzi katolíkmi a protestantmi, ktoré vyvolávali aj boje o kostoly. Do tohto roku sa datuje aj vznik reformovaného matkocirkevného zboru Barca. Reformovaní veriaci vzali do užívania pôvodný katolícky kostol ( katolíci chodili do obce Valaliky) a v ich rukách bol až do roku 1696, čiže 126 rokov. Príchod Jezuitov za protireformácie pocítili aj reformovaní v Barci. Košický regent jezuitského rádu páter Pethő vtedy za asistencie 500 husárov odňal v roku 1696 reformovaný starý kostol i faru a odovzdal ich do rúk rímsko- katolíckej cirkvi.
Barczayovský rodinný zvon z roku 1736, ktorý sa nachádza v reformovanej Šebastovskej zvonici a kalich z roku 1732, ktorý doteraz slúži sviatostným účelom, sú dobrým svedectvom, že Barczayovci ani v čase najtvrdšej protireformácie nezradili reformovanú vieru. Cisár Jozef II. Vydal 13. 10. 1781 tolerančný patent, ktorý znamenal koniec protireformácie. Reformovaný zbor v Barci bol slabý, zranený, ale žil. Za veľkej pomoci Barczayovcov zbor začal stavať druhý kostol ( dali pozemok i finančný obnos), ktorá bol postavený 30. 8. 1795. Kostol bol postavený v klasicistickom štýle. Zbor sa zakrátko zveľadil duchovne i početne. Tri historické zvony používané aj v súčasnosti pochádzajú zo zvonárskej dielne Františka Egriho v Malých Gejovciach. Malé zvony boli odliate v roku 1923 a 1928 a veľký zvon v roku 1913. Na zvone je napísaný nápis v maďarskom jazyku : Na Božiu slávu venoval barčianskej reformovanej cirkvi Alexander Barczay. Posledný mužský potomok rodiny Barczayovcov zomrel 18. 8. 1921. Podľa dostupných prameňov zbor mal od roku 1773 stále svojho farára.
Posviacka nového kostola a slávnostné služby Božie otvoria členom Evanjelického a. v. cirkevného zboru Košice - Terasa zo západných mestských častí mesta Košice v nedeľu 30. septembra 2018 o 10:00 hod. Pred posviackou o 9:30 hod. zasadia pred novým kostolom symbolický stom. Posviacku vykoná dôstojný brat biskup Mgr. Slavomír Sabol, biskup Východného dištriktu ECAV, kázať bude dôstojný brat emeritný biskup Mgr. Igor Mišina, liturgovať vznešený brat senior Košického seniorátu ThDr. PaedDr. Ján Hruška, PhD., Mgr. Ondrej Kolárovský, zborový farár, Mgr. Katarína Tomčiková, námestná farárka, Mgr. Ivan Havassy, kaplán - novokňaz z cirkevného zboru Košice - Terasa za účasti ďalších duchovných. Zo zahraničia pozdravia prítomných Dr. Kimmo Kääriäinen, výkonný riaditeľ oddelenia pre medzinárodné vzťahy Evanjelickej luteránskej cirkvi Fínska a Markus Lochstampfer, reprezentant medzinárodnej diakonie Diakonického diela vo Württembergu. Viac ako 200 rokov delí košických evanjelikov od historicky poslednej vysviacky svätostánku, keď známy kostol na Mlynskej ulici bol posvätený v roku 1816. Vzhľadom na rozsiahly rast mesta v druhej polovici 20. storočia.
„Prvé služby Božie v západnej časti Košíc sa uskutočnili v priestoroch Magistrátu mesta Košice 22. apríla 2000 s farárom Dušanom Havrilom a dôstojným biskupom Júliusom Filom st.. Veriaci na ne prichádzali až do augusta 2018,“ povedal Mgr. Kostol bol vybudovaný podľa projektu Ing. Arch. Mariána Ferja a okrem priestorov samotného chrámu disponuje kanceláriami farského úradu, zborovej siene, priestormi pre mamičky s deťmi, detskú besiedku a služobný byt.“ Zaujímavosťou kostola je veža, ktorá však nie je zvonicou, ale v noci bude svietiť príslušnými liturgickými farbami v súlade s cirkevným rokom. Nový evanjelický kostol dnes zaujímavo dotvára trojlístok kresťanských chrámov na Toryskej ulici, keď v susedstve je rímskokatolícky chrám sv. Gorazda a spoločníkov a gréckokatolícky kostol sv. „Budeme sa spoločne tešiť, keď po dobudovaní nášho chrámu Božieho vznikne v sídliskových častiach mesta Košice unikátny kresťanský priestor, ktorý by som charakterizoval ako Námestie Ekumény,“ povedal pri posviacke základného kameňa dňa 17. Cirkevný zbor ECAV Košice - Terasa získal renomé aj zahraničnými aktivitami. V úzkej spolupráci s cirkevným zborom Slezské církve evangelické a. v. v Třinci participuje na misijnom projekte Deti Afriky, orientovanom na adopciu detí na diaľku, ktorá podporuje ich vzdelávanie v africkej Tanzánii.
História evanjelických kostolov v Košiciach začala okolo roku 1528, kedy, krátko po Reformácii Martina Luthera, navštevovali veriaci služby Božie v priestoroch kostolov, ktoré stáli na miestach dómu sv. Alžbety a kaplnky sv. Michala. Prvý drevený kostol bol postavený v areáli cintorína na Žriedlovej ulici v roku 1687 ale zničil ho požiar. Ďalšie, v rovnakom priestore, boli postavené v rokoch 1713 a 1724. Mgr. Zo všetkých košických kostolov má najpohnutejšiu minulosť. Košice pri reformácii prijali zväčša lutherovú vieru. Títo "protestujúci" však sami boli náboženskými neznášanliví a obcovali sa tvrdo najme proti kalvínom. Z kostolov, ktoré skonfiškovali kalvínom im nechceli dať žiaden do užívania. A tak parcelu pre kalvínsky kostol, faru a školu vymedzil kalvínsky palatín (zástupca katolíckeho, ale rozhľadeného kráľa Habsburgovca) na Mäsiarskej ulici. Po vybudovaní tohoto komplexu ho zabrala armáda. Neskôr, po jeho vyprázdnení ho dostali uršulínky, opätovne armáda a tak dookola. Kalvíni dostali mimo hradieb náhradný pozemok. Na jeho časti si vybudovali dočasný drevený objekt. Zvyšok pozemku predali a keď opevnenie mesta stratilo opodstatnenie, lebo turecké nebezpečenstvo pominulo, odkúpili starý vojenský sklad vybudovaný do hradieb na Hrnčiarskej ulici. V rokoch 1805 - 1811 tento objekt prestavali na svoj kostol s novou štíhlou vežou. Interiér kostola ja úplne prostý, z dreveného kostola preniesli sem iba bohoslužobné nádoby. Jediným pôsobivým artefaktom je tu kazateľnica. V exteriéri smerom od Hlavnej ulici tvorí západné priečelie kostola so štíhlou 48 m vysokou vežou peknú pohľadovú dominantu. Na vežu bol nasadený kovový kohút z r. 1589, ktorý bol predtým umiestnený na severnej veži Dómu sv.
Rada mesta mu vtedy darovala aj vzácneho pozláteného kohúta z roku 1689. Dnešnú finálnu podobu dostal kostol až v roku 1895, kedy prešiel novorománskou prestavbou, počas ktorej vežu zvýšili na súčasných 48 metrov a na jej štít definitívne nasadili historického kovového kohúta. Interiér kostola je zámerne veľmi jednoduchý a úplne prostý, čo odpovedá kalvínskemu ritu. Vnútornému priestoru dominujú dve umelecké perly: krásna dobová (klasicistická) kazateľnica a vynikajúci organ pochádzajúci z roku 1813. Od 90. rokov 20.
Na pláne nesie názov Miesto pre projektované budovy. V južnej časti mesta je uvedená vtedy čerstvo postavená Všeobecná nemocnica pod názvom Allgemeines Krankenhaus. Bola prvou košickou nemocnicou. Na Mlynskej ulici nachádzame Evanjelický kostol - Evang. Luth. Kirche, ktorý bol postavený len zhruba 15 rokov predtým. Tento objekt stojí na svojom pôvodnom mieste dodnes. Z Mlynskej ulice smerom na sever vedie Hrnčiarska ulica, na pláne nazývaná Hafner Gasse. Táto ulica vedie popri Kalvínskom kostole - Reformirte Kirche, postavenom v rokoch 1804 - 1811, ktorý stojí na mieste pôvodnej stredovekej mestskej brány nazývanej Maľovaná brána. Oproti kostolu, smerom do srdca mesta vedie Buttel gasse, teda v preklade Väzničná ulica. Ako názov napovedá, nachádza sa tam Mestská väznica, dnešná Miklušova. Paralelne s Hrnčiarskou ulicou vedie Kováčska ulica - Schmidt gasse, pôvodne zvaná aj Slovenská ulica - Windische gasse. Na konci Kováčskej ulice, na Kasárenskom námestí sa nachádzajú Vojenské kasárne - Casserne.
Ottov plán Košíc z roku 1832
Východná časť vnútorného mesta s ulicami Väzničná, Hrnčiarska, Mlynská a Kanálová, dnes Puškinova, s dominantami ako Evanjelický a Kalvínsky kostol. Vedľa neho pod číslom 297 sa nachádza Mestská väznica, dnes Miklušova / Kolorizovaná verzia Ing. Juraja Bauera. Oproti kasárňam, cez ulicu sa nachádza Zbrojnica - Zeughaus. Tu sa už dostávame na Hlavnú ulicu, ktorá aj dnes tvorí najrušnejšiu časť mesta. Z významných objektov, ktoré sa tu nachádzali, možno spomenúť Vojenský špitál, teda čosi ako vojenská nemocnica, už nejestvujúci hostinec U zlatej hviezdy - Gasthaus zum Goldenen Stern, Biskupský palác a v jeho blízkosti Farský dvor. Východnú časť zasa reprezentujú hostinec U čierneho orla - Gasthaus zum schwarzen Adler a Župný dom - Comitats Gebäude, kde bolo sídlo Abovskej župy. O niečo vyššie na sever bola Radnica - Rathhaus ako sídlo mestských orgánov, vychýrený hostinec Levočský dom - Leutschauer Gasthaus, Jezuitský - Jesuiten Kirche, dnes Premonštrátsky kostol. Ďalej po línii Hlavnej ulice možno vidieť Františkánsky kostol spolu so seminárom - Franciskaner Kirche, Seminarium. Západne od Hlavnej ulice smerom k niekdajším hradbám sa nachádza Pivovarská ulica - Brauhaus Gasse, dnešná Poštová, kde na mieste terajšieho gymnázia vidieť Pivovar - Brauhaus, ktorý spravovalo mesto. Odtiaľ smerom von z mesta je Jazdecká škola - Reitschule. V línii pôvodných hradieb zo severu na juh idú ulice Drozdia - Amschel gasse a Kvetinová - Blumen gasse. Obe dnes poznáme pod názvami Baštová a Hradbová. Naposledy menovaná vyúsťuje do Faulgasse, Hnilná ulica, dnes Alžbetina.
V samom centre mesta na tzv. Insule, teda ostrove, ktorý vytvára Čermeľský potok - Czermel Kanal, stojí v južnej časti námestia kostol svätého Michala - St. Michael Kirche, nazývaný aj Slovenský kostol, vyššie od neho Dóm svätej Alžbety - Domkirche spolu s Urbanovou vežou - Urbanthurm. Severnejšie možno identifikovať budovu Divadla spolu s Kaviarňou - Theater, Kaffehaus. Na tomto mieste stála pôvodne do roku 1751 starobylá budova radnice ako sídlo zasadnutí mestskej rady a dnes tu stojí Národné divadlo. Povyše divadla tam, kde na pláne vidieť promenádu lemovanú stromami, stál do konca 18. storočia. Medzi poslednými objektmi vo vnútornom meste bola v roku 1831 zbúraná Dolná brána. Obrovská plocha západne od mesta smerom k Strednému predmestiu vznikla práve po zbúraní opevnenia.
Dominanty Košíc - Kalvínsky kostol
tags: #reformovany #kostol #kosice #oktober