V obci Slanec sa nachádza viacero významných pamiatok. Medzi ne patrí aj Evanjelický reformovaný kostol, ktorý bol vybudovaný z podnetu grófa Mikuláša Forgáča v roku 1784.
Miestne spory medzi protestantmi a katolíkmi sa viedli o drevený kostol, ktorý stál v obci už v prvej polovici 18. storočia.
Wooden Churches of the Slovak part of the Carpathian ... (UNESCO/NHK)
História a stavebný vývoj
Tolerančný klasicistický kostol bol postavený v roku 1787. Vežu dobudovali v roku 1863. Ide o sieňovú stavbu s polkruhovým uzáverom a predstavanou vežou, zaklenutú pruskými klenbami. Fasády sú hladké. Štíhla veža je členená pilastrami a krytá vysokou baňou. Vnútorné zariadenie je z 20. storočia.
Začiatky evanjelického cirkevného zboru Muránska Dlhá Lúka siahajú do doby 15. storočia, keď stúpenci Jána Husa uskutočnili vpád do hornouhorských stolíc, teda aj do stolice gemerskej. Už roku 1544 gróf Salm, predstavený pevnosti na Muránskom hrade so svojim vojskom vyznával evanjelickú vieru a mal svojich kňazov.
Pod vplyvom týchto kňazov sa evanjelické učenie dostáva i do obce Muránska Dlhá Lúka, ktorá sa stáva filiálkou cirkvi Muránskeho hradu. Najvýznamnejším kňazom bol Cyprian Fridt, ktorý v hodnosti seniora spravoval zbor z Muránskeho hradu. Neskôr v roku 1610 sa zbor stáva súčasťou revúckej cirkvi a až do roku 1636 sa stáva Muránska Dlhá Lúka matkocirkvou, a aby mohla ľahšie vydržiavať farára a učiteľa, pripojili sa k nej obce Muránska Lehota, Podmuráň a Telgárt.
Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý a slúži svojmu účelu.
Pamiatková ochrana
- Rekonštrukcia.
Ďalšími významnými pamiatkami v Slanci sú rímskokatolícky kostol sv. Štefana kráľa z roku 1754, pamätník obetiam z druhej svetovej vojny a niekoľko sedliackych domov zo začiatku 20. storočia.
V Slanci si až do polovice 20. storočia zachovalo svoj ráz viacero sedliackych domov.
Podľa pečatidla obce z roku 1842 bol Slanec v tom čase poľnohospodárskym mestečkom.
V roku 1831 bola obec jedným zo stredísk roľníckeho povstania. Miestne nepokoje pri stavbe železnice potlačilo v roku 1870 vojsko.
Na základe zachovaných dokumentov uložených aj v Štátnom archíve v Košiciach vieme s istotou potvrdiť, že v roku 1894 bol zriadený v obci Slanec Matričný obvod. Začlenené doň boli všetky obce slaneckého notárskeho obvodu okrem obce Rákoš, ktorá pripadla do Matričného obvodu v Bohdanovciach. Avšak Rákoš patril až do 1. 1. 1923 do matričného obvodu Slanec.
Niekedy v druhej tretine 19. storočia mala obec 77 domov a 546 obyvateľov. Naproti tomu v roku 1715-1720 mala obec mlyn, avšak len tri domácnosti.
tags: #reformovany #kostol #slanec